Slovenský národný hrdina sa konečne dočkal uznania aj v celkom solídnej videohre, ktorá môže zaujať nielen našincov. Vyšla totiž, hoci dosť nenápadne, na Steame, kde si ju všimli aj hráči z iných končín sveta. Meno nášho najslávnejšieho zbojníka im možno veľa nehovorí, ale hra ich evidentne baví a mohla by aj vás.

Nejde síce o masívny titul, ale za svojich 9€ dostanete sympatickú zábavku približne na 8 -10 hodín. Trošku zveličene by sme ju mohli označiť ako jednoduchú zbojnícku variáciu Commandos doplnenú puzzle prvkami. Juro sa totiž musí postupne infiltrovať do niekoľkých známych slovenských hradov, kde má predovšetkým nazbíjať peniaze pre chudobu. Teda v duchu toho, čo sa o Jánošíkovi traduje odnepamäti. A môže to urobiť viac akčným spôsobom, ale aj aspoň do istej miery nenápadne.

Pandúrov môžete premôcť v súbojoch, alebo sa ich pokúsite obísť, viete sa schovať v kríkoch a rýchlo zneškodniť hliadku prepadnutím odzadu. Jánošík ale nezabíja, nepriateľov len dočasne zneškodní, takže ak ich necháte len tak ležať na zemi, po chvíli precitnú. Zabrániť tomu môžete poviazaním, ak máte u seba dosť povrazov. Ale pozor, pandúri si všimnú telá svojich druhov na zemi a nielenže ich potom rozviažu, ale navyše použijú zvonec na privolanie posíl. Takže nenápadné zrušenie cengáča je dobrý nápad, ak nechcete čeliť silnému odporu.

Vašou zbraňou je valaška, s ktorou môžete jednoducho zasiahnuť protivníka, alebo to skúsite s rozbehom či zatočením sa, čím trafíte viacerých pandúrov okolo seba. Priamo v priestoroch hradov ale nájdete aj pištole a muníciu. No guľky treba používať rozumne, lebo ich nie je nazvyš a navyše výstrel spôsobí hluk, na ktorý reagujú aj vzdialenejšie hliadky. Ani strela ale váš cieľ nezabije, len ho dočasne spacifikuje.

Okrem toho nachádzate na stoloch, v truhliciach, rozbitných sudoch a nádobách niekoľko užitočných predmetov.  Chlieb a mrkva vám dopĺňajú život. Nápojom dočasne získate nevyčerpateľnú energiu, ktorá sa inak spotrebúva pri behu a v boji a keď jej máte nedostatok, útoky sú slabšie. Len je trochu nepochopiteľné, prečo autor označil túto tekutinu ako energetický nápoj. Iné moderné výrazy v hre nepoužíva a je predsa veľa vhodnejších ekvivalentov, ktoré lepšie pasujú k danému obdobiu a slovenskému zbojníkovi. Mohla to byť žinčica, pálenô alebo hoci aj frndžalica. Minimálne v slovenskej verzii hry (v anglickej napríklad milk), pretože áno, hru môžete hrať aj po slovensky. Texty síce občas obsahujú pravopisné chyby a nespisovné výrazy, ale potešia, rovnako aj skromný, ale nefalšovaný slovenský dabing, ktorý si všimnete najmä u pandúrov volajúcich o pomoc.

K ďalším nálezom patrí bomba, ktorá zneškodní pandúrov aj niektoré prekážky. Okrem toho nájdete ešte dokumenty a rôzne kľúče, ktoré potrebujete na otváranie brán, truhlíc rovnakej farby a aj odomknutie pút väznených zbojníkov. A napokon aj spomínané povrazy.  Veci ľubovoľne prenášate a použijete pomocou slotov v hornej časti obrazovky.

Každý hrad reprezentuje jednu úroveň. Všetky sú koridorové a vedú vás cestičkami lemovanými stromami alebo hradnými múrmi do útrob pevnosti. Okrem pandúrov, rozhojdaných sekier pri vchodoch a nášľapných pascí, vám v ceste stoja aj drevené palisády a zátarasy, ktoré sa dajú ľahko rozbiť, ale aj trochu náročnejšie prekážky, ktoré väčšinou otvoríte použitím nejakého mechanizmu. V prvých hradoch sú to nášľapné kamene, na ktoré treba stúpať v správnom poradí, neskôr otočné drevené koly. Na rad prídu aj nádoby, do ktorých treba nosiť kamene, aby tlakom aktivovali spínač.

Napokon sa objavia terče, do ktorých strieľate pištoľou a potom aj kušou na podstavci. Pritom musíte nastavovať a otáčať kamenné piliere, aby sa strely po odrazoch dostali na správne miesto. Väčšinou sa pri týchto hlavolamoch orientujete podľa značiek zo slovenského folklóru, ktoré sú nakreslené na dreveniciach alebo iných objektoch. Podľa nich viete určiť, v akom poradí treba veci aktivovať. Nie sú to síce náročné puzzle, ale nápadité a veľmi pekne spestria postup.

Vaše ciele na hradoch sú vždy rovnaké. Primárnym je vyzbieranie dostatku mincí, ktoré potom rozdáte chudákom v chalupách umiestnených v každej úrovni. Optimálne je oslobodiť zbojníkov, ktorí sú uväznení v podzemných celách na dereši alebo v putách visia na stene. A všímajte si aj dokumenty, lebo majú tiež svoj význam. Nové hrady sa vám síce na mape sprístupnia už po ozbíjaní tých predošlých a obdarovaní bedače, ale veci navyše sa automaticky použijú na založenie zbojníckych táborov. Konkrétne potrebujete dukáty, chlieb, nápoj, zbojníkov a dokumenty. Každý nový tábor vám pridá body na vylepšovanie zručností. Sú to vlastne štyri atribúty – zdravie, výdrž, rýchlosť a sila útoku. To je celý vývoj postavy, ale v takejto nenáročnej hre plne dostačujúci.

Celkový koncept hry je napriek svojmu skromnému poňatiu vydarený. Náročnosť je spočiatku ľahká, postupne pritvrdzuje. Pandúri sú silnejší a odolnejší, nástrah je viac a sú nebezpečnejšie, jedla naopak menej a sotva stačí na doliečovanie, nie ešte na odkladanie na založenie táborov. Ale všetko sa dá s trochou šikovnosti, trpezlivosti a umu bez problémov zvládnuť. Len finále veľmi nevyšlo. Zdá sa, že je urobené veľmi narýchlo. Svojou formou zbytočne rozbíja štruktúru poslednej úrovne, prichádza náhle a vy len zarazene sledujete, že zrazu končí nielen rozohraný level, ale aj celá hra.

Autora Petra Jurkovského ale môžeme pochváliť nielen za nevšedný obsah, ale aj audiovizuálne spracovanie s peknou hudbou (taktiež s ľudovými motívmi) a minimalistickou, ale veľmi štýlovou grafikou. Beží to na Unity engine. Dizajn úrovní je slušný, neuhladené objekty v izometrickom prostredí plastické, tváre bez nosa, očí a úst nielenže neprekážajú, ale robia to všetko osobitým. Podobne ako lesné zvieratká - líška, čo vám prebehne cez cestu alebo jeleň, ktorý vykročí z lesa. 

Kamera však skresľuje pohľad a v spojení s ťažkopádnym ovládaním sa bežne stáva, že napríklad pri skákaní cez vodu Juro nedopadne na kamene a utopí sa. Postavička sa síce neustále oživuje pri najbližšom checkpointe, ale aj tak vás takéto situácie môžu niekedy znervózňovať. Ovládať sa to dá kombináciou klávesov a myši a je tu aj podpora gamepadu. Každopádne, na ovládanie si treba zvyknúť a asi sa s ním ani po hodinách hrania úplne nestotožníte.
 
Nespomínam si na poriadnu hru s Jánošíkom. Vlastne si nespomínam na žiadnu, čiže ak aj nejaká bola, za veľa nestála, lebo sa o nej vôbec nehovorí. Tento Juro Jánošík ale napriek svojmu minimalizmu vie zaujať aj zabaviť. Hra vyšla s príspevkom Fondu na podporu umenia a sympatickým spôsobom (a aj po slovensky) prezentuje nášho národného hrdinu. Ovládanie mohlo byť lepšie a záver viac dotiahnutý, ale inak sa nám takéto zbíjanie páči.