Zabil som viac ako 5 miliónov ľudí, 8 ľudí som dostal do basy, zlyhali mi 3 projekty, stratil som viac ako 85 miliónov pracovných miest, raz som rezignoval a zomrel mi jeden pes. Aby to ale nebolo len také depresívne, podarilo sa mi 8 ľudí zachrániť, takže by sa dalo povedať, že som dopadol relatívne úspešne. Pritom som to všetko stihol len behom necelých dvoch hodín, čo môže byť jeden herný večer. To už je efektivita, aká sa často nevidí, ale v hre Trolley Problem, Inc. to ani pre vás nebude problém. Aj keď teda vaše výsledky sa od mojich pravdepodobne budú líšiť.

Nedá sa povedať, že by som sa nesnažil. Fakt som sa snažil hrať najlepšie, ako som vedel. Taktiež som sa snažil hrať za „dobráka“ a robiť tak len dobré rozhodnutia. Aj tak to ale skončilo nejednou katastrofou. Čiastočne preto, že toto vlastne ani nie je hra. Aj preto som veľmi dlho dumal nad výsledným číslom a najradšej by som bol, ak by som žiadne nemusel dávať. Môže to byť desiatka a najviac nápaditý titul tohto roka, ale aj jednotka, lebo to vlastne nie je hra, neobsahuje veľa vecí, ktoré od hier očakávate, navyše vám nezaberie ani dve hodiny.

Trolley Problem, Inc. je skôr interaktívna filozofická esej na tému slobodnej vôle, determinizmu, dobra a zla, morálneho a amorálneho. Navyše by som si dovolil tvrdiť, že to ani nie je veľmi originálna esej, ale skôr kompilát. Nájdete tu odkazy na práce, ktorý pozná každý už z učiva na základnej škole, no nechýba ani pokročilejšia filozofia, postmoderné smery a dokonca ani popkultúra. Od Platóna cez dajme tomu Camusa až po moderných filozofov, pričom sa miesto našlo aj pre Trumpa, keďže tu koniec koncov často ide aj o chamtivosť a vypočítavosť. To všetko na vás hra vychrlí behom tých krátkych chvíľ.

Pochváliť ale musím autorov za snahu dať dvom tisícročiam filozofie nejaký naratív, ktorý to celé rámcuje. Je až smiešne absurdný, ale vlastne funguje. Nastupujete do spoločnosti, podľa ktorej je vlastne pomenovaná hra, pričom ste na jednej z nižších pozícií a ovládate výhybky. Hneď v úvode prichádza na rad električková dilema – známy myšlienkový experiment zameraný na ľudskú etiku. Na električkovej trati leží 5 ľudí, ktorí sa nemôžu hýbať. Môžete ju odkloniť výhybkou, ale len na vedľajšiu trať, kde leží jeden človek. Môžete tak zasiahnuť a zachrániť viac životov, ale v tomto prípade už vy priamo aktívne spôsobíte smrť jedného človeka. A asi už začínate tušiť, ako som sa dostal k viac ako 5 miliónom.

Električková dilema je asi najznámejší z takýchto myšlienkových experimentov a prišla s ním Philippa Foot už v roku 1967. Tento experiment dal celej hre nielen názov, ale aj koncept. Titul je totiž vystavaný na tom, že pred vás podsúva podobné experimenty, kde sa musíte rozhodnúť medzi neaktivitou a aktivitou, medzi menším a väčším zlom, medzi slobodou a obmedzením a podobne. Každý jeden „level“ (nazvime použité experimenty levelmi) vychádza z nejakej filozofickej práce a je tu naň uvedený aj odkaz, pričom v menu nájdete aj zoznam použitej literatúry (odporúčam aspoň niektoré veci aj naozaj prečítať). Poteší, že je medzi nimi napríklad aj Matrix, keďže ten prvý je priam vynikajúci príklad post-štrukturalizmu.

Spoločnosť Trolley Problem, Inc. sa neobmedzuje len na riadenie električiek, ale má toho v portfóliu oveľa viac- nemocnice, umelú inteligenciu a podobne. V priebehu tých necelých dvoch hodín nielen rozhodujete o osudoch, ale aj meníte pozície. Stane sa z vás hlava štátu, ale dostanete sa aj do basy. Je to horská dráha, kde nie je žiadna rovinka, ale len jedna zákruta za druhou. Idete z jedného problému do druhého bez chvíľky pokoja. Pritom sa tieto fiktívne scenáre, ktoré vám hra servíruje, stávajú zároveň čoraz aktuálnejšie.

Nie je to totiž len o základných morálnych problémoch, o ktorých každý z nás čítal už dávno, ale aj o mnohých aktuálnych problémoch, ako je napríklad migrácia, potraty (formou naozaj netradičnej alegórie), sloboda verzus bezpečie a podobne. Môžete si tak otestovať, ako by ste sa v týchto zložitých životných a spoločenských témach zachovali vy a kam by vás to doviedlo. Musíte si ale uvedomiť jednu zásadnú vec – dobré rozhodnutia tu prakticky neexistujú. Každé je v zásade zlé a hra vás tak hádže z jednej extrémnej situácie rovno do ďalšej, akurát to tematicky delí na kapitoly.

Na každý problém/myšlienkový experiment máte určitý čas na rozhodnutie. Časomiera plynie v jednoduchej 2D grafike, ktorá vychádza z aktuálneho problému a rozhodnutia sú označené farebne.  Počas plynutia časomiery si však nemôžete svoje rozhodnutie v pokoji premyslieť. Hra súdi vaše rozhodnutia a reaguje aj na to, keď v procese rozhodovania zmeníte názor. Samozrejme, robí to vysmievačne alebo vyčítavo, aby ste cítili, že každé vaše rozhodnutie je vlastne zlé.  Rozhodnete sa niekoho obetovať? Hra utrúsi uštipačnú poznámku, že aj tak by už asi dlho nežil, takže je to v pohode.

Takto sa dopracujete až na záver, kedy vám Trolley Problem začína klásť posledné otázky. Tie tak nie sú zamerané na vás ako hernú postavu, ale na vás ako hráča. Podsúva vám témy, nad ktorými by ste sa mohli zamyslieť. Aspoň chvíľku, nebolí to. Čo je akurát ďalší z dôkazov, že toto nie je veľmi hra v pravom zmysle slova. Na druhej strane ale nemôžem povedať, že by ste sa nebavili. Trochu popremýšľate a zároveň sa zabavíte na niektorých absurdných situáciách, do ktorých sa tu dostanete.

Z vyššie uvedeného dôvodu je aj pomerne ťažké tu nejako hodnotiť audiovizuálne spracovanie, ktoré je veľmi minimalistické. Otázky sú doplnené ilustráciami či priamo fotkami a to je asi tak celé. Musím ale pochváliť prvky, ktoré to celé narúšajú. Grafické glitche tú jednotvárnosť narúšajú – niečo preblikne, vyskočí vám akoby notifikácia zo Steamu alebo možnosť preskočenia „intra“ ako na Netflixe. Až čakáte, či sa za tým všetkým neskrýva niečo viac a nie ste súčasťou experimentu. Hudba je rovnako minimalistická, ale zamilujete si charizmatický ženský hlas, ktorý vás hrou sprevádza a občas sa rozčertí, keď jej pasáže chcete preskočiť.

Takže ako na záver? Je tá známka vôbec reprezentatívna? Z istého pohľadu áno, avšak Trolley Problem, Inc. nie je titul, na ktorý by sa dalo nazerať len z jedného pohľadu. Viac ako hra je to sonda do ľudskej morálky a filozofická esej, ktorú si preklikáte a možno sa pri tom dozviete aj niečo o sebe. Preto mnohých ľudí neosloví a ak vás aj osloví, na koniec sa preklikáte za jeden večer. Na druhej strane to nestojí veľa a niektoré časti „príbehu“ sú naozaj vtipné.