Možno to bude znieť trochu zvláštne, že ako človek, ktorý má vo veľkej obľube motošport a s ním spojené pretekárske hry, mám v podstate minimálne skúsenosti s motorkami. Práve na tie sa špecializuje štúdio Milestone, ktoré už niekoľko rokov prináša hry zo sérií, ako Ride, oficiálne licencované MotoGP, MXGP a rovnako tak Monster Energy Supercross (MES), ktorý vychádza už od roku 2018. Zároveň je istým prekvapením a sklamaním, keď štúdio s takým množstvom skúseností s rôznymi typmi motoriek prinesie nanajvýš len priemernú hru. Hodnotenie naznačuje, že to je tak aj v prípade nového MES.

Ak ste nováčikom ako ja, najlepšie je začať časťou Futures Academy, čo je vlastne tutoriál. Na motorkách to totiž nie je len o pridávaní, brzdení a zatáčaní. Rovnako dôležité je správne prenášanie hmotnosti v zákrutách a pri skokoch. Hra všetko jednoducho a rýchlo vysvetlí, od ideálneho prechádzania zákrut, cez skoky a rôzne techniky ako „whoop“ a efektné „scrub“ a „whip“, počas ktorých s motorkou robíte triky vo vzduchu.

K dispozícii hlavne pre nováčikov sú aj bohaté možnosti pomoci vďaka rôznym asistentom. Hra vám môže pomáhať so zadnými brzdami, prenášaním hmotnosti jazdca, indikátormi ideálnych skokov a môžete aj vrátiť čas a napraviť chybu. Osobne mi tu ale chýba ideálna línia aj s farebným zvýraznením (plyn, brzda). Správne zvládnutie skokov je kľúčové pre čo najrýchlejší čas, ale keď neviete, ako rýchlo alebo pomaly máte ísť (obzvlášť keď nepoznáte trať), môže sa stať, že doskočíte takmer na tribúnu medzi divákov alebo do protismeru a podobne. Síce aj na to sú tu pomôcky a asistenti, ale nepomáhali až tak, ako by som čakal a potreboval.

Musím priznať, že zo začiatku to bolo veľké trápenie. Postupne som začal experimentovať, vypol som takmer všetko a jazdil, skákal, ležal v blate, nadával. Našťastie, nič skutočné nerozbil. A nakoniec som to „dostal do rúk“. Teraz môžem napísať, že samotné jazdenie ma baví, pocit z ovládania a fyziky na rôznych povrchoch je tiež fajn a cítim príjemné zadosťučinenie po (takmer) perfektne vybratých zákrutách, skokoch a sem-tam k tomu pridám aj nejaký ten „scrub“ a „whip“. Občas síce stále končím aj s hlavou v blate, či mimo trate, ale aj to je súčasťou tejto aktivity.

Príjemné jazdenie a fyzika však na kvalitnú súťažnú hru nestačia. Druhou dôležitou zložkou je pretekanie samotné. A tu veľa vecí nefunguje dobre. AI ponúka päť rôznych nastavení obťažnosti, od „Very Easy“ až po „Realistic“. V konečnom dôsledku však na tom ako nastavíte AI ani príliš nezáleží. Na trati je spolu dvadsaťdva pretekárov a na štarte ste všetci na jednej úrovni. Bez ohľadu na nastavenie AI, hneď viacero jazdcov máva perfektný štart, do prvej zákruty je to tak poriadne nahustené a riziko kolízii je veľké. A tieto kontakty nefungujú vždy ideálne. 

Niekedy padáte aj po drobných a smiešne vyzerajúcich kontaktoch, inokedy nie je problém po skoku pristáť inému jazdcovi na hlave (aj to vás však spomalí). Je fajn, že aj AI robí chyby, ale na úzkej trati a pri dôležitosti skokov to často ovplyvní aj vás. Síce môžete vrátiť čas a celkový časový úsek, ktorý môžete vrátiť, je dosť dlhý, ale k dispozícii sú len tri pokusy, potom sa postupne dopĺňajú hlavne úspešnými skokmi a technikami „scrub“ a „whip“. Tie však len málokedy budú úspešné, keď bojujete s ostatnými a ste tak dosť obmedzovaní. Ľahko sa tiež ocitnete mimo trať a takú jazdu hra dosť prísne penalizuje. Na skracovanie trasy zabudnite, hra vás vráti a resetuje naspäť.

Celkovo sa tak moje pretekanie zúžilo na dve možnosti. Prvá možnosť - budem jazdiť na nižších nastaveniach, pohodlne vyhrávať o mnoho sekúnd, či dokonca celé kolo a len s minimálnou potrebou reštartov pretekov. Ale aspoň si užijem samotné jazdenie. Druhá možnosť – budem jazdiť na vyšších nastaveniach, s príliš malou šancou na víťazstvo, trápiť sa s AI niekde v strede poľa a s množstvom reštartov. Je to takmer ako začarovaný kruh, všetko spolu súvisí a navzájom sa ovplyvňuje a ani lepšie nastavenia AI (napríklad na priamu hodnotu od nula do sto) by to zrejme nevyriešili. Je to veľká škoda.

Ponuka herných režimov je v rámci možností fajn. Základom je kariéra, nechýba mód jednej súťaže, oficiálneho a vlastného šampionátu, útok na čas, môžete tiež voľne jazdiť v jednej veľkej oblasti (trať + okolie), hra viacerých hráčov a delená obrazovka. Poteší tiež editor tratí a možnosť vytvoriť si vlastné polepy a helmy. Možnosti rôznych úprav sú naozaj bohaté, či už jazdca, alebo motorky od jedného zo známych výrobcov, ako Honda, Yamaha, Suzuki, Husqvarna, KTM.

Kariéru začínate vytvorením vášho jazdca alebo jazdkyne. Táto časť veľmi nevyšla, žena s menom Adam a slovinskou národnosťou nebola práve to čo som chcel. Začať musíte kapitolou „Futures“, tu sú len tri súťaže a po nich sa vám sprístupní kapitola „Rookie“, v ktorej odjazdíte deväť alebo desať súťaží podľa výberu západného alebo východného pobrežia. Ak skončíte v celkovom hodnotení na pódiu, sprístupní sa vám posledná časť „Pro“.

Hra je oficiálne licencovaná, a tak budete súperiť s reálnymi jazdcami a na skutočných tratiach naprieč celými USA. Navštívite Houston, Orlando, Indianapolis, Arlington a ďalšie, pričom každá lokalita má aj viacero konfigurácií tratí. Je tu strom schopností s perkami, ktoré budete postupne odomykať a zlepšovať svoje schopnosti pri brzdení, skákaní, zatáčaní a podobne. Zaujímavosťou v kariére sú zranenia, ktoré vás môžu postihnúť, dokonca aj viac naraz. Síce môžete jazdiť aj s nimi, ale bude vás to stáť drahocenný čas na kolo. Liečiť sa dajú jednoducho za kredity, ale aj posilňovacími cvičeniami, v ktorých môžete splniť tri rôzne úlohy v časovom limite a čiastočne alebo aj úplne sa vyliečiť.

Síce sa nepovažujem za niekoho, komu až príliš záleží na grafike, ale teda MES nevyzerá práve najkrajšie a najmodernejšie. Je tu vidieť pár fajn detailov, hlavne na motorkách a výstroji, ale inak jazdci, farby, nasvietenie, diváci na tribúnach či efekty ohňostrojov mohli byť lepšie. Za dažďa hra pôsobila krajšie. Ale aspoň výkon je bezproblémový a až na dve grafické, som na žiadne chyby nenarazil.