Dnešní hráči vyrastajú na úplne iných hrách ako my starší hráči a je to vidno aj na ich chutiach a trendoch, ktorými sú „ich“ hry nasiaknuté. Zoberte si napríklad horory. Keď som ja vyrastal, tak horor bol Alone in the Dark alebo Resident Evil, trošku neskôr sa k nim pridala Silent Hill séria a to bola svätá trojica mojich hororových značiek. Medzi najpopulárnejšie hororové série dnes patrí Five Nights at Freddy’s a ja jej nerozumiem. Respektíve nerozumiem tomu, čo by ma na nej malo baviť. Na jej úspechu sa, pochopiteľne, snažia vyrásť aj iné hry.

Nemusia to byť čisté kópie, ale snaha priblížiť sa konceptu Freddyho je na nich badať. Jedným z príkladov je aj Happy's Humble Burger Farm, čo vlastne pokračovanie Happy's Humble Burger Barn, krátkej a lacnej indie hororovky vydanej na Itchi pred 2 rokmi. Priamo nadväzuje na jej mix kuchárskeho simulátora a first person hororu, pričom to ale poriadne rozširuje v hĺbke príbehu a aj niektorých mechanikách. Som si istý, že si to nájde kopu fanúšikov. Koniec koncov si ich hra už našla. No rovnako som si istý, že tu bude minimálne rovnako veľká skupina hráčov, ktorí hru nebudú považovať za kvalitnú. A ja som medzi nimi.

Začnime ale tým dobrým. Ak máte radi antiutopistické, depresívne a poriadne absurdné svety niekde na hrane surreality, tu si prídete na svoje. Mám na mysli napríklad Brazil, The City of Lost Children a podobné filmy. V samotnom úvode sa vám nad hlavou vznášajú postavy nejakých chirurgov a tušíte, že asi nerobia niečo, čo by vašej postave malo prospieť. Toto vaše podozrenie sa prehlbuje neskôr, keď sa vaša postava preberie z anestézie a ste v byte. No a čo je ešte horšie, musíte ísť do práce. Zoberiete si tak všetko dôležité, vypadnete z bytu a vonku sledujete New Elysian City, ktoré sa okolo vás rozprestiera.

Všímate si podivných susedov, podivné stavby, podivnú oblohu, ktorá skôr vyzerá ako nejaká kupola zvnútra, no a aj ten hlas, ktorý vás neustále inštruuje s tým, čo máte robiť, je nejaký podivný. Ocitáte sa tak v poriadne surreálnom prostredí plnom škaredých a podivných postáv správajúcich sa ako zombíci. To však nie je to najhoršie, čomu musíte čeliť. Čaká vás tu totiž hlavne vaša každodenná rutiny chodenia do práce a z práce. A tá práca? Jedna z najnevďačnejších vôbec – práce vo fastfoode, no na rozdiel od bežných fastfoodov je tu všetko na vás.

Musíte tak pripravovať žemle, mäso, hranolčeky, krevety, nápoje, sladké pečivo, obsluhovať ľudí a riadiť ešte aj spotrebiče. A hlavne, nesmiete zabudnúť na uhorku! Obslúžite pár zombíkov a idete späť domov. Cestou sa môžete zastaviť v kaviarni a doplniť energiu, prípadne skúmať iné zákutia tohto mesta, no nie je veľmi veľké. Pár ciest, pár budov, pár nahrávaní medzi tým (a to by tu už fakt nemuselo byť). Toto skúmanie nie je veľmi záživné, no prezrádza vám viac o svete okolo vás – o jeho absurdnej a aj o jeho reálnej stránke. Tá absurdná sú skôr easter eggy. Tá reálna sú napríklad nahrávky vedcov o tom, čo sa tu skutočne deje.

Nemôžem povedať, že by príbeh hry nebol nápaditý. Práve naopak. Akurát mi nepríde vôbec originálny a navyše je aj veľmi ľahko čitateľný, teda predvídateľný. Ak čítate a pozeráte dobré veci, už ste ho zažili mnohokrát a možno aj v lepšej podobe (pripomína mi napríklad Dark City, The 13th floor a iné). Hra síce nepatrí medzi tie najdlhšie, no stačí vám úvodná scéna s chirurgmi, hlásenia od tajomného hlasu a prvý nájdený záznamní s nahrávkou o svete, vďaka čomu si ihneď dotvoríte obraz o tom, čo sa tu vlastne deje a aj prečo sa to deje. Ostatný herný obsah na ceste do cieľa už potom trošku pôsobí ako vata, ale aspoň zažijete niekoľko zaujímavých, no nie prekvapivých momentov.

Dobre, príbeh ako tú zaujímavejšiu časť hry už máme za sebou, tak poďme na to menej zaujímavé a to je herná náplň. Nemám rád hry, pri ktorých hraní sa cítim, ako keby boli moja práca. Táto hra je ale založená na tom, že chodíte každý deň do práce, kde plníte sériu rutinných úloh a potom idete späť a až vtedy sa začnú diať tie zaujímavejšie veci. Vždy však len jedna a musíte si počkať na ďalší pracovný deň, aby ste sa v príbehu posunuli ďalej, čaká vás tak ďalšia rutina. To je však presne vec, ktorú pri hrách nechcete zažívať.

Hrateľnosť sa tak vlastne delí na dve časti. Jedna je fastfood, kde máte v menu recepty, musíte sledovať objednávky a pripravovať ich. Veci vám nesmú prihorieť, nesmú dlho meškať a nesmú byť popletené. Je to vlastne ako Overcooked, ale nie tak zábavné. Treba však uznať, že to ani nie je úplne márne a autori to premysleli dobre – dizajn kuchyne, interakcie, hádzanie vecí a ďalšie prvky. Z hľadiska herného dizajnu by som povedal, že by to malo fungovať. Akurát si nemyslím, že je táto rutina veľmi zábavná. Našťastie z nej hra začne uberať a reštaurácia sa presunie bokom, varíte však aj mimo nej.

Lepšie je to mimo nej, keď teda v meste napríklad započujete výbuch a ozve sa hlas, že to máte nechať tak a nevšímať si to. To je pre vás indícia, že to máte ísť preskúmať. Nielenže tak poodhalíte, čo sa teda v tomto meste deje, ale tiež zmeníte hrateľnosť. Musíte riešiť rôzne hádanky (ktoré zväčša nie sú ťažké a indície sa niekde na okolí povaľujú) a dokonca príde aj na boje. Vo vašom fastfoode musíte čeliť čoraz viac silnejúcim útokom rôznych podivných bytostí, no vo svete na vás často čakajú ešte horšie veci. Tie nie sú prvoplánové, ale vychádzajú vlastne z tej rutiny. Vidíte vo fastfoode nejakú postavičku? Čo ak je tento boss jej pokrútenou verziou? A čo to vlastne znamená? Možno je trochu škoda, že sa s dizajnom niektorých súbojov s bossmi autori nepohrali trošku viac.

Hra funguje v niekoľkých rovinách – príbeh, tajomnosť, koncept sveta ako takého, predostieranie jednotlivých otázok alebo aj tie súboje. No sú tu aj roviny, kde úplne vyhorela a tým nemyslím priamo hrateľnosť. Tá nie je zlá, je len v istej časti nudná. Hra je dosť zabugovaná. Až som mal pocit, že to je v niektorých ohľadoch úmyselné. Postavy sa zasekávajú, sú chytené v rôznych podivných pózach, animácie sú krkolomné a trhané, niekde presvitajú textúry a podobne. Niektoré chyby sú menšie, iné väčšie, všetky ale kazia dojem. Akoby to bol stále len nejaký Early Access, kde sa ešte na opravu chýb a optimalizáciu čaká.

Na tú optimalizáciu nadviažem tým, že hra nemá podľa mňa jediný dôvod, aby mala takéto nároky pri svojom vzhľade. Vyzerá vyslovene odpudivo. Aj to je úmyselné, autori sa tu snažili napodobniť štýl 90. rokov, avšak vtedy v skutočnosti hry nevyzerali takto škaredo. Táto hra bola vyslovene dizajnovaná ako škaredá a táto samoúčelnosť jej neprospieva. Možno to pomáha niečo pri budovaní atmosféry, ale ani to nemusí fungovať na všetkého. Na výber je tu ďalej kopa vizuálnych filtrov, ale tie to ešte zhoršujú. Zvukové efekty sú fajn, ale hre by veľmi prospela výraznejšia hudba. Vlastne sa sami seba po dohratí budete pýtať, či tu nejaká hudba vôbec bola, čo nie je veľmi dobrá vizitka pre hru.

Je Happy's Humble Burger Farm dobrou hrou? Nie. Je zlou hrou? Ani to nie. Mohla byť horšia, ale aj oveľa lepšia. Určite tu treba oceniť snahu o zaujímavý príbeh, aj keď nie je veľmi originálny. Svet skrýva mnoho záhad a ich odhaľovanie vás postupne zavedie hlbšie, čo si taktiež budete užívať. Nie všetko je tu také, ako sa zdá, takže nechcete len prebehnúť príbehom za nejaké 2-3 hodiny, ale chcete tu stráviť viac času, aby ste to všetko odkryli. Navyše po dohratí odomknete Endless režim. Ale všetka tá snaha nestačí na naozaj kvalitnú hru. Na to by museli autori spraviť hrateľnosť zábavnejšou, opraviť kopu chýb, vyladiť umelú inteligenciu, pohrať sa s návrhom grafiky a zapracovať na hudbe. Takto ju môžem odporučiť len fanúšikom FNAF a v zľave.