Najnovší prípad súkromného detektívka Pankráca nebudeme pri hodnotení sledovať bežnou optikou. Rozhodne nie z dôvodu nostalgického spomínania na koniec deväťdesiatok, kedy sa objavil prvý Polda. Táto séria mi nikdy neprirástla k srdcu. Svojich fanúšikov si kreslená point & click adventúra s obrovskou porciou (niekedy trápneho) humoru v štýle Kameňákov, jednoduchým príbehom a množstvom nelogických kombinácií predmetov, v našich kotlinách rozhodne našla.

Bola síce česká, ale stále tak trochu aj naša. A hlavne nadabovaná fenomenálnym Luďkom Sobotom. Siedmy diel sa ani len nesnaží tváriť moderne (vrátane hardvérových nárokov) a prináša všetko to, čo ostáva roky trademarkom celej série. Ak by sa v Zima Software (okrem série Polda majú na svedomí napríklad nepodarený horor Bloodline) pokúsili čokoľvek zmeniť, dostanú obuškom od fanúšikov, ktorí celý vývoj úspešne zafinancovali. Keď si to trh žiada a uviedol takmer 1,5 milióna českých dôvodov, tak mu to treba dať. Preto je kruto úsmevné, že sa napriek absencii lokalizácie do iného než českého jazyka nájdu „hráči“, ktorí bez mihnutia oka siahnu po pirátskej kópii.

To, že je Pankrác späť a v rovnakej forme ako pri poslednom kúsku, sála na nedočkavých detektívov už z úvodnej obrazovky. Tradičné menu, obrovský kurzor a k tomu font typický pre humorné adventúry z polovice 90. rokov minulého storočia. Cestovanie v čase pokračuje všetkým, čo je pre point & click adventúry z tohto obdobia typické. Desiatky predmetov na obrazovke, množstvo postáv, s ktorými môžete viesť rozhovor, často skôr o ničom ako niečom, bizarné kombinácie predmetov, ktoré by v skutočnosti nenapadli ani tomu najväčšiemu šialencovi a podobne.

Aspoň, že nemusíme blúdiť desiatkami obrazoviek, ale dej je vždy uzatvorený do kapitol, ktoré sa odohrávajú na pomerne obmedzenom priestore. Neznamená to, že by ste sa vyhli krkolomným kombináciám či skúšaniu všetkého na všetko. Pre fanúšikov by to bola nečakaná rana pod pás. Neprídete ani o nové predmety, ktoré sa objavia po niektorej z akcií, hoci tam doteraz neboli, alebo opakovanie rozhovorov so všetkými protagonistami len preto, že vám možno prezradí niečo nové. Občas dáva zmysel nadviazať rozhovor s vybraným charakterom, inokedy je opakované skúšanie novej témy mätúce.

Naskriptovanie činností v presnom definovam poradí si žiada krutú daň v podobe fetišistického klikania. Neustále vracanie sa do obrazoviek, ktoré ste už (nie) raz prehliadli a môže sa v nich čokoľvek zmeniť. Pribudne nová vec, na ktorú vás nemusí nik upozorniť a podobne. Môžeme polemizovať o tom, či práve absurdnosti podobného razenia neboli pradávno jedným z klincov do rakvy pochovávaných adventúr ako jedného z najobľúbenejších a najvyhľadávanejších hier. Nadávať na to pri Poldovi? To zas od nás nechcite, je to pre celú sériu charakteristické a jednoducho to patrí k hrateľnosti. Ak ste však z týchto útrap vyrástli, tak si radšej strihnete modernú adventúru v štýle Syberie. Hranie Poldu 7 pre vás bude skôr úmorným trápením sa.

Jednoducho a stručne: toto je Polda. Česká adventúra, ktorú si musíte odklikať a nie vždy je nutné používať to medzi ušami – a nie, nos to nie je. Aby vývojári aspoň čiastočne zamedzili zúfalým zákysom, rozšírili ponuku aktívnych miest. Okrem tradičného zobrazenia aktívnych predmetov na obrazovke si môžete v inventári zvýrazniť aj predmety, s ktorými môžete vo vybranej sekcii niečo vykonať. Rovnako sa po výbere predmetu z inventára ukážu miesta, kde ich je možné použiť. Nevyhnete sa zbesilému prechádzaniu celej obrazovky znovu a znovu, avšak s menším počtom frustrujúcich momentov. Minihry sú tu znovu (Tetris, hádzanie mincí, tancovanie,...) a chvalabohu sa dajú všetky preskočiť.

Humorná adventúra zo starej školy so všetkým, čo k tomu patrí. A teda vrátane grafického spracovania, ktoré je špecifické a na prvý (druhý aj tretí) pohľad ničím neprekvapí. Už aj Deponia na tom bola lepšie, avšak infantilnosť vizuálnej stránky k tejto sérii akosi patrí. Môžeme nariekať nad tým, že najlepší bol druhý Polda a jeho grafika mala šmrnc (dokonca sa do dvojky v pôvodnej i remasterovej verzii vrátime), avšak momentálne je úroveň grafiky adekvátna profesionalite vývojárskeho tímu. Nie je to malebný Monkey Island 3, nie sú to lokácie sálajúce atmosférou ako z produkcie Wadjet Eye Games. Je to Polda 7 od Zima Software.

Tomu zodpovedá aj ozvučenie. Hudobná stránka je tradične hravá a tých zopár hudobných motívov aspoň nereže uši, hoci ich je málo. Audio vrátane ambientného ozvučenia hrá druhé husle a pri dumaní môže nastať nepríjemné ticho. To je hlavne pri riešení logických hádaniek až nepríjemne ťaživé. Na druhú stranu: aj keď sú hudba a ruchy okolia skromné, občas od samotného hrania vytrhávajú, rušia alebo sú príliš prosté. Ak budete počas minihry počúvať otrasnú hudbu, pochopíte.

Na druhú stranu tu máme dabing, ktorému znovu velí Luděk Sobota. Sekundujú mu ďalšie české osobnosti (Bohdan Tůma, Petr Veselý, Ivana Korolová, Bára Štěpánová, Petr Jablonský...) v rôznych úlohách. Zvládajú to na výbornú. Predovšetkým Ivana Korolová sa do role Moniky skutočne hodí a sadla jej ako uliata. Žiaľ už je z Luděkovho prednesu cítiť postupujúci vek a jednotlivé frázy by mohol hovoriť rýchlejšie. Do hry sa dostali aj youtuberi (český Flygun a slovenský FiFqo), avšak úroveň a kvalita ich prednesu je nesmierne slabá. Dabing je typicky poldovský a bez pána Sobotu by to nebolo ono. Pankráca by sme si bez neho nedokázali predstaviť.

A o čom vlastne hra je? Príbeh je vskutku až sekundárny. Hlavná zápletka sa nijako nevetví, ide skôr o sled skečov, ktoré fungujú lepšie samostatne a ako celok predstavujú miš-maš rôznych situácií. Najprv Pankrác pátra po tajomnej vesmírnej lodi, ktorá sa objavila vo Wembley. Do toho sa primieša tajomná substancia, ktorá spraví všetky šaty neviditeľné. Americký prezident snažiaci sa o VHS great again, vyšeptané moderátorské hviezdy bažiace po niekdajšej sláve a množstvo ďalších šialeností. Nenápadne sa poukáže na povrchných youtuberov, arogantného Eleona Mlaska a nesmie chýbať ani český prezident (a zozadu uvidíme aj našu pani prezidentku). Jednoducho obrovský guláš skečov.

Pozitívne je, že na dohranie budete potrebovať približne 15 až 16 hodín. Aby vás hrania za Pankráca nezačalo nudiť, dostanete do rúk približne v polovici hry postavu Moniky, ktorú ste dovtedy naháňali. Dodáva hraniu šťavu a jej kroky bizarným svetom, v ktorom na Morave nepijú žiadny alkohol, sú príjemným osviežením. V poslednej tretine hry dokonca pribudne možnosť manuálneho prepínania postáv a posielania si predmetov. Nemusíte mať obavy, záchrana sveta (pri ktorej nesmie chýbať rapovanie) sa nezamotá a nebudete blúdiť s dvojicou postáv. Ak sa máte prepnúť na tú druhú, hra vás na to viac než nápadne upozorní. Odpadlo tak množstvo ďalších šialeností v poldovskom štýle.

Úroveň humoru sa nikam výrazne neposunula a prednes pána Sobotu dáva pubertálnym a prízemným vtípkom príjemné pozadie, ktoré neuráža. Tak, ako si pozriete staršiu českú komédiu, sa budete usmievať pri jednotlivých skečoch. Zo žiadneho sa nezvalíte v kŕčoch k zemi, ale mnohokrát sa pousmejete nad podarenou pointou. Niekedy je kopenie jednotlivých scénok na hranici scenáristického harakiri, ale Polda 7 to napokon vždy nejako ustojí. To, že je všetko okolo Pankráca absurdne bizarné, musíte brať ako fakt.