Sny sú zaujímavá vec, vyplavujú veci z nášho podvedomia, s ktorými sa možno nedokážeme vyrovnať. Nechávajú nás prežiť už takmer zabudnuté momenty, ale vedie nás tiež preniesť do nereálnych svetov našej fantázie. Sami to dobre poznáte, ja osobne nepoznám človeka, ktorému by sa nesnívali aj rôzne absurdné hlúposti. Keď sa však raz za čas nad tými hlúposťami zamyslíte, možno v nich nájdete niečo viac. Možno odkazujú na ťažkosti v práci, možno vás vtiahnu do hry, v ktorej ste za posledný týždeň nechali 50 hodín, možno sa nimi vyrovnávate s niečím, čo vás trápi. Ako napríklad dievčatko menom Nyah.

To sa už za tmy vracia zo školy, no počas tejto cesty sa pomaly ponára do čoraz viac snového sveta plného rôznych podivných bytostí a hlavne nástrah, ktoré musí prekonať. Príde domov v poriadku a plná zážitkov, avšak jej mama nedokáže oceniť jej predstavivosť. Namiesto toho ju začne kárať a nakoniec si na nej aj vybije svoju potlačovanú zlosť. V jej záchvate po svojej dcére zakričí a hanlivo ju nazve „Little Bug“, čo je aj názov tejto hry. Nyah sa vtedy zrúti svet okolo a zase sa ponára do svojej fantázie, kde musí čeliť ďalším nečakaným nástrahám.

Little Bug je veľmi peknou alegorickou hrou o svete očami dieťaťa a vzťahu s matkou, ktorá je na všetko sama. Táto vzťahová rovina tu až na nejaké dve scény nie je priamo prezentovaná, ale stále ju v hre cítite. Na druhú stranu je hra možno až príliš ľahko čitateľná v tomto ohľade a možno by jej prospela väčšia miera alegórie, aby ste už po prvých minútach nemali jasno v tom, ako sa hra pre vás skončí a čo je vlastne tá temná postava, ktorá vás v priebehu hry raz prenasleduje len nenápadne z diaľky, inokedy vám priamo ide po krku.

Toto je ale naviazané aj na ďalší problém hry, ktorým je jej dĺžka. Nápad s takouto alegóriou a vzťahom je pekný, ale mal by väčší dopad na hráčov, ak by bol viac rozpracovaný. V hre ale nie je priestor na to, aby príbeh a hĺbku vzťahu riešila. Trvá (na prvý raz) len niečo cez hodinu, dokonca tu je aj achievement za to, že ju prejdete pod 45 minút. Je tu niekoľko trikov na to, aby ste sa ku hre vracali a pokúsili sa ju prejsť znova, no už tu nenájdete nič, čo by výrazne spestrilo herný zážitok., takže tie 2 hodiny sú možno maximum, čo tomu budete venovať. To je maximum a stále je to veľmi málo. Aspoň to kompenzuje naozaj nízka cena.

Je však otázne, či by dlhšie dokázala baviť. Koncept hry je naozaj jednoduchý a ihneď si ho dokážete osvojiť, čo je plusom. Negatívom zas je, že sa časom nikam neposúva a stále opakujete to isté dookola. S Nyah po prostrediach chodíte, no sama toho veľa nedokáže, má predsa len 8 rokov. Nedokáže ani len skákať, ale len zbierať do svojho obedového kufríka veci, ktoré nájde po ceste – kosti, kvetinky, kamene a iné haraburdy. Prečo? K tomu sa ešte dostanem. Keďže ale toho veľa sama nedokáže, potrebuje pomoc pri prekonávaní tých všetkých prekážok.

Tu vstupuje do hry druhá postava, ktorú musíte ovládať. Je to malý svetelný orb, ktorý má energiu na to, aby k sebe Nyah pritiahol. Tá energia sa však rýchlo míňa a musíte s ňou vedieť narábať tak, aby ste Nyah udržali vo vzduchu vtedy, keď potrebujete. Najskôr stačí preskočiť len jednoduché steny, neskôr už s dievčaťom budete vo vzduchu naozaj zložito manévrovať, aby ste prekonali všetky tie bariéry, zlých duchov a mnoho ďalšieho. Týmto orbom nielen pohybujete, ale ovládate aj lúč, ktorým dokážete hýbať s Nyah. V hre to prebieha tak, že musíte naozaj ovládať dve postavy naraz, každú jedným analógom. Neskôr, v zložitejších pasážach, to už začína byť trochu krkolomné. Navyše sa musíte popasovať aj s pomerne realistickou fyzikou pohybu vo vzduchu.

Celá hra je naozaj snová. Niekedy menej, inokedy doslovne. Čelíte tu aj dosť abstraktným hrozbám, no musíte si dať pozor. Aj keď na to nevyzerajú, stačí jediný dotyk a pre vás to znamená návrat na posledný checkpoint. Autori sa dušujú tým, že sú naozaj štedrý s checkpointmi a občas to naozaj platí a je ich veľa. Inokedy sú zas trošku nerovnomerne a aj keď by ste niekde checkpoint ocenili, nie je tam. Inými slovami: raz stačí pre checkpoint len vyjsť hore kopcom, inokedy k nemu musíte krkolomne preskákať. Hra tak síce nie je ťažká, ale pôsobí trochu nevyvážene v niektorých momentoch. A v druhej polovici pôsobí už aj trochu stereotypne. Koncept sa nevyvíja, prostredia taktiež, a tak robíte stále dookola to isté v tom istom prostredí, akurát trošku ťažšie.

Menšou záchranou sú bonusové levely, ktoré si odomykáte tými všetkými haraburdami, ktoré v hre zozbierate. Tie si ukladáte do kufríka, no ten má len 6 pozícií. Niečo tak vždy musíte vyhodiť, no namiesto toho, aby ste to len tak hodili na zem, to môžete obetovať duchovi mačičky prozaicky nazvanej Roadkill. Keď jej niečo obetujete, získavate bonusový level, ktorý môžete prejsť z hlavného menu. Ani tieto bonusové levely však nie sú nijako zvlášť ozvláštnené. Skôr sú len variáciou na už videné a navyše sú aj krátke, tak minútka-dve.

Potom sú tu ešte nejaké drobnosti, ktoré to celé ešte trochu kazia. Autori sa nie úplne ideálne popasovali s kamerou a niekedy sa vám aj stane, že sa váš orb niekde zasekne. Kamera je sústredená na Nyah a s orbom sa teda nedá úplne ľubovoľne pohybovať, čo je problém, keď sa niekde zasekne, alebo Nyah odniekiaľ spadne, s ňou aj kamera, no orb už zostáva mimo obraz a nikdy ho nenájdete. Tak vám nezostáva nič iné, len s Nyah vykročiť v ústrety smrti, aby ste sa vrátili na posledný checkpoint. A toto nie sú momenty, aké v hre chcete zažívať.

Potom sú tu ešte nejaké drobnosti, ktoré to celé ešte trochu kazia. Autori sa nie úplne ideálne popasovali s kamerou a niekedy sa vám aj stane, že sa váš orb niekde zasekne. Kamera je sústredená na Nyah a s orbom sa teda nedá úplne ľubovoľne pohybovať, čo je problém, keď sa niekde zasekne, alebo Nyah odniekiaľ spadne, s ňou aj kamera, no orb už zostáva mimo obraz a nikdy ho nenájdete. Tak vám nezostáva nič iné, len s Nyah vykročiť v ústrety smrti, aby ste sa vrátili na posledný checkpoint. A toto nie sú momenty, aké v hre chcete zažívať.

Hra využíva jednoduchú 2.5D štylizáciu, ale graficky je veľmi pekná, prostrediu nechýba hĺbka (teda v tých častiach prostredia, kde má zmysel) a celé je to veľmi pekne ladené do temna. Takto majú vyzerať indie hry. Navyše sú prostredia neraz aj veľmi pekne detailné a bohaté. Ešte lepší je však zvukový dizajn, ktorý parádne podčiarkuje snovú atmosféru a aj temný nádych hry samotnej. Hudba je perfektná, nenápadná a nevtieravá elektronika, ktorá sa pri hraní skvele počúva. Trošku mi to pripomína (spolu s obrazom) zlatú éru demo scény. Jej dobrá ukážka je napríklad v traileri vyššie.

Little Bug nie je zlá hra. Je v nej srdce, je v nej nápad, je v nej duša. Len je toho všetkého dosť málo, čo síce vyvažuje nízka cena, no aj tak to celé dole ťahá vkrádajúci sa stereotyp (čo je v takej krátkej hre fakt neželané) a nejaké nedotiahnuté veci, napríklad nerovnomerný dizajn checkpointov, nie práve najlepšie zvládnutá kamera vzhľadom na ovládanie dvoch postáv a podobné veci. Napríklad aj z tej krátkej hernej doby strávite veľkú časť len tým, že idete vpred a nič iné nerobíte. Stačilo by tak málo, aby bola hra oveľa, naozaj oveľa lepšia. Možno by jej pomohla aj kooperácia dvoch hráčov, ktorá by hru osviežila a priniesla asymetrické hranie.