Číslo pri recenzii vidíte, podtitulok taktiež, takže je asi zbytočné skákať pred žeravou hlavňou a môžeme si povedať na rovinu, že nový Shadow Warrior je smutné sklamanie. A pritom je Lo Wang prototypom moderného hrdinu, trochu svojský, žiadny ideál, ale aj so svojimi chybami a neresťami je pripravený stáť na správnom mieste a v správnom čase. Dokázal to v prvej časti trilógie, keď s kamošom zo sveta démonov Hojim zachraňoval oba svety, aj v druhej, keď spoločne s Kamiko odvrátili katastrofu. Aj keď, bohužiaľ, v trojke vysvitne, že takto uvrhli svet do inej katastrofy a takisto, že tento diel z inak skvelej série je tiež takou malou katastrofou.

Aj keď príbehy v takomto akčnom štýle FPS ako je Doom alebo Serious Sam nebývajú veľmi stavané do popredia, Shadow Warrior je predsa len trochu iný, hlavne v prvej časti bol príbeh vlastne celkom solídny a druhý síce vykrádal sám seba, ale stále nebol z najhorších. Tretí diel časovo poskočí o kúsok vpred a svet je na pokraji úplného zničenia, čo nemá na svedomí nikto iný ako gigantický drak, ktorého Wang a Kamiko vypustili nedopatrením z inej dimenzie. Výsledok? Dokonca aj nesmrteľní bohovia, ktorí v našom svete žili po našom boku, sa stali žrádlom pre nenásytnú beštiu a všetka Chi technológia aj majestátne Zilla City je preč.

Po mnohých nevydarených pokusoch o zabitie monštra prichádza so sľubným plánom Orochi Zilla (áno, Wang a Zilla znova ťahajú za jeden povraz) a nástrojom tejto skazy sa má stať Hojiho maska, posledné memento, ktoré Wangovi ostalo po mŕtvom priateľovi. To ale znamená prebiť sa hordou démonov k čarodejnici Motoko a zachrániť ju. A ako je pri sérii zvykom, pôjde o poriadne šialenú a neustávajúcu jazdu v potokoch krvi, v daždi lietajúcich končatín a za sprievodu ohlušujúceho rachotu zbraní.

V tomto hra excelovala vždy a exceluje stále, porciovať démonov katanou, nabodávať ich pomocou vlny Chi na bodáky a strieľať všetko, čo sa mihne pred hlavňou, až sa rozpáli do červena. Okrem katany, samozrejme, nesmú chýbať dve Uzi, poriadna brokovnica, granátomet alebo vrhač shurikenov. Zbraní je však oveľa menej ako v druhej časti a takisto nečakajte žiadne elementárne vylepšovania, vkladanie gemov a úpravy pre každú zbraň, existujú skrátka tri vylepšenia. Čo sa vylepšovania samotného Wanga týka, je to približne rovnaké. Tri vylepšenia v štyroch kategóriách a to je všetko. Nízky počet zbraní ale trochu vyvažuje získavanie dočasných zbraní od vašich protivníkov, ktoré im pri špeciálnych popravách doslova vytrhávate z tela.

Jednému démonovi tak vytrhnete kladivo, ktoré má namiesto ruky, inému rovno oko, ktoré po hodení funguje ako ľadový granát, ďalší sa musí nedobrovoľne vzdať svojej harmonikovej zbrane, z ktorej vystreľujú ohňostroje. Aby ste túto popravu mohli vykonať, musíte ale zbierať po mŕtvych démonoch žlté orby, ktoré vám túto schopnosť nabijú. Okrem toho z nich získavate modré orby na doplnenie munície a červené na obnovenie zdravia, čo záleží od toho, či ich zabijete strelnou zbraňou, alebo nablízko rozsekáte katanou.

Hra vás takto núti používať oba druhy boja, len je obrovská škoda, že celý boj s katanou sa zredukoval na stláčanie jedného tlačidla. Preč sú útoky ovládané pomocou smerových tlačidiel, žiadne Chi výboje z čepele ani 360 - stupňové otočky, keď ste v obkľúčení. Podobným zjednodušením si prešli aj Chi schopnosti, z ktorých ostala len jedna, a to Chi vlna, ktorou môžete vrhnúť nepriateľa na bodáky alebo z útesu. Žiadne liečenie, bodáky zo zeme ani neviditeľnosť.

Aby sme boli presní a úprimní, takouto redukciou si prešli prakticky všetky časti hry. Najviac si to odniesli prostredia, ktoré sú síce krásne a dýchajú nádhernou orientálnou atmosférou, ale celý postup hrou je striktne, až tiesnivo lineárny a stačí malé odbočenie z cesty a nasleduje pád, ktorý je ešte k tomu aj fakt hlúpo animovaný. Lo Wang je ale ninja, a tak sa pohybuje ladne, rýchlo, skáče vysoko a ďaleko. A ak sú vzdialenosti pre bežného ninju predsa len priveľké, použije jednu z mála noviniek, a to vystreľovací hák, ktorý ale tiež môže použiť iba na špecifické zelené kruhy, ktoré sú naukladané po ceste alebo v arénach.

Celý priebeh hrateľnosti je teda približne rovnaký. Idete striktne vpred, skáčete cez priepasti, hákom prekonávate dlhšie vzdialenosti, občas po zelených viničoch šplháte po stene, alebo po nej bežíte a sem-tam sa zas niekam dlho šmýkate. Keď prídete na otvorené priestranstvo, cesta za vami aj pred vami sa uzavrie, musíte vystrieľať a vykynožiť všetko, čo sa v aréne hýbe a môžete pokračovať ďalej. Popritom sa vlastne relatívne dosť často (hlavne v tomto žánri) spustí prestrihová scéna, ktorá posúva príbeh vpred. Častokrát sa však spustí uprostred parkour skákania po skalách, alebo aj popri boji a to vie nepekne narušiť tempo hrania.

Niežeby tieto scénky samotné neboli zábavné, prízemný a nekorektný humor je Lo Wangov obľúbený a hlavne v tandeme s Hojim sú títo dvaja nekonečnou studnicou humoru ako vystrihnutého z Hollywoodskych buddy filmov. Dve veci sa ale zmenili. Prvou je výmena dabingového herca pre hlavnú postavu, ktorý sa síce snaží a očividne si rolu aj užíva, ale pôvodný hlas mi osobne predsa len sedel viac, aj keď je to skôr otázkou zvyku a vkusu. Okrem toho sa mi ale zdá, že Wang stratil šťavu a jeho vtipy sa čiastočne pretransformovali zo skutočne nekorektných na narážky na popkultúru a búranie štvrtej steny.

Celú túto jazdu absolvujete za nejakých 6 až 7 hodín a to aj na najvyššej obťažnosti, ktorá takisto oproti starším hrám prešla redukciou a osobne som viac umieral pri pádoch počas lineárneho parkour postupu ako potom v arénach s nepriateľmi. Vyššie nastavená cena (aj keď oproti iným väčším hrám je stále lacnejšia) hre tiež nepomáha a hra skončí prakticky v najlepšom. Osekaný je aj počet bossov, scvrknutý na dvoch. A na epický moment, kedy počas posledného boja hral Stan Bush so skladbou Warrior, takisto rovno zabudnite.

Jediný skutočný posun tak vidím v grafickom spracovaní, ktoré, ako som už spomínal, vyčarovalo krásne, atmosférou dýchajúce scenérie. Rovnako pekne sú spracované aj monštrá, detaily zbraní aj Wangove špinavé nechty na rukách. A to sme celú hru recenzovali cez streamovaciu službu GeForce Now, ktorej podporu hra hneď v prvý deň dostala, spoločne s podporou DLSS, ktoré viete zapnúť aj v rámci hrania cez stream. Čo sa hrania takýmto spôsobom týka, samozrejme, nie je to hranie cez vlastný HW a mnoho záleží od stability a rýchlosti pripojenia. Občasné záseky pri hraní by som ale skôr pripočítal kvalite môjho internetu a nie službe samotnej, pretože keď som hral mimo špičky, napríklad v noci, žiadne narušenie plynulosti pri hraní som nepostrehol a hranie bolo prakticky totožné ako na dedikovanom HW.

S rastúcou kvalitou pripojenia sa vytrácali aj neduhy spôsobené prenosom obrazu cez streaming (tzv. „duchovia", strata kvality antialiasingu a podobne) a aj hra s takouto rýchlou hrateľnosťou sa hrala prakticky rovnako ako doma na PC alebo konzole. Pre porovnanie som dokonca hral na obidvoch platených prístupoch (lacnejšie Priority a drahšie a lepšie RTX 3080). Hlavne na RTX 3080 prístupe išla hra takmer na nerozoznanie od hrania na vlastnom HW, pretože pri tomto predplatnom máte k dispozícii špeciálne servery, podporu vyšších rozlíšení (1440p na PC, 1600p na Mac, 4K na Nvidia Shield) aj podporu až do 120fps.