Je to už niekoľko rokov, čo sa severská mytológia teší veľkej obľube naprieč rôznymi formami médií. Filmy, knihy, seriály a aj hry nás často berú zažívať nové netradičné príbehy na ďaleký a mrazivý sever, kde spoznáme nové spracovanie bohov ako Thor, Loki či Odin. Práve severská mytológia zlákala aj vývojárov zo štúdia Angry Demon Studio a rozhodli sa na nej vystavať svoj hororový titul Apsulov: End of Gods, ktorý na PC vyšiel už dávnejšie, ale len nedávno sa dostal aj na konzoly, takže sme okamžite využili príležitosť pozrieť sa na konzolovú verziu v recenzii.

Prebúdzate sa v koži mladej ženy, na ktorej práve prebiehajú podivné pokusy a zlovestný hlas vám dáva príkazy, pričom z jeho hlasu badať, že vami síce pohŕda, ale zároveň vás potrebuje. Síce ešte neviete prečo, ale to všetko je pre vás jasným náznakom toho, že ak je to aspoň trochu možné, musíte utiecť. Našťastie sa čoskoro naskytne príležitosť na únik a vy zisťujete, že v tom celom nie ste sami. Niekto vám pomáha a postupne sa tak začínate dozvedať viac o svete okolo a aj o tom, kto vlastne ste. O svete a situácii v ňom sa najviac dozviete z rôznych nahrávok vedcov, ktoré nájdete počas túlania sa chodbami.

Nepôjdem hlbšie, aby som náhodou neprezradil nejaké zaujímavé aspekty príbehu, ale hra kombinuje sci-fi a severskú mytológiu a to pomerne slušným organickým spôsobom. V jej svete ľudia odhalili, že severskí bohovia boli skutoční a Zem je naozaj len jedným z 9 svetov, ktoré spája Yggdrasil. Ľudia tak začali skúmať nielen mýty, ale aj artefakty, ktoré po sebe bohovia zanechali. To umožnilo obrovský technologický pokrok a vedci dokázali pomocou koreňov Yggdrasilu navštíviť aj ďalšie svety. Nevedeli však o tom, že súčasne do sveta vypustili niečo neznáme, čo vás vlastne dostalo do situácie, ktorú teraz prežívate.

Príbeh sám o sebe nie je zlý a baví vás odhaľovať stále viac z netradičnej vízie autorov o severskej mytológii, ktorá je relatívne unikátna, takže to nepôsobí len ako derivát niečoho už videného. Na druhú stranu je ale príbeh aj pomerne ľahko predvídateľný a to isté platí aj o hlavnom záporákovi. Tak v polovici hry už budete tušiť, kto za tým všetkým stojí a kto vlastne ste. A to je trochu škoda. Navyše tá polovica hry príde pomerne skoro, keďže je Apsulov dosť lineárnou a aj krátkou hororovou first person adventúrou. Celú hru budete mať za sebou už po nejakých 6 hodinách a to je dosť málo. Pritom tu nie je ani veľmi priestor na znovuhrateľnosť. Hra tak pre vás pravdepodobne skončí jedným prejdením. A to aj napriek tomu, že na samotnom konci ponúka výber medzi 2 voľbami.

Hra by možno zniesla prirovnanie k dnes populárnemu označeniu „walking adventúry“, ale nie je len o chodení a zbieraní vecí. Prvé chvíle strávené v hre však vyzerajú zhruba tak nejako. Chodíte chodbami, zakrádate sa v šachtách a veľa utekáte. V tme totiž často číhajú nepriatelia a tým najlepším, čo v stretoch s nimi môžete spraviť, je zbesilý útek vpred. Až neskôr sa hra trochu obmení a dostanete aj možnosť bojovať s nepriateľmi. Síce obmedzenú a trochu nemotornú, aby bola hra stále primárne hororom, ale aspoň nejakú.

Jedna vaša ruka je totiž mechanická a vďaka nej si osvojíte špeciálne schopnosti, avšak aj s istými obmedzeniami. Touto rukou dokážete ovládať niektoré elektronické mechanizmy, napríklad niektoré dvere, šachty a iné objekty. To všetko ale stojí energiu, ktorej v hre často nie je nazvyš a miesta na jej dopĺňanie tiež nenájdete na každom kroku. Touto rukou dokážete vysielať aj výboje, ktoré zničia démonické sily, takže viete aj bojovať proti nepriateľom, čo vás ale stojí ešte viac energie ako ovládanie mechanizmov. Oplatí sa tak energiou šetriť a to aj napriek tomu, že hra ponúka systém upgradovania ruky, aby ste v nej dokázali zhromaždiť viac energie a neskôr využiť.

Nie je to zlý herný prvok, ale autorom sa bohužiaľ nepodarilo súboje spraviť zábavné a zaujímavé, takže nakoniec skončíte tak, že budete stále držať prst na šprinte a s postavou stále utekať. Nepriatelia vás prestanú prenasledovať, keď prejdete cez nejakú neviditeľnú hranicu. Navyše sa drvivá väčšina hry odohráva v tme. Niekedy aj v úplnej. Takže v zásade vždy len bežíte niekde, kde je aspoň slabé svetlo. Dokonca sú tu momenty, keď svetlo nie je žiadne a vidíte tak akurát na 2 kroky pred sebou, takže len blúdite v tme. Vaša postava má síce časovo obmedzenú schopnosť vidieť skryté veci a pomôcť si v tme, ale nie je to zábava.

Na tme sú vystavané aj niektoré ľakačky, neraz v čistom jump scare štýle, kedy nevidíte nič, ale niekde na vás niečo vyskočí alebo zaútočí. Ja by som sa fakt chcel rozprávať s dizajnérom, ktorý si myslel, že bude zábavné vrhnúť väčšinu hry do tmy a nechať v nej hráčov blúdiť. Z tohto pohľadu aj táto schopnosť božského videnia pôsobí trošku ako chyták – je tu stále tma, tak tu máte niečo, aby ste v nej aspoň trochu videli. Pritom v niektorých pasážach má reálny zmysel – dokážete odhaliť niektoré mechanizmy, dokážete nájsť aj skryté pomôcky, napríklad kódy pre zamknuté dvere a podobne, ktorých je tu naozaj veľa.

Ďalším problémom hry, ktorý by som v takomto horore vlastne ani neočakával, je backtracking. Apsulov je hra, ktorá vás povodí nielen po základni, kde sa odohráva hlavná časť deja, ale navštívite aj Helheim, Jotunheim a ďalšie. Vyzerajú dobre (ak v nich niečo vidíte) a dizajnovo sú naozaj zaujímavé. Ale potom sú tu pasáže, kedy vás hra nechá chodiť tými istými koridormi tam a späť, aby ste niekde išli niečo aktivovať, lebo vás tam poslal hlas vo vysielačke.

Niektoré pasáže navyše vyslovene nie sú navrhnuté dobre. Párkrát pôjdete jedným výťahom a cesta ním vám zaberie trochu času. Vždy tam ale hra naspawnuje kopu nepriateľov a ak nemáte dostatok energie, tak vám zostáva pomedzi nich len dookola utekať, aby ste cestu prežili. Keď ale výťah dorazí do cieľa, akoby zázrakom zrazu všetci zmiznú a môžete ísť ďalej. Aspoň že hra nie je veľmi náročná a ak by ste aj zomreli, miesta na ukladanie progresu sú v nej rozosiate pomerne často, aj keď nie veľmi rovnomerne. A ak aj niekde zomriete, ešte stále máte šancu vrátiť sa zo záhrobia, avšak chce to od vás obratnosť a rýchlosť, aby ste unikli pred démonom z menšieho bludiska, kde musíte nájsť dva orby.

Graficky to nie je zlé. Teda aspoň v momentoch, keď niečo vidíte. Animácie postáv a ich mimika sú síce badateľne lacné, ale celkovo hra vizuálne budú fajn dojem. A to hlavne z hľadiska štýlu, kde spája sci-fi s mytológiou tak, že k sebe organicky sadnú. Taktiež vyobrazenie iných svetov je zaujímavé a neurazí. Dabing by mohol byť aj lepší, ale neurazí. Hudba je nenápadná, nevýrazná, ale nemôžem povedať, že by mi to v tomto prípade prekážalo. Celkový zvukový mix ale nie je vôbec na zahodenie a pekne buduje atmosféru a niektoré vypäté momenty.

Apsulov: End of Gods nie je úplne márny pokus o horor, ktorý ale doplatil na niektoré podivné dizajnérske rozhodnutia autorov a tie hru ťahajú dole. Spojenie severskej mytológie so sci-fi nepôsobí prvoplánovo, príbeh je tiež fajn (aj keď predvídateľný) a návšteva niektorých ďalších svetov je tiež veľmi fajn. Len je hra krátka, celá zasadená do tmy, s nezáživne spracovanými súbojmi a tiež nutnosťou opakovane prechádzať niektoré lokality.