Videoherná séria MotoGP patrí k stáliciam športových pretekárskych hier, ktoré vychádzajú každoročne. Veľmi dobrú prácu v tomto obore odvádza štúdio Milestone, ktoré sa špecializuje práve na motocykle a licencovanú sériu MotoGP nám prináša už od roku 2013. Ako je u tohto typu hier zvykom, priniesť z roka na rok nejaké výrazné zmeny a vylepšenia je náročnejšie a nie vždy ideálne. Predsa len, keď niečo funguje, prečo to meniť?

Roky, počas ktorých som aspoň príležitostne sledoval šampionát MotoGP, sú už dávno preč, a preto nie som až tak dobre oboznámený so situáciou v tomto športe, nie tak ako napríklad v F1, ktorú sledujem pravidelne. Zároveň jedným z dôležitých kritérií pri hodnotení je aj porovnanie s predchádzajúcimi hrami. Aspoň v tomto smere som si trochu pomohol a využil výhodnú akciu na MotoGP 20, ktorú som kúpil a hral súčasne s tohtoročnou hrou. To sa mi nakoniec aj trochu vypomstilo a aj kvôli ďalším neočakávaným okolnostiam som sa s recenziou dosť omeškal.

Pomerne nepríjemným prekvapením pre mňa bolo nastavenia ovládania. V ponuke je totiž len klávesnica a gamepad, podpora volantu chýba. Samozrejme, gamepad je na MotoGP najideálnejší, avšak ak už si mám vybrať medzi volantom a klávesnicou, volant jednoznačne vyhráva. Zahráte si síce aj na klávesnici, ale ovládanie je ťažkopádne, náročné a celkovo som bol viac mimo trate ako na nej a to celé sa odráža aj v časoch na kolo. Našťastie, pomocou programu x360ce, ktorý emuluje ovládanie gamepadom sa hra dá hrať aj s volantom.

Po menších patáliách s nastavením som sa tak konečne pustil do jazdenia a učenia. Tu sa našiel ďalší menší nedostatok. Už pri hraní Monster Energy Supercross 5 som hre vyčítal absenciu asistenčnej ideálnej línie. No a zdá sa, že Milestone s tým má určité problémy. Síce v MotoGP 22 je k dispozícii a aj farebne naznačuje, či máte zvoľniť, respektíve začať brzdiť, ale brzdné body neraz nesedia. Pekne to ukázali aj preteky, v ktorých AI jazdci brzdili skôr ako naznačovala táto (nie až taká) ideálna línia.

Okrem toho tu nechýbajú ani typicky známe asistenčné systémy (TC, ABS) a ďalšie, ktoré vám pomôžu, či už pri brzdení, aby zadné koleso ostalo na trati, alebo pri pridávaní, hoci také jemné dvíhanie predného kolesa vyzerá mimoriadne efektne, no a, samozrejme, aj v zákrutách a mimo trate. Aj tu by sa však dala nájsť podobnosť s MES 5, v ktorom som bol tiež miestami zmätený z jazdy s asistentmi a bez nich. A tak som postupoval rovnako, všetko vypol a trénoval. V hre nechýba možnosť vrátenia času v prípade pádu alebo chyby, takže kláves „R“ som stláčal snáď častejšie ako v nejakej TPS/FPS hre.

Začiatky boli nesporne náročné, ale podobne ako v „souls“ hrách, aj tu na konci čakal skvelý pocit zo zdolanej výzvy. Síce som hral len dve spomínané MotoGP hry, ale myslím, že dostatočne dlho na to, aby som mohol napísať, že tohtoročná hra je naozaj o tie dva (k)roky lepšia. V MotoGP 20 si toho môžete dovoliť viac, tlačiť až na hranu, ale príliš často beztrestne. MotoGP 22 toho odpúšťa podstatne menej, je to cítiť hlavne pri prejazde po obrubníkoch, v daždi, aj pri výjazdoch mimo trate. Áno, miestami to vie byť frustrujúce, ale práve takéto jazdenie na hrane a krotenie týchto diabolských strojov je to pravé orechové. Alebo radšej kokosové, orechy veľmi nemusím. Myslím, že žiadna iná hra zo série nemá tak blízko simulácii ako práve MotoGP 22. Navyše nováčikom všetko uľahčí a vysvetlí aj solídny tutoriál a MotoGP Academy.

Rovnako ako v predošlých častiach, aj tu je základným herným režimom kariéra. Okrem nej si môžete zahrať obyčajnú súťaž, vytvoriť si vlastný šampionát, trénovať v režime time trial a samozrejmosťou je aj hra viacerých hráčov (aj na delenej obrazovke). Kariéru začínate vytvorením jazdca a v jednej z troch kategórii, od najnižšej Moto3, cez Moto2 až po kráľovskú kubatúru MotoGP. Víkendový program môže byť bohatý a dlhý, ale aj oklieštený len na kvalifikáciu a závod, záleží od vašich preferencií. Nechýba ani široké nastavenie AI (20-120) a už spomínané asistenčné pomôcky. AI jazdcov je fajn, niekedy možno až zbytočne agresívna, ale tiež robí chyby. Orientáciu viac na simuláciu potvrdzuje aj množstvo zmien v nastavení motocyklov, ktoré môžete vykonať a optimalizovať ich tak na každý okruh.

Nechýba tu ani vývoj rôznych vylepšení (aerodynamika, rám, motor, elektronika) prepojený aj s jednoduchším manažmentom tímu, ktorý si dokonca aj môžete vytvoriť. Do veľkej miery je to podobné vývoju známemu z F1 hier, naviac je tu aj najímanie a správa zamestnancov, ktorí budú pomáhať s vývojom motocyklu aj vaším kariérnym rastom. Tu ide o fiktívnych ľudí, ale rozhodne ich nečakajte medzi jazdcami. Pretekať budete na strojoch reálnych značiek (Honda, Yamaha, Ducati, atď.) proti legendám tohto športu (súčasným aj historickým) a na viac ako dvadsiatich okruhoch naprieč celým svetom.

Hoci v názve hry je číslo 22, neznamená to, že je obmedzená len na túto sezónu, rovnako ako aj napríklad MotoGP 20. Už v rámci režimov jednej súťaže alebo vlastného šampionátu si môžete zajazdiť aj za historických jazdcov s ich motocyklami. Nájdete tu naozaj veľa jazdcov a stroje naprieč mnohými rokmi, vrátiť sa môžete až do minulého storočia. Celkovo by sa možno aj dalo povedať, že tohtoročná hra má viac obsahu zameraného na minulosť ako na súčasnosť.

Výrazne tomu dopomáha úplne nový režim s názvom NINE 2009 Season. Ako názov napovedá, je zameraný na sezónu 2009, ktorá bola mimoriadne zaujímavá. A rovnako je na tom tento režim, ktorý je unikátnym skĺbením dokumentu a hry. Striedať sa budú parádne zostrihané historické zábery z tejto sezóny, od preteky až po tlačovky jazdcov, a hranie. Ako hráč budete musieť v celkovo sedemnástich kapitolách (pretekoch) dokončiť jednu hlavnú a jednu vedľajšiu výzvu. Tie sú väčšinou zamerané na konkrétny výsledok, prípadne aj získanie a udržanie náskoku, predbiehanie a podobne. Zo samotného herného hľadiska to možno nie je dokonalé, ale celkovo je to veľmi zaujímavý spôsob ako priniesť hráčom niečo „nové“ a pokojne by sa týmto mohla inšpirovať napríklad aj niektorá ďalšia F1 hra.

S technickým stavom aj audiovizuálnym spracovaním som spokojný. Oproti MotoGP 20 to nie sú až také výrazné vylepšenia, ale celkovo je na hru príjemný pohľad. A hlavne na tie výborne spracované a detailné motocykle. Tu tiež musím spomenúť parádne kamery, teda hlavne jednu priamo z prilby, ktorá je k dispozícii v pretekoch a druhú podobnú, ktorá je k dispozícii v zázname súťaže. Obe sú neuveriteľne podmanivé, ale zas (aspoň pre mňa) pri jazdení podstatne menej vhodné.