Staroveké civilizácie nás, dovolím si povedať, že právom, fascinujú a inšpirujú už dlhé desaťročia. Staroveké Grécko a Rím sú kolískami kultúry a pokroku, Egypt v nás vyvoláva údiv vďaka mohutným pyramídam a tajomným rituálom mumifikácie, severské kmene zas drsnými podmienkami, s ktorými sa museli severania vo svojej dobe vysporiadať. Do týchto kútov sveta a histórie sme mohli nahliadnuť v hrách, knihách a filmoch už desiatky ráz a stále je o čom písať, čo natáčať aj hrať. Veď kto by nepoznal kultový Súboj titanov (ten z roku 1981, samozrejme), v škole sme čítali zas Zamarovského a doteraz hrávame napríklad God of War alebo práve Titan Quest, ktorý prichádza s novou expanziou.

Autori z Iron Lore a THQ Nordic sa ale v novej expanzii pre túto dnes už kultovú hru pozreli predsa len kúsok mimo od najzabehnutejších starovekých reálií a cesta nášho rokmi pestovaného hrdinu povedie ďaleko na východ, do krajiny ohňostrojov a dobrotivých drakov. Pozrieme sa totiž do Číny, kde okrídlený tiger Quiong Qi začal pustošiť mestá a dediny a jediný kto ho dokáže zastaviť a zistiť, čo za touto deštrukciou stojí, je náš hrdina, celým starovekým svetom ospevovaný Titan Slayer. Môžete teda pokračovať so starým hrdinom z predchádzajúcej hry, ale tu je jeden háčik, pretože nová expanzia je určená na hranie len na najvyššej, Legendary obťažnosti. Takže tam nemôžete nabehnúť s hocijakým hrdinom v zácviku, ale len plnotučným Titan Slayerom s úrovňou okolo 70.

Dobrou správou je, že pre hráčov, ktorí už nemajú staršiu uloženú pozíciu, alebo sa im nechce hrať celý Titan Quest viackrát odznova, aby si vytrénovali borca na potrebnú úroveň, je tu možnosť si urobiť postavu hneď na 70. úrovni a začať hneď príchodom do Číny. Na uvítanie dostanete truhlice s nejakou výzbrojou a potom už pre fanúšikov série začína staré známe „všetko zabi a všetko pozbieraj." Klasicky v takýchto hrách príbeh nehrá príliš veľkú úlohu, ani zadania nie sú nijaké nápadité, ale hráme akčnú RPG, a tak to pravdepodobne nikomu nevadí. Aj keď by sa dalo podľa zápletiek z Titan Quest natočiť pár béčkových akčných „bijákov" (pozerám na teba, Súboj titanov z roku 2010).

Čo hre chýba na poli príbehovom, bez problémov dobieha na poli hernom. K dispozícii je na výber až 11 Masteries alebo povolaní, z ktorých si hráč v priebehu hry vyberie dve, každé s vlastným stromom pasívnych aj aktívnych schopností. Samozrejmosťou je, že v expanzii pribudla nová Mastery, ktorou je majster elixírov Neidan. Špecializuje sa na elementárne útoky a oslabovanie nepriateľov, ale v kombinácii s iným povolaním môže zároveň metať blesky alebo sa oháňať mečom. Tento prístup k povolaniam je tu s nami už od začiatku a nová postava zas rozširuje a prehlbuje možnosti povolania kombinovať a umožniť hráčovi zvoliť si štýl boja presne podľa svojho gusta.

S novou postavou pridala expanzia, samozrejme, aj nové predmety, kusy výbavy, legendárne sety aj priehrštie nových Relics, čo sú špeciálne predmety, ktorými môžete svoju výbavu očarovávať, alebo ich vzájomne kombinovať do silnejších Charms, ktoré majú svoje špeciálne miesto v inventári. Všetko toto je inšpirované a situované, ako inak, okolo čínskej mytológie. Okrem nových predmetov a výbavy pribudlo do hry aj niekoľko úplne nových špeciálnych elixírov, ktoré menia a navyšujú vaše štatistiky, sú vzácnejšie ako klasické fľašky na život a manu a majú dokonca cooldown, takže žiadne predávkovávanie. Trocha škoda, že autori nepridali aj starším postavám nejaké nové schopnosti, ale s takým množstvom kombinácií a tried je priestoru na experimentovanie aj tak dosť.

Pochopiteľne sa takmer celá expanzia odohráva v nových prostrediach, budeme putovať po hlbokých lesoch, vrcholkoch zasnežených hôr a pozrieme sa aj do bájneho Nefritového paláca skrytého v oblakoch. Ale povedal som takmer, pretože nás hra zavedie na približne štvrtinu času hrania expanzie aj do starších lokalít, ktoré sme už v minulosti navštívili, čo by tiež nevadilo, ale spôsob, akým to hra príbehovo podala, bol doslova lenivý. A dizajn týchto staronových lokalít potom tiež vyznel lenivo, takže celé to pôsobilo ako vata na vyplnenie času medzi dvoma „príbehovými" udalosťami. Ďalšou vatou je rozľahlosť niektorých podzemných lokalít, ktoré boli spleťou opakujúcich sa chodieb a miestností. Najhoršie ale bolo, že  ste tam stretli maximálne dva typy nepriateľov, čo dohromady nedáva veľkú chuť sa nimi predierať.

V nových lokalitách ale pribudlo do hry aj veľa nových protivníkov, máme tu Quiong Qi-ho tigrích bojovníkov, terakotových vojakov, zmenšených čínskych dráčikov a mnoho iných, samozrejme, v sprievode s klasickými monštrami z predchádzajúcich expanzií alebo tradičnými žánrovými potvorami. Nechýbajú tak napríklad kostlivci v mnohých formách a podobách, zombie, pavúky, či rôzne vodné príšery, útočiť na vás bude aj divoká flóra. A vlastne aj fauna, vo fantasy starovekých svetoch vás pokojne zahluší aj rododendron. Ale pre ostrieľaných hráčov toto nie je žiadna novinka, však? Ak vám nepriatelia budú liezť krkom, v mestách si môžete oddýchnuť u obchodníkov, nakúpiť výbavu (a popredávať odpad), za poplatok resetovať a znova rozdeliť body do schopností, alebo z nazbieraných Relics skúsiť poskladať novšie a mocnejšie Charmy.

Všetko v hre dýcha krásnou atmosférou tajomnej Číny a hudba tento pocit ešte umocňuje. Čo už trocha prekážalo, boli občasné bugy pri prechode medzi lokalitami, kedy hra zamrzla a vrátila ma napríklad pred vstup do podzemia, kde sa mi podarilo vojsť až na ďalší pokus. Otravné boli aj takzvané „traped" truhlice, kedy namiesto koristi na mňa vybehlo z malej krabičky zo päť čertíkov (kostlivcov, pavúkov a podobne). V takýchto hrách, aj v samotnom Titan Quest, to nie je, samozrejme, nič nezvyčajné, ale frekvencia takýchto prekvapení bola na môj vkus trochu pričastá. Hlavne ak sa predierate veľkou kobkou plnou dvoch druhov nepriateľov a tešíte sa, že možno z poslednej, najvzácnejšej truhlice vypadne aspoň nový dielik Relics a ono nič - presnejšie ono pavúky.

Poslednú výhradu mám k sérii samotnej. Áno, Titan Quest je kultová ARPG séria a atmosféru mytologických starovekých civilizácii vďaka nej prežívame už dlhé roky. Autori sa o frančízu poctivo starajú a verím, že nový hráč by pri prekonávaní kompletného zážitku, ktorý okrem základnej hry zahŕňa aj niekoľko expanzií, strávil doslova stovky hodín. Ale doba pokročila, verím, že fanúšikovia by si zaslúžili a aj s radosťou uvítali (a bez problémov kúpili) celkom nové pokračovanie, ktoré by sa nieslo v duchu predchodcu, ale prinieslo by okrem grafických vylepšení aj prehĺbenie a rozšírenie herných mechaník. Práve Eternal Embers totiž pôsobí skôr ako nová nálepka na dávno zošúchaný podklad. Celú dobu som pri hraní mal pocit, že sa síce dobre sa bavím, ale chcem trocha viac a iného.

Jednoducho povedané, expanzia Eternal Ember pôsobí napriek kvalitám už v rámci značky unavene. Pritom pre inšpiráciu netreba chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť, kam koncept a mechaniky z Titan Quest posunuli autori Grim Dawn, ktoré je jeho spirituálnym nástupcom. Zatiaľ nám ale musí stačiť najnovšia expanzia, ktorá sériu preniesla do menej okukanej Číny, priniesla novú postavu, ale aj umocnila pocit, že značka samotná už v tejto podobe tak trochu melie z posledného.