Začínať recenziu na novú RPG od Piranha Bytes inak ako nahliadnutím do minulosti nemeckého tímu vývojárov sa vlastne ani nedá. Dôvodom nie je zaplátanie úvodných slov recenzie, ale využitie najjednoduchšej barličky s popisom toho, čo vlastne Elex II je. A čím rozhodne nie je je - zmenou. Pokračovanie RPG od Piranha Bytes je jednoducho ďalšou RPG od Piranha Bytes. Ten kto hral Gothic alebo Risen už vie, koľká bije. Druhé dobrodružstvo zo sveta Magalan je presne také, aké sme od tvorcov čakali. Vlastne o malý kúsok lepšie.

Gothic bol kedysi famózny. Prvý diel v tom aký bol vlastne neprístupný a šialene ovládateľný, no čosi neviditeľné hráčov na starom kontinente v hre neustále vábilo. Pokračovania ukázali svetu iný prístup k RPG hrám, v ktorých sledujete svojho hrdinu spoza ramena. Obdobne na to išli tvorcovia so značkou Risen, avšak predchádzajúci úspech sa nedostavil. Ak si spomeniete na obdobie, kedy nás dostával do kolien Oblivion alebo Two Worlds (zabudnutá perla, spomeniete si na ňu?), bol Gothic zjavením. Otvorený svet, bohaté možnosti profilovania postavy a hlavne náročnosť.

A tu sa herný svet názorovo rozdelil. Jedna časť si slastne užívala drsný svet, v ktorom vám nepriatelia dali jasne najavo, že tu ešte nemáte čo robiť, poctivo ste odhaľovali kúsky bohatého sveta rozdeleného medzi súperiace frakcie. Druhá časť hráčov bola frustrovaná. Určiť jednoznačne správny pohľad je ako náročné, tak zbytočné. Svety Piranha Bytes majú svojské čaro, ktoré vás dokáže pritiahnuť a paralyzovať, no zároveň výdržou a silnými útokmi nepriateľov zakrývajú ich mizernú umelú inteligenciu.

Elex nebol iný. Iný nie je ani Elex II. Ale stále je to zábava, hoci často svojská a niektoré herné prvky pôsobia príliš archaicky. Vývojári ponúkajú tvrdohlavo na podnose to isté znovu a znovu. A my im to znovu zhltneme aj s navijakom. Jednak pre absenciu adekvátnej konkurencie a jednak kvôli faktu, že niekedy nám načačkaný svet západného fantasy už lezie poriadne krkom. Elex (a pokračovanie) nás zavedie do sveta Magalan, ktorý pripomína ten náš, avšak po ničivej apokalypse. A v ktorom si to rozdalo fantasy, sci-fi a post-apo. Krkolomná kombinácia nepôsobí až tak hrozne, ako to môže vyzerať na prvý pohľad.

Zničené archy minulosti na vás pomrkávajú v podobe diaľnic s vrakmi vozidiel, rozpadnutými budovami, chátrajúcimi zbytkami civilizácie v podobe skladov, letiska, továrne či obrovského satelitu, stožiarov či iných objektov. Do toho sa pridala mágia a máme tu podklad pre dobrodružstvo, ktoré pripomína skôr Enslaved: Odyssey to the West ako Fallout. Farebnejší svet s množstvom oblastí, v ktorých je radosť sa prechádzať a odhaľovať tajné zákutia lesov s pateticky presvitajúcimi lúčmi slnka (ale stále to funguje), brodiť sa snehom vo fujavici v neprístupných a skalnatých horách či pobehovať po slnkom zaliatych pieskových dunách.

Svety, ktoré v Piranha Bytes vytvoria, sú tradičnou kombináciou všetkého, čo v open-world hrách nájdete. To berte ako klad, pretože mapa nie je nikdy taká rozsiahla, aby ste sa museli dlhé hodiny presúvať monotónnou krajinou. Práve naopak, pestrosťou sa ani teraz nešetrilo. Jediné, čo by bolo možné prostrediu vytknúť, je akoby jeho nevýraznosť. Minimálne množstvo špecifických objektov, scenérii, ktoré by určovali styčné body, pomocou ktorých by ste sa dokázali orientovať bez použitia mapy. Práve zničená civilizácia predsa poskytuje toľko možností, že by nimi svet Elexu mohol byť preplnený. Nie je to tak vždy.

Druhým zakopnutím je systém portálov: na vybraných miestach nájdete teleportačné brány a ich objavením ich aktivujete. Nie je na tom nič nezvyčajné, až na fakt, že sú veľmi ľahko prehliadnuteľné a pri putovaní ich môžete minút hneď niekoľko. Putovanie krajinou je zábavné až do momentu, kedy sa nemusíte danou trasou presúvať opakovane. Práve vo chvíľach, kedy sa zúfalo snažíte nájsť záchytný bod, aby ste danú štreku nemuseli znovu absolvovať, sa začnú objavovať dovtedy prehliadané problémy.

Svet Magalanu je patetický až hrôza, hoci sa snaží zanechať dojem morálnych volieb. Brakový scenár však nepatrí medzi zápory – práve naopak, pripomína staré časy, kedy sa príbehy písali na kolene a nikomu to príliš nevadilo. Základná myšlienka a hlavné úlohy majú béčkovú, avšak príťažlivú príchuť typickú pre oddychovú zábavu. Hlavným protagonistom je znovu Jax, ktorý nabral zopár vrások, žije odlúčený od svojej ženy Cajy a syna Dexa a na hrdinskú cestu z jednotky si už len málokto po rokoch spomenie. Pokým sa nevyberie na novú cestu, na ktorej stretne starých známych i nové postavičky určujúce smerovanie zdevastovaného sveta.

Znalosť zápletky predchodcu nie je nutnosťou, ale hra na vás nostalgicky pomrkáva, ponúka miesta, ktoré sa pod ťarchou rokov zmenili na nepoznanie. Hra vám v rozumnej miere napovie, čo sa dialo v minulosti formou rozhovorov s postavami, ktoré vás poznajú a nie vždy majú v láske. Svet ako ho obyvatelia Magalanu poznajú je znovu v troskách. Vojna medzi jednotlivými frakciami vyvrcholila v pôvodnom Elexe, avšak neznamená to, že by v pokračovaní všetci svorne tancovali nahí za svitu luny a spievali piesne o láske. A nepredstavujte si to. Štvorica zoskupení žije v relatívnom mieri, avšak to neznamená, že si na seba nebrúsia meče. Alebo plazmové pušky.

Do toho sa prirúti invázia z kozmu a temný elex začne meniť celý svet nezávisle na tom, koho dres práve nosíte. Preto je vaším primárnym cieľom spraviť všetko preto, aby začali spolupracovať skupiny, ktoré medzi sebou bojovali a stále bojujú. Napriek tomu, že sa od seba odlišujú, musia ťahať za jeden povraz. Tentoraz ich nemôže odlišovať názor na elex (látka spôsobujúca závislosť, znižuje mieru emócií, no zároveň vám dá silu a magickú energiu) či smerovanie sveta, hoci na pozadí stále svieti výhražné svetlo dôvery v totožné ciele. Svet Magalanu však nesmie byť zničený a práve to je primárna misia Jaxa.

Morálne voľby postupne menia názor na vás ako osobu, ale zároveň navyšujú vernosť postáv, ktoré sa rozhodnú pridať na vašu stranu. Neznamená to, že s vami budú automaticky spolupracovať. Na to sú tu predsa postranné úlohy a veruže ich je neúrekom. Postupne si nakloníte na svoju stranu Berserkov (uznávajú prírodu a s ňou spätý život bez elexu), Albov (chladnokrvní realisti konzumujúci elex takmer neustále), Klerikov (veriaci v obnovu ľudstva a technologickú vyspelosť) a vyvrheľov z frakcie Outlaws, ktorí sú brutálni v štýle šialencov z Mad Maxu. Ku každej z frakcii si musíte nájsť cestu, nemusíte s ich názormi vždy súhlasiť, ale každá pomocná ruka sa hodí.

Nováčikmi sú Morkoni – náboženskí fanatici, žijúci v podzemí, ktorí uznávajú výhradne svojho boha a akýkoľvek iný názor je automatickým rozsudkom smrti. Práve v podzemných tuneloch nájdete mnoho bizarných situácií, temnú krutosť a spôsob života, ktorý bude proti vášmu presvedčeniu. Rozhodnutia, ktoré učiníte, môžu mať fatálne následky pre niektoré postavy a krv na vašich rukách budete ospravedlňovať vyšším cieľom, ktorým je naklonenie si ďalšej strany na svoju misku váh. Skyand totiž chce zničiť všetko a všetkých, meteority dopadajúce na zem prinášajú fialovú smrť.

Okrem neustáleho postupu v základnej príbehovej línii sa snažíte získať priazeň vašich parťákov a zároveň uspokojiť potreby jednotlivých zoskupení. Tie sa taktiež zmenili. Albovia už nie sú takými sadisticky vypočítavými, zneužívajúcimi silu elexu. Videli totiž, čo spravil s Jaxom v jednotke a preto sa vo svojich škôlkach snažia deti viesť k abstinencii, aby dokázali silu elexu čerpať v dospelosti naplno. A takto by sme si mohli prejsť každou frakciou, pričom sa nedá jednoznačne ukázať na kladnú grupu, za ktorú sa oplatí kopať.

Vyplýva z toho jediné: nudiť sa nebudete a navyše sa voľbou v rozhovoroch a činoch mení aj celková nálada vašej partie. Nie zo všetkého sa vyhovoríte a občas je nutné použiť chladnú čepeľ alebo šípy. Zbraní nie je mnoho, v podstate je jeden druh z každého typu podľa používania frakcie, ktorú likvidujete. Ak ich nájdete niekoľko a máte príslušné ingrediencie, vyrobíte sa na príslušných miestach silnejšiu verziu. Lenže aby sa tak stalo, musíte v inventári nahromadiť množstvo surovín, ktoré sa hľadajú nesmierne ťažko.

Neustály nedostatok šípov, šípok či munície a energie vás prinúti nielen ostreľovať nepriateľov z diaľky, ale chopiť sa aj kontaktnej zbrane. Zbrane môžete vylepšovať, majú otvory na vkladanie doplnkov, avšak aby ste ich mohli používať, musíte mať vlastnosti na požadovanej úrovni. Čo je často hlavným problémom, prečo máte inventár (inak neobmedzený) prepchatý množstvom zbraní, ktorých sa nechcete zbaviť, ale zatiaľ sú vám na dve veci. Levelovanie funguje tradične: za zabitie nepriateľov máte skúsenosti, nemalé obnosy dostanete aj za splnené úlohy a cinknutím poskočíte o úroveň vyššie. Dostanete desať bodov s možnosťou rozdelenia medzi päticu tradičných vlastností (sila, obratnosť, inteligencia,...), ktoré vám dodajú bonusy k životu, útoku a podobne.

Ďalej sa môžete naučiť niektorú z desiatok špeciálnych schopností, ktorých zameranie je dostatočne široké na to, aby ste neustále dumali nad tým, kam zvolený bod investujete. Novú schopnosť sa naučíte u špeciálnych trénerov, avšak tých musíte najprv nájsť a odhaliť. Následne potrebujete dostatok financií a rôznych ingrediencií. Na záver musíte mať pre vylepšenie aj adekvátnu úroveň konkrétnej vlastnosti. Bez dostatočne napumpovanej sily sa nebudete efektívnejšie oháňať mečom, minimum inteligencie vám nezabezpečí efektívnejšie získavanie XP, bez obratnosti budete ťažko otvárať zložitejšie zámky.

Celkovo je RPG systém dostatočne robustný na to, aby vám dal neúrekom možností smerovania. Tým podstatným je však súbojový systém, ktorý vás môže otráviť alebo sa do neho zamilujete. Na rozdiel od Dark Souls však nejde výhradne o schopnosti hráča. Nepriateľ rozdáva nepomerne silnejšie rany ako vy. Fakt, ktorý sa nezmení do konca hry, len časom nebudete potrebovať toľko švihnutí sekerou či vystrelených šípov. Do držky budete dostávať neustále, pretože ovládanie je až zbytočne ťažkopádne, každý pohyb alebo útok vás neúmerne vyčerpáva a po klesnutí staminy na minimum si doslova ani nepípnete.

Tým dôležitým je načasovanie útokov, neustály pohyb a snaha o „dashovanie". Uhýbanie vyzerá skôr komicky. Práve preto je v hre jet pack, avšak jeho výdrž je minimálne spočiatku mizerná. Neskôr budete môcť nie plachtiť, ale doslova lietať v oblakoch. Po minutí automaticky obnovovaného paliva nasleduje pád a mnohokrát smrť či enormná strata životov. Všetci nepriatelia však dokážu útočiť aj na diaľku, takže žiadny úkryt nemusí byť stopercentný. Spoliehať sa musíte na umelú stupiditu nepriateľov, ktorá atakuje tie najnižšie priečky v dejinách RPG titulov poslednej dekády. Idú po vás ako sliepka po pľuvanci, občas sa zaseknú, inokedy otočia a utekajú preč a znovu sa vrátia. Vaším častým pomocníkom bude zbabelý útek, ale často ide o jediné riešenie inak nezvládnuteľnej situácie.

Postupne si vybudujete vo svete znovu rešpekt, niektorými lokáciami začnete prechádzať s prstom v obľúbenom otvore – a potom vás zhodí zopár monštier z božského obláčiku pekne na zem. Zdravie sa automaticky nedopĺňa (kým si neodomknete túto schopnosť), a preto musíte využívať spacáky či postele, kde si na pár hodín schrupnete a ste znovu fit. Zmena dennej doby je prirodzená a niektoré scenérie sú pri západe slnka čarovné. A je jedno, či ide o fujavicu v horách alebo slnečné lúče presvitajúce cez listy stromov vo Forte. Nechýba ani tradičné opekanie mäsa na ohni či zbieranie milión plus jedného bordelu, rastliniek či iných potravín.

Technické spracovanie si polepšilo, hra vyzerá celkom k svetu. Netreba mať príliš veľké oči, žiadne vizuálne orgie sa nekonajú, no aj práve preto si Elex II staromódne zamilujete. Jednoducho tu nájdete všetko, čo potrebujete a nebude vám prekážať statickosť objektov, absentujúca fyziky a to, že postava nenecháva stopy v snehu alebo, že sa jej oblečenie vo vode nenamočí. Vizuálna stránka je dostatočne pútavá na to, aby ste sa do hry ponorili a hardvérové nároky nie sú až také krvavé, aby vám PC funelo odušu. Framerate zbytočne nepadá, avšak hra sa nevyhla vypadávaniu textúr, no nebolo to nič fatálne, skôr úsmevné.

Horšie bolo, ak hra úplne spadla. A v niektorých prípadoch sa to stávalo až nepríjemne pravidelne. Používajte quicksave – ale to budete pri neustále prítomnej smrti tak či tak. Ozvučenie je naopak vynikajúce a ide s dobou. Dabing je napriek béčkovo napísaným dialógom vynikajúci a hovorené slovo si viete okamžite spojiť s daným charakterom. Škoda len opakujúcich sa hlášok pri boji. Hudba je už tradične ambientná a mení sa podľa situácie, v ktorej sa nachádzate. Od vojnových pochodov po pokojné melódie pri prechádzkach krajinou bez nepriateľov.