Sortiment akcií v retro štýle obohatil aj titul Forgive Me Father, ktorý si zrejme prestrieľa cestu až k srdciam nostalgických hráčov. Po verzii s predbežným prístupom tvorcovia doplnili hutnú dávku obsahu do plnej hry, kde nie je núdza o prestrelky, adrenalín a potoky krvi. Snáď nám to všetko násilie nebeský Otec odpustí.

Názov hry nie je náhodný a súvisí s dejom, ktorý je prezentovaný formou obrázkových komiksových scén s komentárom. Samotný príbeh ani nie je veľmi podstatný, ide skôr o adrenalínové potýčky, v ktorým čelíte presile rôznych kreatúr a démonov. V súlade s pomenovaním ani veľmi neprekvapí, že hrateľnou postavou je kňaz, ktorý ale ani zďaleka nebojuje len božím slovom a relikviami. Postup s touto postavou je označený ako pomalší a defenzívnejší. Alternatívou je novinárka bažiaca po pravde, ktorej štýl je rýchlejší a agresívnejší. Nech už si však vyberiete kohokoľvek, čaká vás peklo.

Ak mám byť úprimný, v prvých minútach mi hra nepripadala ničím výnimočná. Už len fakt, že šesťranový revolver strieľa úplne bez nabíjania, kým sa neminú všetky zásoby munície, mi nesedel. Úvodné levely v interiéri budovy boli dosť fádne, väčšina dverí neprístupných, v chodbách a miestnostiach zombíci, na podlahe občas liečivo, kľúč, výbušný sud alebo objekty označené ako story, čo sú vlastne príbehové stopy vo forme komiksových stránok. V tme si posvietite baterkou / lampášom, ale súčasne sa nedá použiť zbraň. No objavil sa spestrujúci prvok šialenstva s ukazovateľom, ktorý sa napĺňa, keď zabíjate alebo pijete alkohol. Čím vyššia hodnota šialenstva, tým ničivejšie sú vaše útoky a súčasne inkasujete menšie zranenia.

Zakrátko sa hra rozbehla a ukázala viac svojich silných stránok aj pestrejšie úrovne v interiéroch aj exteriéroch. I keď väčšinou s postupom po ohraničených trasách a koridoroch. Celkom vtipné je manuálne ukladanie progresu pri sochách, vedľa ktorých posedáva bezdomovec s čučom v ruke. Sochy môžete použiť opakovanie, ak vám hra nezablokuje cestu späť a k dispozícii je tam rýchle uloženie, ktoré sa prepisuje, alebo precíznejšie, kde môžete použiť viac slotov, ktoré sa uchovávajú. Napriek možnosti neustále sa oživovať pri checkpointoch si treba ustriehnuť život, ktorý sa len tak nedopĺňa. Dokonca ak ukončíte level s naštrbeným zdravím, v tom ďalšom pokračujete len zo zvyškami života, čo môže byť veľmi nepríjemné. Lekárničky sú často vzácne a menšie liečivá vypadávajú z príšer náhodne - niekedy častejšie, inokedy zriedka.

Myslieť treba aj na muníciu do zbraní, ktorých sortiment sa v priebehu hry pekne rozširuje. Hlavný arzenál je pre kňaza aj novinárku rovnaký, ale majú individuálne špeciálne schopnosti. Získate revolver, brokovnicu, pár druhov samopalov, harpúnu aj nejaké atypické zbrane. Záchranou v núdzi je nôž, o ktorý nikdy neprídete. Všetko toto ale môžete vylepšiť. Vaša postava totiž získava skúsenosti a s novým levelom aj bod do stromu schopností. Ten obsahuje jedno alebo dve vylepšenia pre všetky zbrane, pričom zvyčajne pri výbere jednej úpravy sa tá druhá natrvalo uzamkne. Tak napríklad môžete mať rýchlejší a afektívnejší revolver, alebo namiesto toho budete  používať dva naraz, ale menej presné. Alebo samopal zmeníte na energetickú zbraň, nôž na vrhací a potom zmutovaný. Medzi ďalšími možnými zdokonaleniami je trvalé zvýšenie prenášanej munície, svietivosti baterky, no aj viac zdravia či hodnoty ochranného štítu. Tieto prvky sú zvyčajne dostupné po vylepšení výzbroje a naviazané na konkrétne zbrane.

V neposlednom rade strom schopností obsahuje aj vylepšenia špecialít. V prípade žurnalistky sú to byliny, z ktorých si ušúľate fajčivo a nakrátko držíte v rukách magický meč, ktorý spôsobuje nepriateľom slušné poškodenie a vás lieči. Potom je to fotoaparát, ktorý svojim bleskom nachvíľu znehybní protivníkov. Treťou schopnosťou je voodoo bábika, čo spôsobuje zranenia v blízkom okolí a napokon cigarety, čo vás zrýchlia a ostatných spomalia. Naproti tomu má kňaz liečivý krucifix, svätenú vodu na ochromenie, Nekronomikon na krátku nezraniteľnosť a medailón s nekonečnou muníciou, keď je aktívny. Všetky tieto chuťovky ale máte len na pár dávok a potom treba získať ďalšie.

Proti vám sa postaví rôzna čvarga. Začína sa to zombíkmi, po ktorých niekedy zostávajú stále nebezpečné a navyše zle rozoznateľné torzá, čo sa plazia k vám. Natrafíte na bláznivých vzlykajúcich pacientov, ktorí sa na vás vzápätí vrhajú so zbesilým výrazom. Pôjdu po vás fanatickí okultisti s vidlami, podivní zmutovaní strelci v štýle lovecraftovských výtvorov, vybuchujúce potvorky, rôzne stvorenia, ktoré vznikli z experimentov alebo vyšli z pekla, nepríjemné lietajúce beštie. Príležitostne musíte čeliť aj bossom, ktorí sú vcelku nápadití a platia na nich rôzne finty. Napríklad bojujete s vodnou príšerou a jej posluhovačmi, pričom musíte preskakovať na ponárajúce sa ostrovčeky, aby ste sa neutopili a sledovať pritom stopu protivníka.

Z budov, chrámov, cintorínov, a tunelov, kde sa objavujú aj pasce s ozubenými kolesami či strelami zo stien, sa presuniete na loď, do podmorského levelu, na tajuplnú plošinu vo vesmíre a napokon do bizarného sídla starobylých bytostí. A bude to púť nesmierne dlhá, až natoľko, že hoci vás masakrovanie protivníkov bude baviť, napokon chuť pokračovať začne pomaly upadať. Dôvodom je aj to, že hoci sa menia prostredia, dizajn veľmi pokročilých úrovní sa stane fádnejší a jednoduchší, už to nie sú také nápadité labyrinty ako v jadre hry. A tvorcovia sa to snažia prekryť extrémnym množstvom protivníkov, ktorí sa na vás valia z portálov, čo musíte čo najskôr zničiť. Na mňa to doľahlo asi po 15 hodinách, čo ale rozhodne nie je málo. Ak však vám nebudú stačiť ani ďalšie hodiny a dokončenie príbehu, môžete si všetko prejsť s druhou postavou alebo hrať separované arény v nekonečnom režime.

Určite ste už postrehli z opisov aj obrázkov, že celá hra má komiksový štýl. Či už sa jedná o sprievodné sekvencie a stopy príbehu, alebo akčné pasáže, kde uvidíte zámerne použité 2D objekty v trojrozmernom prostredí, stopy krvi aj celkom zaujímavé efekty. Vzhľad niektorých nepriateľov je síce strohý a menej prepracovaný, takže vyzerajú takmer ako detské pokusy,  ale hlavne neskôr to už nebudete vôbec riešiť a sústredíte sa na masaker a vaše prežitie. Pričom ak toho bude na vás priveľa, môžete kedykoľvek znížiť náročnosť. Ozvučenie je fajn a prítomnosť niektorých protivníkov vytušíte už podľa charakteristických zvukov, ktorými sa prejavujú.

Krátko pred touto hrou som zažil do istej miery podobný masaker v inej retro FPS Nightmare Reaper. Obidva tituly stoja za pozornosť, avšak Reaper napriek dobrej hrateľnosti mnohých odradí svojimi veľkými pixelmi, kvôli ktorým je značne neprehľadný. Forgive Me Father má síce tiež momenty, kedy horšie vnímate okolie, ale celkovo je zvolený komiksový štýl oveľa prijateľnejší. V konečnom zúčtovaní preto má Father prevahu a osloví o niečo viac ako jeho konkurent. Každopádne, ani v jednom prípade neurobíte chybu, ak si chcete poriadne zastrieľať ako za starých dobrých čias.