Znie to ako recept na dokonale chytľavú a oddychovú hru. Vezmite akčnú RPG s jednoduchým súbojovým systémom, primiešajte zbieranie predmetov a pestovanie plodín a nalejte do roztomilej zvieracej formy. Aspoň tak na prvý pohľad vyzerá hra Kitaria Fables od štúdia Twin Hearts. Keď však skutočne ochutnáte tento mix, zistíte, že napriek surovinám recept predsa len v niečom nesedí. Hlavnou ingredienciou je hrdinský príbeh odvážnej mačky v krajine zvanej Canoidera, ktorú sužujú útoky monštier, ktoré predtým s obyvateľmi žili v harmónii. Ocitnete sa v úlohe mačky menom Nyanza, aby ste zistili, čo stojí za agresiou monštier a pritom odhalili aj niečo z vlastného rodinného dedičstva. Nyanza má totiž schopnosti, ktoré je lepšie tajiť, no dokáže nimi zvrátiť ďalšiu apokalypsu.

Vašou prvou misiou však bude strážiť obyvateľov Paw Village pred okolitými monštrami, no už na ceste do „Labkova“ narazíte na niekoľko monštier. Tie síce vyzerajú nevinne, no po provokácii sa na vás zamerajú a budú bez ľútosti útočiť. Všetky príšerky majú jeden alebo viac typov útokov, no všetky sú akoby časované. Príšera ukáže na zemi rádius, v ktorom útok zasadí a následne ho vykoná. Súboje sú preto často o sekaní a uhýbaní, kým sa do hry nedostane mágia a s ňou spojené špeciálne útoky. Okrem meča je možné chopiť sa aj luku, vďaka ktorému si od nepriateľov udržíte odstup, no ten má väčšinou slabšie poškodenie a jeho dlhšie animácie majú za následok pomalší reakčný čas na uhýbanie. Súboje začnú byť zábavné až po aplikovaní mágie štyroch elementov a špeciálnych útokov s mečom či lukom. Na tlačidlá si namapujete celkovo štyri schopnosti či kúzla podľa vášho výberu, no cesta k nim môže byť tŕnistá.

Problémom je, že v Kitarii nezvyšujete svoju úroveň súbojmi ani úlohami. Vaše štatistiky sa odvíjajú iba od toho, čo máte na sebe. Táto hra vám skutočne nič nedá zadarmo, no najhoršie je, že jej ekonomický systém je neuveriteľne pokazený. Kým v iných hrách po vyriešení úlohy bežne idete rozhadzovať peniaze k najbližšiemu obchodníkovi, v Kitarii si rýchlo všimnete, že zlata je stále málo. Za splnenie úlohy dostanete pár stoviek, no na vybavenie potrebujete tisíce. Čo je najhoršie, všetko vybavenie, všetky vylepšenia, čokoľvek, čo vašej postave pomôže, je potrebné craftovať zo surovín, ktoré padajú z nepriateľov. Autori hry však nastavili požiadavky príliš vysoko a na to, aby ste si čokoľvek mohli kúpiť, budete musieť hodiny zabíjať konkrétny druh nepriateľa.

Ide o neuveriteľne únavný model, kedy sa neustále vraciate do určitej lokality a modlíte sa, aby z monštra vypadlo to, čo potrebujte. Môže to byť 50 netopierích krídiel, 10 jantárov, 20 kvetov, 5 pancierov. Niečo vypadne z bežného nepriateľa, pre iné suroviny budete musieť neustále trieskať bossov. A bez toho drahého vybavenia to pôjde veľmi pomaly. Ďalšou kapitolou je ťaženie a pestovanie. Vyrúbať zopár stromov je vcelku priamočiare, no po ťažení rudy ju musíte premeniť na ingoty a keď pridáte železo z jedného typu nepriateľa a máte peniaze, dokážete si vyrobiť kľúče na truhlice rozosiate po mapách. Je to ďalší zdroj frustrácie, keď viete, že cenné vybavenie sa skrýva v truhliciach, ktoré bez lovu na suroviny nikdy neotvoríte.

Osobitným aspektom hry je pestovanie plodín a ich premena na konzumovateľné jedlá. Niečo, čo by sa mohlo zdať ako doplnková činnosť v RPG hre, je v Kitarii základným pilierom ekonomiky. Ak chcete peniaze, musíte pestovať. Spočíva to v kopaní poľa, polievaní, sadení a čakaní niekoľko dní, kým niečo vyrastie. Potom je potrebné plodiny predať, alebo z nich niečo pripraviť u kuchárov a pekárov. Buď to potom zjete a vyliečite si tým zranenia, alebo to predáte. Kým niektorí hráči pre najväčší profit pestujú kukuricu a robia z nej olej, iní pestujú aj cibuľu a s olejom vyprážajú cibuľové krúžky. Najvýhodnejšie sa zdá priamočiare pestovanie tekvice, ktorej semienka však získate až po splnení určitých úloh. Táto matematika, kedy porovnávate dĺžku pestovania s profitom zo suroviny je v konečnom dôsledku ďalší otravný aspekt hry a nie obohatením, akým by pestovanie malo byť.

Pestovanie zaberie kopu času aj peňazí, pretože musíte rátať s počiatočnou investíciou do semienok. Samotná rastlina rastie niekoľko dní, no pokojne sa vám môže stať, že jeden deň stratíte kopaním, polievaním a behaním za obchodníkom. Čas v hre totiž plynie príliš rýchlo na to, aby ste čokoľvek stihli. Veľakrát nestihnete otváracie hodiny u obchodníkov a inokedy je riešením ísť sa vyspať. Zaujímavé je, že ak pôjdete s vašou postavou spať po polnoci, nevyspí sa len bežných 8 hodín, ale rovno 31 hodín, pretože Nyanza sa zásadne budí iba o 7 hodine ráno. Pri otravnom štvordňovom čakaní na tekvicu si však čoskoro aj tak osvojíte životný štýl Lindy Evangelisty, kedy z postele nevstanete, ak nezarobíte aspoň 10 000.

Celé to naháňanie sa za surovinami z nepriateľov by sa dalo zniesť, keby súboje boli zábavné. V začarovanom kruhu slabej postavy, ktorá nemá na lepšie vybavenie, je to však únavná cesta, ktorú ešte viac sťažuje samotné cestovanie po krajine. Svet Canoidera je rozdelený na malé úseky, ktoré sú ohraničené červenými čiarami a prechody medzi úsekmi vždy sprevádza čierna obrazovka, respektíve načítavanie ďalšej časti mapy. V súčasnej dobe hier s otvorenými svetmi je priam nepochopiteľné, prečo Kitaria potrebuje načítavať každý úsek, ktorý s postavou prejdete z jedného konca na druhý za 10-15 sekúnd. Ak vás napríklad zabije boss, stratíte celý deň, lebo Nyanza sa zase zobudí o 7 hodine ráno vo svojom dome. Musí ísť cez 5 zón s nahrávaním, čo zaberie dohromady 3 minúty vášho času, len aby ste zase zomreli a celý proces sa takto opakoval. V hre je žalostne málo teleportov a tie obojsmerné sú len v troch mestách. Tie zvyšné vás len vyhodia a naspäť je zase treba ísť pešo.

V hre sa pritom veľakrát stane, že jednoducho nie je čo robiť, pretože chýbajú úlohy. Buď je progres naviazaný na úlohu so zbieraním predmetov na výrobu, alebo sú niektoré zadania odomknuté len v určitom časovom období. Herná doba sa pokojne natiahne na desiatky hodín, no hra je istým spôsobom umelo naťahovaná pre tieto hluché obdobia vyplnené grindovaním. Útrapy v Kitaria Fables môžete zažívať spolu s kamarátom v lokálnom kooperačnom režime. Spolu budete záhradníčiť aj zabíjať príšery a hodí sa mať aj naraz dva inventáre. Monštrá sú však v kooperačnom režime silnejšie a v momentoch osamote zistíte, že druhý hráč vám zážitok v skutočnosti sťažuje a nákupy a zbieranie predmetov na výrobu sú dvakrát také dlhé. No pri bugoch, kedy postava občas levituje v priestore, či dostane zásah, aj keď nie je v dosahu nepriateľa, budete mať väčšiu šancu zdolať nejakého bossa bez reštartu.

Pri menovaní toľkých negatív je ťažké si spomenúť na svetlejšie aspekty hry. Zachraňuje ju skutočne len roztomilý dizajn postáv, ktorým aj pri najnezmyselnejších úlohách neviete povedať nie. Videli ste tú činčilu s čiapočkou, ktorej srsť trčí z golieriku? Volá sa Pickle a hovorí o sebe v tretej osobe. Ak vám toto nevyčaruje úsmev na tvári, tak už asi nič. Možno tá druhá činčila menom Timmy alebo usmievavý medveď Shamrock. Aj keď technologicky hra pripomína skôr titul na mobily, rozprávkové čaro sa jej nedá uprieť. Okrem pekných ilustrácií postáv si autori dali záležať aj na dizajne monštier. Na to, aby vynikli aj pekné príšerky, však hra využíva kameru v zvláštnom uhle. Keďže sa ňou nedá otáčať, veľakrát vám budú vo výhľade stáť stromy alebo skaly. Čo sa týka zvuku, v Kitarii budete počuť len zopár piesní viazaných na lokality, ktoré vám však vďaka repetitívnosti zaručene ostanú v mysli.

Kitaria Fables je výsledkom receptu, ktorý vyzerá na prvý pohľad dobre, no autori z neho zobrali všetku zábavu. Aj keď je príbeh vcelku obstojný a dokonca prináša aj pár zvratov, celá hra pôsobí ako zoznam únavných úloh, ktoré zaberajú množstvo času. Hrateľnosť Kitaria Fables a najmä jej systém grindu a záhradníčenia pre peniaze občas pripomína čistenie mačacej toalety. Tiež je to zabijak času, z ktorého je len kôpka hnoja. Ale potom sa pozriete na svoju mačku a pýtate sa - prečo to robím? No lebo je roztomilá a to je aj prípad Kitaria Fables. Hra môže pôsobiť detsky, no svojím náročným ekonomickým systémom môže tak akurát slúžiť na vzdelávanie detí o princípoch kapitalizmu. Nič nie je zadarmo a v prípade Kitaria Fables to stojí hodiny grindu.