Koei Tecmo sa rozhodlo oprášiť viac ako 20-ročnú klasiku Monster hier. Ale nemýľte si ju so sériou Monster Hunter a nehľadajte predchodcu v nej (hoci časovo by to mohlo sedieť). Monster Rancher je o chove, tréningu a boji s monštrami, vašou úlohou je vytvoriť silný tím, s ktorým by ste vedeli vyhrať nejednu bitku. Ale na druhej strane, nečakajte tu ani ďalšiu variáciu na Pokémonov, celý ekosystém má iné pravidlá.

V novučkom balení dostanete dve prvé hry série. Neprišiel obrovský remaster a 4K grafika, na oboch hrách cítiť starší dátum výroby z minulého tisícročia. Výhodou je menšia veľkosť (hry majú pod 2 GB v jednom balíku) i nižšia spotreba batérie na Switchi. Žánrovo ide o simuláciu chovu zvierat, cieľom je pripraviť dobre vytrénovaných borcov na boje a rozličné turnaje.

Veľmi ťažko sa už dnes nahradí unikátny mechanizmus prvých hier – nové príšery ste si totiž do hry importovali tak, že ste vložili ľubovoľné audio CD a hra ho načítala, aby vytvárala unikátne druhy. Ten aspekt dnes simuluje hra výberom z veľkej hudobnej knižnice skladieb a nebudete ochudobnení o náhodný generátor atribútov – a tak netušíte, čo dostanete, aké sú vstupy, ale vždy sa vám pritrafí, že výsledkom bude iná príšera.

Krok číslo dva – zverenec je na svete a treba ho začať trénovať. Po návrate z liahne sa začína na farme poctivá piplačka a pre vás to znamená dobre sledovať kalendár s jednotlivými týždňami života príšery. Zadávate jej rozličnú náplň – môže trénovať a zlepšiť sa v určitom atribúte. Môže pomáhať a získať si aj nejaké prašule (každý špás tu niečo stojí, aj tréning). Ale musíte dávať bacha aj na fyzičku, lebo ak ju budete posielať stále na týždňovky mimo hniezda, po čase sa unaví a nebude dosahovať kvalitné výkony. Toto všetko je na vás – ste manažér príšerky a musíte milovať menu, tabuľky a klikanie, lebo práve to vás dostane k výbornému výsledku. Nehovoriac o tom, že príšerka musí žrať, byť zdravá a ešte by mala mať aj dobrú morálku či náladu. Lebo lojálni zverenci vás budú ľahšie poslúchať, zatiaľ čo papuľnatí nebudú dosahovať dobré výkony – napríklad nemusia ani bojovať naplno.

Štatistík na sledovanie máte dosť: život, sila, obrana, rýchlosť, inteligencia a osobne sa mi pozdáva aj atribút slávy, lebo ten určuje, či získate aj kritické údery do súbojov. Metódy si určujete sami, avšak vaše hodnotenie je polovica úspechu: ak budete chváliť v správnom čase, dostane sa príšerka ďalej. No ak ju budete často karhať, môže sa vzpriečiť a nebude efektívna v súbojoch. Taký tréning do boja je cenný, lebo príšerka môže získať nové techniky, staminu a iné atribúty.

Keď nadíde samotný boj, upaľujete na turnaje a čakajú vás ťahové súboje proti iným monštrám. Ale potýčky nie sú extra prepracované, skôr zjednodušené a nejaké prekombinované techniky či hľadanie slabín ako u Pokémonov sa nekoná. To je skôr dôležitejšie sledovať lojalitu, zdravie a vyhrať aspoň niečo, lebo potom sa budete štverať v rebríčkoch vyššie a prídu aj lepšie odmeny. Za boje s bežnými monštrami v prvých kolách si čosi zadovážite, ale musíte byť sami borci a proti takým sa postaviť.

Monster Rancher vám ponúkne mať až 20 príšeriek, ale príkazy či tréningy riešite vždy iba s jedným, nie paralelne. Staršie príšerky môžete využiť neskôr na chov či kríženie, dokonca aj spájanie, autori tu núkajú rozmanité techniky. Ale nečakajte tu prepracovaný prepletený príbeh, cieľ je jasný: chovať príšerky, dostať sa čo najvyššie v rebríčkoch a dobre manažovať svoje stajne. Žiadne záchrany sveta, keď borec vyhrá turnaj a dostane sa na S úroveň.

Čo sa týka dvojice hier, majú podobné princípy. Jednotka je dobrý vstup do série, dvojka sa hrá už s väčším počtom príšeriek, mechanizmov a rozširuje ich – napríklad tréningy môžu byť intenzívnejšie. Dvojka má 400 druhov, čo je parádne číslo, ak sa chcete do hry zahryznúť a kombinovať čo to dá. A ešte má aj lepšiu grafiku. Medzi hrami je síce iba rok a pol vývoja, no dvojka vyzerá citeľne lepšie. Na jednotke cítiť, že je to starina z roku 1997 najmä pri grafike. Úzky formát obrazovky, hrubé pixely či obyčajné textúry. Dvojka má aspoň lepšie prepracovaný soundtrack.

Ale budete mať čo robiť, ak nemáte radi statické obrazovky, dlhé klikanie v menu či tabuľky, aby sa u vás nedostavil istý pocit nudy. Mne hra 7-8 hodín imponovala a užil som si v každej časti najmä tie úvodné pasáže, ale po čase omrzela. Nekonečný kruh hrateľnosti s ďalšími druhmi sa uzavrel, ale viac už nepriniesol. Hre chýba výrazná kampaň, dávka príbehu či motivácia – takto ostávate sami so sebou a ak sa zatnete, budete môcť objavovať veľa druhov v oboch hrách. Ostatným môže dvojhra skôr slúžiť ako sonda do minulých generácií.