Arkádových vesmírnych akcií pribúda stále viac, ale tých dobrých stále nie je toľko, ako by sme si priali. Chorus sa chytá tohto trendu a snaží sa na jednej strane inšpirovať úspešnou konkurenciou, akou je napríklad Everspace, s ktorým je porovnávaný najčastejšie, ale snaží sa priniesť do tohto žánru aj veľa nových, svojich vlastných prvkov. Darí sa mu to celkom dobre, aj keď zďaleka nie je bez chyby.

Prvé čo si všimnete na Chorus a čo vás pravdepodobne aj zaujme, je príbeh. Akčných arkádových vesmírnych strieľačiek s dobrým dejom nie je veľa. Dobrá epická výprava dokáže zásadne okoreniť inak niekedy bezduché ničenie všetkého, čo nesplýva s ničotou vesmíru. Putovanie je vykresľované kvalitnými animáciami, dialógmi počas plnenia misií a aj napríklad takým neotreným prvkom, ako je vnímanie minulosti.

Na určitých miestach pomocou svojich schopností vidíte, čo sa predtým udialo na danom konkrétnom mieste, vžívate sa do postáv a ich emócií. Ide o výpravu proti vesmírnemu zlu zvanému Kult, pre ktorý ste v minulosti pracovali a bojovali na strane zla, ale časom ste si uvedomili svoju chybu, obrátili sa proti svojmu pánovi a pridali na stranu odporu. Čo sa týka premisy - nič čo by vás zdvihlo zo stoličky. Príbeh je odkrývaný po troškách, jeho doplnkové vykresľovanie je aj v postranných misiách, vo vašich monológoch, prípadne neskôr v dialógoch s vašou loďou, ktorú získate hneď v prvej časti hry.

Čo nemusí sadnúť každému, je naratívne podávanie príbehu. Autori sa vám stále snažia v každej jednej vete, dialógu či monológu podsúvať, ako veľmi je celá výprava epická, aké je všetko mystické, plné proroctiev, osudu, až vám to môže začať pripadať detinské. Snažia sa to podčiarkovať aj neustálym šepkaním hlavnej hrdinky pri jej myšlienkových pochodoch. Na začiatku vám to divné nepríde a má to svoj nepopierateľný mystický nádych, čo sa tu snažia navodiť snáď vo všetkom. Ale časom vám to bude pripadať nielen zbytočné, ale aj nepraktické, keďže v prípade, že sa toho deje viac, tak jednoducho nerozumiete čo hovorí a musíte čítať riadky, ak nechcete prísť o časť deja. Jednoducho autori tlačia na pílu a časom vám to môže začať byť divné či dokonca až prekážať. Potom si už začnete všímať každý detail a začnú vám vadiť veci, ktoré by ste si možno ani nevšimli, ako napríklad uplakané dialógy s umelou inteligenciou vašej lode. Tá je urazená,  pretože ste ju nechali dlho osamelú v jaskyni, takže dlho sa bude správať ako odvrhnutá milenka.

Podobne je to aj s grafickým spracovaním. Je veľmi pekné, na vysokej úrovni, všetko sa pekne hýbe, vybuchuje, všetko má svoj štýl a chrámy, ktoré budete navštevovať na svojej dobrodružnej výprave, sú zaujímavým spestrením a je radosť ich plieniť. Všade samé asteroidy, hmloviny, blesky, anomálie, pulzujúce objekty, trosky, hviezdy, planéty, stanice, lode, brány, hviezdny prach a všetko možné. Na prvý pohľad pekné, no neskôr vám to tiež môže pripadať, že autori vesmír až priveľmi prepchali najrôznejšími objektmi a podobne ako pri podávaní príbehu tlačili na pílu. Normálny tmavý vesmír v podstate ani neuvidíte, len prostredie preplnené všetkým, čo tvorcom napadlo, až si pravdepodobne položíte otázku, či toho nie je predsa len troška príliš a pôsobí to umelo.

Lepšie by bolo, keby takýmto smerom pracovali skôr s možnosťami vylepšovania vašej lode, pretože tam okrem základných parametrov nemôžete zlepšovať nič. Zbraní máte na výber až tri druhy, loď máte len jednu - okrem tej s ktorou začínate svoju púť, ale tú v podstate hneď na začiatku vymeníte. Keďže drvivú väčšinu času strávite s jednou loďou, nebolo by od veci mať možnosť si ju aspoň čiastočne individualizovať, ale, žiaľ, nič také nečakajte. Trošku to autori dopĺňajú špeciálnymi schopnosťami hlavnej hrdinky. Tie postupne získavate a dávajú vám výhody v boji, aj keď tiež ich veľmi nevyužijete a sú skôr účelové pre konkrétne situácie. Samozrejme, aj okolo týchto mystických schopností sa točí časť hlavného deja a ich získavanie je súčasť výpravy a misií.

Vedľajšie misie, aj keď ich dostávate od generických postáv, sú celkom rôznorodé, síce viac-menej všetky sú o tom zničiť všetky nepriateľské lode, ale aspoň pokec okolo toho sa občas mierne mení. Sem-tam máte aj také zmeny, ako dobehnúť zlodejov s plutóniom, niekomu opraviť loď či odpočúvanie cudzej komunikácie a podobne. Na mape vidíte body, kam máte letieť za plnením hlavnej dejovej misie, ale vidíte aj body pre vedľajšie misie a prípadne, keď použijete jednu zo svojich špeciálnych schopností, vidíte aj kontajnery rozosiate všade po mape. Môžete si krátiť si čas ich zbieraním, za čo väčšinou získavate peniaze. Či je to krátenie času medzi misiami alebo skôr umelé naťahovanie hracej doby, sa musí každý rozhodnúť sám, ale nedá sa uprieť, že ste takto nepriamo nútení preskúmavať toto prepchaté prostredie.

Pri tomto skúmaní a celkovo na celej epickej mystickej ceste natrafíte na nepriateľa, ktorý je rovnako mysticky epicky vykresľovaný pomocou proroctiev, až si budete myslieť, že bojujete s neviem akými úžasnými mocnými silami zla. V skutočnosti ich však ničíte po desiatkach bez najmenších ťažkostí. Ich lode sú slabé, jednoduché, spracovaním generické, takže ničím nevynikajú, ľahko ich porazíte aj s prvou obyčajnou stíhačkou bez akýchkoľvek vylepšení. Sem-tam natrafíte na nejakú ich lepšiu loď, proti ktorej budete musieť už použiť aj trocha taktiky či schopnosti, ale nič významné, v drvivej väčšine stačí len trocha základnej zručnosti a klasicky zostreľovať nepriateľské stíhačky po desiatkach.

Celkovo je málo druhov nepriateľov, zostreľujete ich ako muchy, a to v drvivej väčšine sami proti presile, na nejaké súboje armád a prestrelky krížnikov zabudnite. Toto taktiež trošku kazí naratívny prístup o mohutnom mystickom zle, proti ktorému je celá galaxia bezmocná a len vy ju môžete zachrániť so svojimi epickými mystickými silami a neustálym šepotom v monológoch a uplakanou umelou inteligenciou vašej lode.

Tak isto ako nepriateľ v stretoch nie je nijako výnimočný, nie sú výnimočné ani boje s ním. Vaša stíhačka klasicky letí dopredu bez zotrvačnosti, otáčate sa bez obmedzení všetkými smermi a jediné na čom záleží, je, ako rýchlo viete zamieriť a zničiť cieľ. Čo sa týka zotrvačnosti, tú neskôr získate ako jedno z vylepšení, ale okrem pár prípadov to veľmi nebudete využívať.

Omnoho viac využijete takzvané uhýbanie stíhačky do strán pomocou kotrmelcov. Nepriatelia sú vždy v presile a stále sa nájde nejaký, ktorý vás ma na muške, strieľa po vás a vy sa týmto manévrom uhýbate dotieravým projektilom. V praxi to vyzerá, že sa stále otáčate, popritom robíte s loďou neustále kotrmelce do strán, zamierite, zostrelíte a odznova. Popritom dávate pozor na stav štítov i panciera, ktoré ak chvíľu nedostávajú žiadne zásahy, začnú sa samé regenerovať, prípadne tomu môžete dopomôcť zariadením, alebo ak zoberiete vypadnutú energiu z nepriateľa.

Keďže herné mechaniky nemajú žiadnu zásadnú hĺbku, je z toho veľmi rýchlo rutina. Sem-tam sa zastavíte v hlavnej stanici, kúpite nejaké to drobné vylepšenie a idete odznova. Žiadne obchodovanie, pirátenie, ťaženie ani nič podobné nečakajte, toto je klasická akčná vesmírna strieľačka s generickým príbehom a peknou skladbou v úvodnom menu. Tá vás zaujme, ale inak sú zvuky priemerné, nerušia ani vyslovene nezaujmú. Čo ale zaujme, je fotomód. Kedykoľvek môžete hru zastaviť a ľubovoľne si prezerať a filtrami upravovať obraz hry, avšak či to niekedy použijete, je nanajvýš otázne.