Lezie vám na nervy jedna Call of Duty hra ročne a myslíte si, že Activision značku dojí? Tak sa radšej ani nepozerajte na Final Fantasy sériu. Každý rok vyjde hneď niekoľko Final Fantasy hier – remaky, remastre, spin-offy, prequely, sequely a občas aj nové hry. Len minulý rok sme sa dočkali niekoľkých remastrov, rozšírenia pre VII remake, Endwalker expanzie a niekto v Square Enix si zjavne zmyslel, že by séria mohla ešte dostať aj mobilnú free to play battle royale odbočku. Okrem ponorkových simulátorov v nej potom bude zastúpený už snáď každý žáner.

Final Fantasy VII: The First Soldier je zaujímavá hra, pri ktorej sa ale budete sami seba pýtať, aký je zmysel jej existencie. Hra ťaží zo sedmičky, asi najpopulárnejšej časti celej Final Fantasy série, ale prináša úplne vlastný zážitok. Dejovo sa posúva pred jej príbeh a to o celých 30 rokov. Dostanete sa tak do éry, kedy sa program SOLDIER ešte len rozbiehal. Opäť sa dostávame do dobre známeho Midgaru, kde sa spoločnosť Shinra snaží posilniť svoju vojenskú silu a na to rozbieha práve tento program. Vy sa tak stávate jedným z prvých adeptov, ktorí sa do programu prihlásili a tréning prebieha vo virtuálnej realite zobrazujúcej prostredie neďaleko mesta.

No a to je asi tak všetko. Sedmička má svoj vlastný a naozaj bohatý svet, do ktorého sa už roky ponárame. Či to bolo v pôvodnom vydaní, modernom remaku, filmovom Advent Children, prequeli Crisis Core, akčnom spin-offe Dirge of Cerberus a ďalších. The First Soldier ale bohužiaľ príbeh a ani svet veľmi nerozvíja, čo je určite škoda. V takýchto multiplayerovkách je síce náročnejšie rozprávať komplexné príbehy, no iné hry na trhu ukazujú, že sa o posun vpred dá aspoň pokúsiť. Možno to autori skúsia neskôr, ale zatiaľ je tu len naozaj pekné intro a po ňom už nič, čo by vás do sveta chcelo vtiahnuť.

Rýchlo si vytvoríte svoju postavu v typickom FF štýle a ide sa ďalej (aj keď je pravda, že často vám z toho vyjde Noctis). Veľkou výhodou hry je, že sa do nej dá veľmi rýchlo a jednoducho dostať. Stačí, ak máte nejaké skúsenosti s akčnými hrami a nemusia to ani byť Battle royale. Zdá sa tak, že chce Square Enix pritiahnuť hráčov, ktorí žánru neholdujú, ale majú radi sériu. Hneď po spustení vás hra vrhne do tutoriálu, kde si vyskúšate akciu a naučíte sa nielen základy, ale aj niektoré komplexnejšie mechaniky. Keďže je to mobilná hra, tutoriál je krátky, aby ste ho dokázali zvládnuť aj medzi zastávkami MHD. Spracovaný je veľmi obstojne a intuitívne, pričom zároveň pekne vyzdvihne unikátne prvky hry. Prejdete tutoriál a môžete sa viac hrabať v menu, prípadne sa vrhnúť do bojov.

Battle royale trh je dnes už naozaj dosť presaturovaný a mnohé hry sa presadzujú len ťažko. The First Soldier má ale veľmi slušný rozbeh a to nielen kvôli známej značke, ale hlavne vďaka unikátnej hrateľnosti, ktorou sa vymedzuje prakticky voči všetkej konkurencii na trhu. Vychádza zo základov série, nie je síce ťahová ako v pôvodnej hre, ale v reálnom čase. Okrem samotnej akcie ale nechýba ani „mágia“ v duchu Final Fantasy, takže priamo v boji volíte medzi rôznymi prístupmi. Chcete ísť s nepriateľmi na telo? Tak útočte mečmi. Ako sa ale hovorí, do prestrelky sa s nožom nechodí, takže je lepšie siahnuť po strelných zbraniach, ktorých sú tu naozaj priehrštia. Alebo na nepriateľov zosielajte rôzne elementárne útoky a potom ich dorazte zbraňami.

Triedy vychádzajú z archetypov pôvodnej sedmičky a môžete tak v nich spoznať známe postavy. Napríklad Monk je jasná Tifa, v Ninjovi zase spoznáte Yuffie a Sorcerer je Aerith. Päticu uzatvárajú Ranger a Warrior, čo sú relatívne menej zaujímavé triedy z pohľadu univerza, keďže napríklad Warrior je každý jeden vojak v hre. Hrou sa ale nesie jasný odkaz univerza a jeho postáv, takže si môžete napríklad naozaj vytvoriť svoju vlastnú Aerith a v boji využívať iné schopnosti. Pätica tried je dostatok na to, aby si každý našiel niečo, čo najviac vyhovuje jeho hernému štýlu.

Trieda síce ovplyvňuje vaše schopnosti a štýl boja, na bojisko ale aj tak každý skáče len s mečom či inou podobnou zbraňou. Veľa s ňou hlavne v úvode nezmôžete, takže sa musíte rýchlo poobzerať po iných zbraniach a tiež matériách. To trochu stiera rozdiely medzi jednotlivými triedami a zisťujete, že tu vlastne o ne až tak veľmi nejde. Pri nejakom strete ide zväčša už len o to, kto má v rukách silnejší kaliber a presnejšiu mušku. Ale pasívnymi či aktívnymi schopnosťami postáv si viete pomôcť. Napríklad Ranger vie odhaliť nepriateľov za stenami v istej vzdialenosti. Následne dokáže pomocou matérie pripraviť napríklad pascu a potom si s brokovnicou za rohom už len počkať na súpera.

Okrem vás na bojisko skáče aj ďalších 74 hráčov, čo je relatívne dosť, ale musíte si uvedomiť, že mapa je tu rozsiahla, takže strety s nepriateľmi až také časté nie sú. Respektíve závisí od toho, kam dopadnete. Helikoptéra s vami na mapu vždy mieri z trochu iného smeru a sami si určíte, kde vyskočíte. Na miesta, kde sa zvyknú nachádzať zbrane, vyskakuje viac hráčov, takže si tam musíte dívať viac pozor. Oplatí sa vyskočiť niekde ďalej, ale potom ste zase ďalej od oblasti mapy, ktorá sa bude zmenšovať a zničí každého, kto bude mimo nej. Hra tak s postupným ubúdaním hráčov tlačí tých zostávajúcich viac k sebe a zmenšuje im priestor.

Hranie teda prebieha tak, že zoskočíte z lietadla, vbehnete do prvej budovy či k prvej debni a budete hľadať, čo tam na vás čaká. Nahádžete si veci do inventára a idete ďalej. Čakajú na vás zbrane rôznej sily (a rôzne druhy zbraní), pričom sila zbrane je viditeľne označená farbou. Základné sú sivé, pokročilejšie modré, potom fialové. Rovnako to funguje aj s ďalšími predmetmi v hre. Vy, samozrejme, chcete mať na sebe a pri sebe to najlepšie, takže postupne obmieňate inventár, ako beháte po mape a likvidujete súperov. Rovnako pomaly levelujete aj svoje schopnosti. No a okrem snahy prežiť až do konca môžete tiež plniť menšie úlohy, ktoré vám hra zadáva – napríklad zabiť nejaké monštru a podobne.

Keďže je mapa pomerne rozsiahla, presun po vlastných nie je práve najrýchlejší. Navyše vo vozidle máte šancu nezomrieť hneď po pár dobre mierených ranách nejakého vzdialeného snajpera s pekne naboostovanou výbavou. Môžete jazdiť v džípe, na futuristickej motorke, no a nesmie chýbať jazda na vašom Chocobovi, ktorého si vychováte z vajíčka a nakŕmite tak, aby mal vami požadované vlastnosti. Takže sa na ňom viete nielen pohybovať po mape, ale v prípade potreby s ním aj zaútočiť na nepriateľov. To všetko si, samozrejme, môžete upravovať.

Tých možností úprav tu, samozrejme, nie je málo a môžete si tak upraviť nielen svoje dopravné prostriedky a svojho Chocoba, ale hlavne svoju postavu, svoj profil a aj svoje zbrane. Postave môžete meniť oblečenie a pridávať kozmetické prvky, na zbrane si zase môžete dávať rôzne skiny, v profile si viete upravovať bannery a podobne. Herné mikrotransakcie sú vystavané práve na tomto, v samotnom hraní vám nikdy nedajú výhodu, čo je určite krok v ústrety hráčom. Komplikovaný systém niekoľkých virtuálnych mien a vysoká cena niektorých predmetov už hráčov potešia menej. Chcete napríklad skin na motorku v štýle Seventh Heaven? Poriadne si priplatíte. K veľkej časti predmetov sa tak bez platenia nedostanete.

A ako je na tom zatiaľ hra s obsahom? Ako asi každá Battle royale hra chvíľu po vydaní. Môžete hrať sólo alebo v trojiciach a to v rýchlych alebo ranked zápasoch, takže taká klasika. Okrem toho je tu ešte farma Chocobov. Hra zatiaľ ponúka len jednu rozsiahlu mapu s domami, vojenskými základňami, kopcami, japonským chrámom a ďalšími časťami. Je tak pomerne pestrá a ukazuje sa, že Square Enix chce mapu upravovať, napríklad počas Vianoc mala vianočné prvky. Ale veľmi rýchlo sa opozerá a veľké časti z nej s jednoducho prázdne, kde nič nie je. Občas trochu aj nudí, keď už hru hráte dlhšie.