Vydávanie hier v určitom čase môže natrafiť na unikátne výborný moment alebo aj nie úplne želaný. Keď Nintendo pred dvomi rokmi vydalo Animal Crossing: New Horizons a všetci sme čušali v prvom lockdowne, pôsobila hra ako balzam na dušu. Otvorila nám totiž brány do miest, ktoré nám boli dočasne odopreté a len z prítmia domova sme si mohli začať budovať vlastný ostrov, mať interakcie s kamošmi v blízkosti alebo ísť chytať motýle, chrobáky či zbierať ovocie v prírode.

No recenzovanie Triangle Strategy je ťažšie – ešteže som hru odštartoval pred tromi týždňami, lebo dakde uprostred hrania vypukol konflikt na Ukrajine a hoci vonkajšie elementy do recenzovania často neťahám, tu majú vonkajšie udalosti sveta citeľný efekt. K videohrám sa totiž často utiekame v rámci úniku z reality, ale tu sa trošku ťažšie vstrebáva, keď čelíte konfliktu troch kráľovstiev, invázii na cudzie územia, eskorte vodcu či priamo poprave pred očami poddaných na námestí.

Triangle Strategy má svoj žáner jasne podaný v názve. Je to stratégia ako kedysi Final Fantasy Tactics, nie RPG ako podobné hry v HD-2D grafike (Octopath Traveller). Keď sa ponoríte do diania, azda sa vám objaví aj pár spomienok na Fire Emblem: Three Houses. Aj tu čakajú tri odlišné strany/kráľovstvá a štruktúra hry je jasne rozložená medzi dejové a bojové časti. Hra si dáva načas, o dlhé dialógové sekvencie nie je núdza, ani o desiatky postáv z každého kráľovstva.

Vitajte v kráľovstve Norzelia, kde prebývajú tri kráľovstvá: Glenbrook špecializovaný na obchod, Aesfrost si drží kontrolu nad železnými baňami a Hyzante kontroluje zásoby esenciálnej soli. Pred 30 rokmi zúril medzi národmi veľký konflikt, ale posledné desaťročia utíchol a najnovšie sa má vybudovať nová baňa, ktorá môže priniesť ďalšie upokojenie a prosperitu pre všetkých. Tri ríše sa síce dohodnú na spoločnej kontrole, ako to však býva, je otázka času, kedy niekoho opantá chuť bohatstva, šanca uliať si niečo pre seba a ísť proti iným. Všetky tri kráľovstvá majú isté trhliny – Hyzante sa tvári ako socialistický národ, kde sú všetci rovní, no nie každému to imponuje. Aesfrost postavený na bohatstve a tvrdých vládcoch tiež čaká na zradcu. Glenbrook sa zdá byť najvyrovnanejší, no ani tu nie sú všetci jednotní. Jeden princ chce ísť do sveta, druhý radšej ostáva doma a kritizuje prvého, sestra medzi nimi. A to nehovorím o troch rodoch, ktoré majú chrániť kráľa, no keď príde bod zlomu, začne sa každé nakláňať iným smerom. Niekedy dokonca špekuluje inak len 1-2 postavy.

Toľko motivácií, trieštenia vnútri a vytváranie nových komplotov vedú k neuveriteľne prepletenému celku, kde musíte od začiatku dávať pozor a zapamätať si mnohé mená, ich ambície a účel. Tri kráľovstvá sa dajú chápať relatívne ľahko, avšak hra je náročná tým, že niektoré postavy majú nielen mená, ale aj aliasy ako Sr. Maxwell = Dawnspear a pod. Navyše dialógy používajú sčasti archaickú angličtinu a označenia (ak neviete čo je omieľaná demesne, je to feudálna dŕžava pod istým lordom/pánom). Vďaka tomu má Triangle Strategy svoj vlastný unikátny štýl, aký tu dlho nebol. Je to prepracovaná hra, kde museli autori naliať stovky hodín pozornosti do charakterov postáv, ich vykreslenia, dilem a kľúčových momentov. O niektorých prídete dosť rýchlo, iní s vami ostanú do záverečných hodín. Neradno sekať spoilery, ale hra má aj viaceré konce a sú tu viaceré križovatky, kde sa môžete rozhodnúť, kam pôjdete a čo tam budete robiť.

V zásade má väčšina hry dejový základ. Máte priamo príbehové animácie a dialógy. Na svetovej mape sú rôznymi farbami označené útržky deja, ktoré si možno pozrieť. Červené sú povinné, viažu sa k hlavnej línii. Zelené sú vedľajšie, často trvajú len 2-3 minútky, ale dajú cenný náhľad (neradno ich vynechať). Potom sú tu modré/charakterové pasáže, pri ktorých sa dozviete, čo si myslí jednotlivec a niekedy sa môže k vám pridať. Ale mapa je prehľadná aj nad rámec deja: keď je pri ikone lupa, čaká dej. Ak váha, bude rozhodovanie. No ak sú skrížené meče, čaká vás bitka. Takto presne viete, aká ďalšia porcia hry nasleduje.

Okrem dialógov nájdete aj prieskumné pasáže. Vtedy sa hrdina dostane do dedinky alebo mestečka a môže si pokecať s obyvateľmi, zistiť cenné informácie, zbierať predmety, navštíviť ich v domoch. Lokality sú malé, no máte čo robiť. Dôležité postavy sú označené zeleným výkričníkom, ostatné majú vedľajšie postrehy. Nie sú však samoúčelné – neodporúčam ich celé preskočiť, lebo vďaka nim získate cenné voľby na neskôr.

Dialógy v deji môžete odklikávať, dať na autoprehrávanie, ale neraz vás hra zastaví a dá na výber odpoveď. Niektoré voľby môžu byť skryté či zablokované – ale ak pred nimi vyspovedáte všetkých obyvateľov v istej lokalite a zistíte cennú info, objavia sa vám a môžete ich použiť.

Hra je rozdelená na kapitoly (a niektoré na podkapitoly), ktoré zväčša prebiehajú takto: štartuje kus deja, na to sa objaví séria hlavných a vedľajších scén a všetko kulminuje bitkou. Avšak unikátnou súčasťou Triangle Strategy je mechanizmus Scales of Conviction (váhy presvedčenia). Keď totiž príde esenciálny bod, kde sa má hra nasmerovať do jednej z línii, hádžu postavy los na váhy a debatujú o konkrétnej voľbe. Napríklad už tretia kapitola dá na výber, či ísť do jedného alebo druhého kráľovstva na návštevu. Časť postáv chce ísť tam a druhá úplne inam. Je na vás, či ich presvedčíte ku konkrétnej voľbe, za ktorou si stojíte alebo sa necháte aj vy presvedčiť. V neskorších kapitolách sú tieto osudové momenty kľúčové pre ďalší postup a ide doslova aj o život niektorých postáv.

Poslednou nebojovou súčasťou je váš tábor, kde si môžete vylepšiť postavy, kúpiť predmety, investovať do vlastností. Postavy sa levelujú za používanie vlastnosti či ťahov v boji, ale upgradovať môžete aj ich zbrane, ktoré vám dajú lepšie atribúty, napríklad si zlepšíte silu, útok, počet HP a iné štatistiky. Venovať im môžete aj rôzne predmety, tie si kupujete za tzv. Kudos. Každá postava môže pokročiť vo svojom povolaní na vyšší level, na ktorý musí splniť isté podmienky (doterajší level, výbavu). Piplať s postavami sa môžete neúrekom.

A je to esenciálna súčasť hry, lebo dobre vybalansovaná partia v boji je základ. Už v prvých misiách zistíte, že z celého repertoáru si môžete do akcie vybrať iba určitý počet: raz 6, inokedy 8 či 10 bojovníkov, hoci je ich vždy viac. Preto treba zvážiť, koľko útočných, podporných či magických jednotiek zoberiete a na akom leveli sú. Bitka na mape je priamo označená levelom – občas som sa hnal aj s nižším levelom a bitku sa mi aj podarilo vyhrať, ale za cenu straty 1-2 jednotiek.

Boje sú klasická X-COM/Final Fantasy Tactics záležitosť. Striedajú sa vaše a nepriateľské jednotky, pričom v jednom kole môžete vždy zrealizovať pohyb i aktivitu: úder, kúzlo, použiť predmet. Poradie si vyberáte – občas sa dá najprv zaútočiť a potom upaľovať do bezpečia. Pri pohybe má každá jednotka iný záber, mapka vám farbami ukazuje, kam môžete ísť a ktoré políčka sú aktívne. Bežné údery či predmety investujete ľahko a hra vám ukáže koľko HP uberiete nepriateľovi. Väčšinou to aj platí a dá sa spoľahnúť na simuláciu.

Lepšie údery a špeciality spotrebúvajú TP (taktické body), štandardne máte tri, za každé kolo jeden pribudne. Vzniká klasická dilema, či ich šetriť na neskoršie použitie alebo hneď použiť, potom čakať na dobíjanie. Ak stojí úder/vlastnosť jeden bod, je to automatické používanie. Ak dva-tri, treba zvážiť. Niektoré jednotky majú kúzla, čo TP rozšíria či obnovia. V boji treba skúšať čo sa dá, hra rešpektuje kúzla, slabiny i odolnosť voči nim. Je dakto ohnivý mág? Ľahko ho zmrazí váš špecializovaný na ľad. Mágia má výhodu plošných zásahov a treba ju nasadiť, občas má lepší efekt ako fyzické údery. Platí to aj pre liečiteľov: niekto dokáže vyliečiť iba istú jednotku, iný mág rovno malú skupinu.

Na bojisku sa využívajú všetky pravidlá. Lukostrelci sú ideálni pre ďaleké silné útoky. Jednotky na koni sa dajú použiť nielen s kopijami na diaľku, ale aj veľké výpady a sériové zásahy. Kto je vyššie, má lepší dostrel ako jednotka pod ním. Rešpektuje sa natočenie súpera: ak ste niekomu čelom, idete do priamej konfrontácie. Ale ak ste k niekomu otočení chrbtom, buchne vám silnejší úder zozadu. Ak je jednotka obkľúčená a niekto na ňu útočí, môže jej ďalší bojovník dať aj dodatočný buchnát a reťaziť údery. Ráta sa tu aj s prekážkami či barikádami, ktoré majú svoj ukazovateľ zdravia a na postup vpred ich treba ničiť. A po kúzlach ostávajú ešte dodatočné efekty na jednotke (jed účinkuje, nemôže sa hýbať či použiť mágiu a pod.) alebo aj v teréne – ak sa rozhodnete zmraziť zem, je šmykľavá a oheň môžete takto odstrániť.

Mapy nie sú obrovské, úlohy bývajú rozličné. Vysekať všetkých nepriateľov, dostať sa na určitý bod alebo aj sledovať, či niekde nie je aktívny predmet (páka otvára bránu). Oponentov býva dosť, často presila a aj počas boja sa objavujú ďalšie a ďalšie jednotky. Občas zozadu, inokedy pred cieľom alebo aj len tak zboku. Je to sčasti podraz na vás, na druhej strane ste často v pozícii outsidera v kontexte deje, takže sa to dá chápať. Hra sa s vami celkovo nemazná – nepriatelia hľadajú vaše slabiny, primárne útočia na jednotky s menším počtom HP,

Okrem hlavných dejových bitiek si môžete dopriať aj tzv. mock battles v tábore. Sú to tréningové misie, dajú sa aj opakovať a slúžia najmä na zvyšovanie levelov či preskúmanie vlastností. Nie je márne si ich dopriať aj v repríze, vždy do nich nasadíte iné jednotky alebo otestujete nadobudnuté novinky.

Audiovizuálna stránka vychádza zo známeho engine, ktorý využil Octopath Traveller. Na Switch stačí, hoci úmyselne využíva retro rozlíšenie, menej pixelov na postavy a prostredia, celkovo doručí archaické vyznenie. Detaily však nechýbajú a tu sa ukazuje sila – vlajky vejú, predmety sa trbliecu a dialógové okná sú ostré. Je to zvláštny a pre niekoho nepochopiteľný mix, lebo hardvér Switch má určite na viac, ale hre to neškodí. Pri voľbe jazykovej stopy čaká japončina i angličtina, mnoho dialógov je nahovorených, sú tu hodiny dabingu.

Triangle Strategy bola dlhý čas opradená istou dávkou tajomstva - čo to bude, ako sa bude hrať. Nakoniec nie je takým nekonvenčným titulom, hoci prináša iný prístup. Za závojom známej grafiky čaká tuhá strategická a urečnená hra o komplote medzi tromi kráľovstvami a ich frakciami. Spočiatku s veľmi pomalým tempom, ale keď si naň zvyknete a pochopíte, že je tu dialógov asi toľko ako v bežnej japonskej vizuálnej novele a len medzi nimi občas dobrá bitka, čaká vás dobrá strategická jazda. To čo urobil Octopath Traveller pre žáner RPG, tak skladá poctu Triangle Strategy vzorom ako Final Fantasy Tactics. Poctivo prepracovaná prácička!