Najnovšia hra zo série Final Fantasy je pekná divočina a pred jej vydaním to občas vyzeralo, že sami autori si nebudú istí výsledkom. Od leta minulého roka vydávali rôzne demá, zbierali spätnú väzbu od hráčov a je celkom prekvapivé, že udržali vydanie hry do konca marca. V pomerne dobrom stave, je to hrateľný titul, čo netají inšpiráciu Souls mániou, i keď z klasického Final Fantasy si berie dosť málo. Najlepšie asi pasuje označenie videoherné béčko – ale aj to sa dá užiť, aj akceptujete pravidlá.

Autori si veľa sľubovali od zasadenia hry do univerza, kde sa odohrával prvý diel Final Fantasy a vytvorili z neho akože odbočku. V praxi je jedno, či si pamätáte staručký debut, lebo na scénu nastúpi hrdina Jack so svojimi kumpánmi a od začiatku má jasný cieľ: je na stope mocného Chaosu, brázdi končiny sveta, aby ho porazil. Začne v kráľovskom meste, odtiaľ putuje do majestátneho zámku, neskôr do jaskyne s pirátmi atď.

Je to sčasti zaujímavá výprava a mení miesta ako na bežiacom páse. Na druhej strane oproti iným hrám Final Fantasy nemá také celistvé rozprávanie deja. Ďaleko ostávajú klasické diely s kohéznym príbehom, tu je cítiť roztrieštenosť vo viacerých smeroch. Hoci Jack a partia idú do sveta (čím sa nelíšia od iných častí), mnohým bude chýbať lepšie rozpracovanie postáv a motivácií. Tu všetci velia, že idú proti Chaosu, no pritom si nepamätajú ani dôvody prečo. Skôr sa odkazujú na nejakú legendu o bojovníkoch svetla a že majú byť štyria.

Nechcem kritizovať naráciu, ale oproti iným dielam série dosahuje nižšiu úroveň, hoci niektoré postavy sú aj zaujímavé, majú dobré postrehy či interakcie. V neskorších fázach hry sa autori pokúsia vyšvihnúť dej na niečo odlišné a bez nutnosti spoilerov možno konštatovať, že to nie je márny pokus (niečo podobné sa objavilo vo Final Fantasy VII Remake), ale na hráčovi to ťažko zanechá hlbší dojem. Avšak dlhšie animácie netreba preskakovať, sú často dobre režírované, majú dosť dobrý strih, ale celkový FF kaliber býva vyšší.

Aj štruktúra hry je odlišná oproti bežným Final Fantasy RPG. Chýba putovanie vo veľkom svete, kde by ste sa zo svetovej mapy prepínali do jednotlivých lokalít. Namiesto toho vidíte svetovú mapu z nadhľadu a na nej si vyberáte misie, ktoré chcete plniť. Tu nájdete aj tutoriál, do ktorého sa môžete aj vrátiť a má dokonca aj nové lekcie pre každý typ zbrane. Hlavné misie sú jasne označené a nechýbajú ani vedľajšie – pri popise je uvedený nielen dejový náčrt, prečo sem idete, ale aj úroveň výbavy misie a odmeny. Z dvoch riadkoch ľahko vyčítate, či aktuálna výbava na misiu stačí a čo vás v nej čaká. Aj zoznam predmetov, ktoré sa dajú získať. Tento systém je dobrý – viete, v akej úrovni sa pohybujete, čo ste už splnili a kam sa prípadne vrátiť.

Samotná misia má dobrý priebeh. Na začiatku si pozriete animáciu, hrdinovia nabehnú do terénu. Lokalita je spravidla rozdelená do niekoľkých kľúčových častí s názvami, medzi ktorými sú chodby. Občas slepá cesta, kde drieme poklad alebo len iný nepriateľ. Niekedy sa cesty vetvia a máte na výber, kadiaľ ísť, inokedy leží pred vami prekážka a treba vyriešiť puzzle, nájsť kľúč či inú trasu. Každá misia je akoby bludisko a na ceste za bossom vás čakajú tucty súbojov. Nepriateľov bežne vidíte a môžete sa do nich pustiť. A medzičasom sa dá uložiť pozícia pri špeciálnych kockách – ale pozor, uloženie rovná sa obnove všetkých nepriateľov a boj odznova, ak sa niekam chcete vrátiť (alebo trošku trénovať). Občas sa nemôžem ubrániť pocitu, že sa kvalita misií strieda ako by na nich robili dva tímy – po pár skvelých príde iná naťahovaná či slabšia.

Z veľkej časti si aj súboje požičiavajú inšpiráciu zo Souls hier, ale pridávajú jej väčšiu dynamiku, približne ako v Ni-Oh. Meče sú rýchle a silné, no nepriatelia šikovní a idú do vás plnou parou. Treba blokovať ich úder a voliť okamžite protiúder či ťažiť z ich slabín. Je tu mechanika Soul Shield, vďaka ktorej sa môžete brániť a dokonca prevziať schopnosť nepriateľa. Keď so Soul Shield odrazíte nepriateľský útok, dostanete magické body a tie treba na vaše kúzla či silnejšie údery. Takže nestačí iba mávať zbraňou, zvládnuť rýchly a silnejší útok alebo dobrú obranu a úskoky. Ale ak Soul Shield používate dlho a nič z toho, sami sa na čas oslabíte.

Nepriateľ má dva ukazovatele – zdravie a Break meter. Ak zrazíte najprv Break meter (čo býva často), je tu šanca zmraziť nepriateľa do podoby s červenými kryštálmi a keď ich rozbijete, padá veľa magických bodov. Čím ste do hry hlbšie ponorení, tým častejšie budete používať túto taktiku a naučíte sa dorážať oponentov týmto spôsobom. Len musíte vystihnúť aj správny moment – ak ho prešvihnete, nepriateľ zomrie skôr a na magické body zabudnite.

Z kombinácií herných možností vyplýva, že sústrediť sa iba na dva typy úderov či mágiu nestačí. Do hry vstupuje viaceré ukazovatele, elementy ako Soul Shield a Break meter, ktoré ovplyvňujú nepriateľov i vás. A oponenti vedia využiť rovnakú taktiku proti vám vrátane oslabenia či Break metra.

Súbojový systém je prekvapivo robustný a napĺňa predpoklady z dema. Je tu toho strašne veľa a vstrebanie všetkého vám zaberie istý čas. Každá postava má rôzne špecializácie, ktoré sa dajú levelovať – aktuálne môže mať váš hrdina dve, napríklad magickú a bojovú, pričom sa môže vrhnúť aj na ostatné, hoci osobne ich nerád krížim medzi postavami – keď je niekto silný s rýchlymi zbraňami, treba ho nechať vyvíjať sa v tom smere. A hrdina môže skôr cibriť kúzla, ako mág sa môže oháňať aj mečom a do toho šupnúť blesk či oheň.

Špecializácie sa vyvíjajú časom a pomerne rýchlo levelujú. Osobne som pokrýval dve súčasne a zaručil si dobrú variabilitu. Dávajú vám nové údery i kombá, ak sa ich budete stíhať učiť. Každá má svoj strom vývoja – a pri dosiahnutí nového levelu investujete, kam chcete. Keď dosiahnete spodný riadok, môžete si vybrať nové povolanie (rozšírená úroveň) a levelovať ho ďalej, až prídete na expertné s novými vlastnosťami. Sú tu teda tri úrovne (napríklad trasa Swordsman-Knight-Paladin), leveluje sa rýchlo a v hre je cca 30 povolaní.

A levely vás zaplavia aj pri výbave. V hre padajú tony predmetov (pomaly ako v Borderlands), každý má istý level a prípadne sa viaže aj k povolaniu (ak ich máte viac, získate vyššiu afinitu pre povolanie). Zbraň, prilba, brnenie, rukavice, nohavice topánky – tam všade môžete pridávať nové predmety po úspešnej sérii bojov. Kombinovať ich level, vlastnosti pre postavu (niekde +4, inde -2 body) a mať vždy to najlepšie. A to pre každé povolanie zvlášť, lebo mágovi sa hodí iná výbava ako rytierovi. Predmety majú nielen svoj level a vlastnosti, ale aj farbu podľa vzácnosti, takže rýchlo sa roztáča ruleta so žltými, zelenými i modrými...

V menu budete tráviť mraky času, ak si postavu chcete piplať – a určite tam nezabudnite zvoliť ani kombá či vlastnosti, ktoré si vyvolávate v boji cez L2 a R2 tlačidlá (napríklad kúzla pre mága). Tie sú užitočné v boji, ale míňajú sa rýchlo a budete na ne čakať – ale na bossov fajn slúžia. Hra obsahuje množstvo nepriateľov a od prvých misií sú tu aj starí známi ako Bomb, Tornberry a ďalší, čo posilňuje pocit patričnosti do série.

Primárne sa sústredíte na svoju postavu, ktorú ovládate – vedľajším venujete výbavu, zbrane a ťahy, ale tie sa správajú samostatne. Nefunguje tu prepínanie ako v iných Final Fantasy RPG ako naposledy pri FF7 Remake, pozornosť sa sústredí najmä na Jacka.

Hra výborne využíva prepájanie hlavných a vedľajších misií. Hlavné záťahy sú kľúčové, prepojené s dejom. Vedľajšie misie vás pošlú do známych prostredí, ale sú kratšie a sústredia sa najmä na zisk lepšej výbavy. Spravidla v nich postupujete z finálnej oblasti naspäť, pričom sekáte skupiny nepriateľov a niekde v polovici sa objaví menší boss. Avšak je dobré ich absolvovať, lebo vám dajú kvalitnú výzbroj i porciu skúseností.

Stranger of Paradise: Final Fantasy Origins môže schytať kus kritiky za to, že je trochu komplikovaný a nie je to áčkové Final Fantasy, ale jednu vec treba náramne pochváliť – prístupnosť v rámci Souls žánru. Všetky hry sú prakticky tuhé, vyžadujú obrovskú trpezlivosť a latka obťažnosti sa v nich nedá znížiť. Skrátka vám autori jasne povedia: buď sa tu naučíte pravidelne umierať alebo máte smolu. Pritom to býva obrovská škoda a mnohí hráči prišli o pekné zážitky i nádherné svety. Stranger of Paradise má dve obťažnosti podobné Souls hrám (normal a hard). Zároveň však pridáva ešte Story Mode, ktorý je menej náročný a dokonca aj Casual mode, ktorý prepáči viaceré chyby. Má to veľký význam pre sprístupnenie hry – hoci bossov zrazu skolíte za minútu, vďaka dvom ľahším módom môže dohrať hru aj príležitostný hráč.  To neznamená, že som v hre ani raz nezomrel, ale zmena obťažnosti je príjemná v krušných chvíľach, keď nemáte chuť mrieť 50x za večer.

Audiovizuálna stránka schytáva istú kritiku – a fakt je, že na PS5 sa ukazuje, že engine nie je vyladený do perfektného stavu. Niektoré scény sú nádherné a potom príde menšia facka z ďalšej, ktorá má polovičnú kvalitu textúr. Paradoxne hra vyzerá lepšie v pohybe ako keď sa zastaví – v záplave akcie vyzerá dobre, má aj kopu svetelných efektov a tam vzadu sa týčia majestátne hrady či lode. Ale napríklad niektoré jaskyne či labyrinty sú skôr obyčajné a okrem svetiel veľa neponúknu. Audio je fajn, mieša kvalitný japonský dabing so zvukovými efektmi i muzikou – akurát tu nie sú zapamätateľné melódie ako v top hrách série.

Stranger of Paradise: Final Fantasy Origins je sčasti rozporuplná hra. Nie je to plnohodnotné Final Fantasy, skôr dobrý spin-off, akých si pamätáme viacero. Imponuje mi, že sa dokáže pozrieť inak na Souls žáner a dať šancu väčšiemu množstvu hráčov, čím ide príkladom. Je to akčná sekačka, ktorá by aj bez ikonického názvu mala čosi do seba, len by sa možno ťažšie presadila. Ale ak sa do nej ponoríte, nie je problém stráviť v nej 30-40 hodín, sekať nepriateľov, objavovať bludiská, plniť misie, prehrabávať sa vo výbave – a je to zábava!