Alfred Hitchcock je persónou všeobecne známou, hoci jeho príbehy sa v herných dobrodružstvách objavujú sporadicky. Skúste si na nejaké spomenúť. Napínavé zápletky sme v minulosti hltali so zatajeným dychom v knižnej aj filmovej podobe. Stačí spomenúť Psycho, Vtáky, Okno do dvora, Marnie alebo fenomenálnych Troch pátračov. A Vertigo.

Herná adaptácia je dielami majstra napätia len inšpirovaná. Dejová zápletka od španielskych vývojárov z Pendulo Studios môže hrdo stáť pri svojej predlohe, hoci v poslednej tretine výrazne stráca dych a príbeh je zbytočne naťahovaný. Napriek tomu môžeme Alfred Hitchcock – Vertigo s pokojným svedomím odporúčaťť. Na rozdiel od prechádzajúcich počinov Pendulo Studios (séria Runaway, The Next Big Thing, Yesterday či naposledy Blacksad) sa Vertigo odklonilo od typickej schémy adventúr. Dej plynie plynulo takmer bez vášho pričinenia. Stačí ísť, obrazne, stále dopredu.

Hrateľnosť je síce skromnejšia, no atmosféra by sa dala krájať. Zaradenie medzi jednoduchšie adventúry typu The Walking Dead či Life is Strange nemožno hodnotiť ako prešľap. Pre vývojárov ide o krok do neznáma. Bolo by však veľkou škodou, keby sa tento model neosvedčil. Nielenže tu podobné tituly chýbajú, ale po vychytaní menších múch by sme sa mohli dočkať ďalších napínavých dobrodružstiev. To najpodstatnejšie, a teda v prípade adventúr ide o príbeh a jeho podanie, tu totiž máme bravúrne zvládnuté a samotné rozprávanie svižne sekunduje gradujúcej zápletke.

Úspešný spisovateľ Ed Miller je dohnaný démonmi svojej minulosti. Tragická autonehoda ho pripravila o oboch rodičov. Matka zahynula po páde auta do priepasti, otec si to nedokázal nikdy odpustiť a svoj život ukončil skokom z mosta pri mieste nešťastia. To, čo sa v skutočnosti naozaj stalo a čo si Ed len vytvoril vo svojej fantázii, aby zakryl krutú realitu, sa dozviete počas stretnutí so psychiatričkou Juliou Lomas. Ed totiž ostal po rovnakej nehode na rovnakom mieste pripútaný na lôžko. Diagnóza vertigo mu nedovolí spraviť pomaly ani jeden krok bez toho, aby nezačal trpieť závratmi a pocitom narušenej rovnováhy.

Navyše Ed neustále opakuje, že spolu s ním sa vo vozidle nachádzala aj jeho priateľka Faye s dcérou. Na mieste nehody sa nenašli žiadne telá, nik o nich nepočul, nevidel, dokonca o Faye a dcére nenájdete nič ani vo svojom mobile. Zistiť, či naozaj existovala, alebo hlavný protagonista trpí halucináciami, je cieľom hry a musíte klbko záhad rozmotať. Aby toho nebolo málo, v ospalej oblasti Brody Canyon v Kalifornii dôjde k vražde, pričom hlavným podozrivým sa stáva práve Ed. Vo vraku vozidla sa našla vražedná zbraň a so starým pánom, ktorého telo sa našlo v pivnici, mal hlavný podozrivý blízky vzťah. Bonus na záver? Nikto nevie, kde sa ukrýva manželka obete a miestni obyvatelia, ktorí Eda práve nemusia, majú vo všetkom jasno.

Príbeh je dostatočne zamotaný na to, aby postupné odhaľovanie všetkých nitiek zápletky bolo zábavné, mohli ste si pri niektorých dôkazoch povedať, že toto ste skutočne nečakali a zároveň sa dychtivo hnali ďalej. Aj preto je záver obrovským sklamaním. Už keď v podstate viete, kto je vrahom a čo sa vlastne stalo, prichádza na scénu hľadanie motívu a prehranie udalostí, ktoré k zločinom viedli. Tempo napredovania sa síce nespomalí, no celkovo začne dej strácať na pútavosti. Vertigo dokončíte aj napriek tomu, avšak iba preto, aby ste to mali konečne za sebou. Menej je niekedy viac a približne 11 až 12 hodín hrania mohlo byť pokojne osekaných o 2 – 3 hodinky.

Na dianie sa pozeráte z pohľadu externej kamery, postavy ovládate priamo v trojrozmernom prostredí. Po priblížení sa k aktívnemu miestu môžete daný objekt preskúmať alebo otvoriť dvere. Inventár tu neexistuje, dialógy s postavami sú presne nalinkované a spúšťajú sa automaticky. Vždy dostanete zopár jednoduchých úloh, ktorých riešenie spočíva v dostavení sa na príslušné miesto vykonanie akcie, po ktorej sa spustí animácia. Nesmú chýbať ani QTE, ktoré hráča zbytočne nerušia a nefrustrujú.

Postavy sa automaticky striedajú tak, aby sa dej posúval ďalej. Vžijete sa do kože samotného Eda, ale aj psychologičky Julie, miestneho šerifa Nicka Reyesa alebo tajomnej Faye, ktorá vystupuje iba v Edovom rozprávaní, takže je na mieste sa pýtať, či si ju skutočne iba nevymyslel. Navyše hrateľné postavy nie sú typickí hrdinovia: Julia či Nick sú v preddôchodkovom veku a celé rozprávanie tak pôsobí uveriteľnejšie a prirodzenejšie. Charaktery sú výborne vykreslené, postavy sa správajú presne tak, ako by ste očakávali v bežnom živote. Nebudete mať žiadny problém si ich obľúbiť a aj počiatočný odpor, ktorý možno budete mať voči Edovi, sa časom vytratí.

Zaujímavé sú momenty, kedy je Ed zhypnotizovaný. Najprv odohráte vybranú sekvenciu v podobe, ako si ju hlavný protagonista pamätá. Následne si prejdete kúsok zo zápletky v hypnóze a spomeniete si na detaily toho, čo sa skutočne stalo. Začnú sa vynárať démoni minulosti, ktorí rodinnú idylku začnú trhať na márne kúsky. Alkohol, násilie, depresia z neúspechu, vzťahy. Do kontrastu sa dostávajú dva svety: ten, ktorý si aj my bežne idealizujeme a ten skutočný, ktorý sa nám predstaví v jasných kontúrach až v momente, kedy sa na konkrétnu situáciu pozrie niekto iný, nezainteresovaný a ukáže prstom na krutú realitu.

Práve stavy v hypnóze, situované akoby do hmlou zastreného videnia, sú čo sa týka hrateľnosti najaktívnejšie. Ovládate postavu Eda, ktorý prechádza zmrazeným svetom ako duch. Hľadáte jednotlivé stopy a náznaky, ktorým sa venuje Julia a upriamuje na ne Edovu pozornosť tak, aby odhalil skutočnosť. Je potrebné úprimne priznať, že hranie ako také je minimalistické. Viac sledujete dej akoby interaktívnu novelu, avšak rozhodovanie a zasahovanie do deja, ktorý je striktne nalinkovaný, tak dostáva na oplátku potrebné grády. Náznakov vetvenia deja sme tu mali dve hromady a málokedy to skutočne fungovalo alebo boli jednotlivé cesty plnohodnotne zábavné.

Grafické spracovanie nerobí hre hanbu a štýlové zobrazenie nedevalvuje celkovo pozitívny dojem z vizuálu. Isteže, postavy nie sú také detailné, ako sme možno zvyknutí, avšak strohosť v zobrazení postáv nevadí. Prostredia sú minimálne interaktívne, no každé z nich je dostatočne zaujímavé a pestrosťou či oku lahodiacimi scenériami sa nešetrí. Horšie dopadla synchronizácia hovoreného slova s pohybom pier, občas je pohyb postáv nemotorný a detailné zábery na tváre postáv odhalia umelosť či prekrývanie textúr. Snímkovanie sa niekedy prepadne pod únosnú hranicu aj napriek tomu, že na to nie je dôvod.

Ak vás nezaujme grafika, určite sa to nestane pri audio zložke. Dabing je vynikajúci, zvládnutý na jednotku. Každá postava má skvelý prednes bez umelého prežívania situácie, poľahky sa vžijete do pohnútok hrdinov, všetko do seba úžasne zapadá a nenájdete ani maličkú chybičku, ktorá by pokazila výsledný dojem. Mladý Ed si svojou detskou hravosťou a monológmi zaslúži absolutórium. Ak sú zvuky na jednotku, k hudbe pridáme ešte hviezdičku. Doslova kinematický soundtrack vynikajúco sekunduje dianiu na obrazovke. Nápadná podoba s filmovými trhákmi spred niekoľkých dekád virtuálnemu Vertigu vôbec neubližuje. Práve naopak, výraznou mierou sa podpisuje pod napínavou atmosférou. Najlepšie to dokumentuje pasáž, v ktorej so šerifom prehľadávate prázdny dom. Jemné brnkanie na nervy nemá chybu.