Je to už viac ako 25 rokov, kedy nás po prvýkrát navštívil Crash. Isteže, plošinovky sme si v dvojrozmernej podobe užívali aj predtým, ale na zakomponovanie tretieho rozmeru do skákania sa nezabúda. Pôvodne sa v dvoch rozmeroch dalo vykúzliť mnoho zábavy a nemusíte sa hneď obracať na inštalatéra s červenou čiapkou. Napriek tomu, že skákačky alebo platformovky (nazvite si, ako len chcete) boli skôr doménou konzolových platforiem, občas nakukli aj na PC scénu. Týmto držíme minútu ticha za Clawa, ktorého možno raz Monolith vzkriesi zo sveta mŕtvych.

Kto nezažil, ten nepochopí, čo sa spustilo prechodom do troch rozmerov. Prvá Playstation bola zasľúbenou zemou pre úžasné dobrodružstvá, na ktoré sa dá spomínať jedine so slzou v oku. Bolo to množstvo bezmocných výkrikov, ktoré po ďalšom a ďalšom nezdare zazneli pri Crashovi, Crocovi, Spyrovi, Bango-Kazooie, Tonic Trouble, trojrozmernom Raymanovi či Earthworm Jimovi, Ape Escape, Sly Cooperovi, Ratchet a Clankovi, Jaxovi či Daxterovi. Príkladov a zážitkov hromada. Vlastne dve a do toho nejeden rozpadnutý ovládač. Medzi touto spoločnosťou nesmie chýbať kengura Kao.

Nostalgické okienko máme úspešne za sebou. Ak patríte medzi šedivejúcu garnitúru, už prezieravo lovíte v stareckých spomienkach na kŕčovité zvieranie gamepadov, pretože tentoraz sa vám to už konečne musí podariť a preskáčete tou príšerne náročnou pasážou. Žáner trojrozmerných platformoviek takmer zahynul bez povšimnutia. Niekoľko rokov dozadu sa roztrhlo vrece s, tu si to úprimne priznajme, priemernou hromadou bežného balastu, ktorý však poskytol dostatočne početný materiál pre hrajúcu mládež. Kvalita pokrivkávala za kvantitou. Ratchet sa neustále snaží inovovať a prichádzať s novými a novými dobrodružstvami, Mario je na Nintende jasnou jednotkou, no klasickú a kvalitnú plošinovku aby človek hľadal v archívoch. Už nemusí. 

Kao The Kangaroo je pôvodne poľská hra od X-Ray Interactive. Od vydania v roku 2000 (som taký starý) ubehlo už mnoho času, tvorcovia zmenili názov (Tate Interactive, vydali niekoľko hier ako sériu Urban Trial či Steel Rats), aby sa po rokoch vrátili ku klokanovi, ktorý ich preslávil. Kao The Kangaroo je tou najklasickejšou, najtradičnejšou a najmenej originálnou 3D plošinovkou, ktorú si môžete dnes vybrať na preplnenom trhu nezávislého balastu či vyčačkaných AAA hitov. Prináša všetko to dobré, čo na tomto žánri milujeme a zároveň i to, prečo tieto hry nenávidíme a dokážu nás vytočiť do nepríčetnosti.

Môžete sa stretnúť s názorom, že Kao The Kangaroo je priemerná hra. Nie je. Je skvelým a priam až ukážkovým príkladom toho, ako má vyzerať 3D plošinovka. Ó áno, má infantilný príbeh (Kao musí nájsť a zachrániť svojho otca a sestru), ale čo ste čakali od hovoriacich zvieratiek? Intímnu spoveď ľudského trápenia sa na pozadí osudovej lásky dvoch mladých ľudí stojacich na rozdielnych vojnových frontoch proti sebe? Alebo dialógy, že nedosahujú úroveň bežnej produkcie? Nikoho to trápiť nemusí, Kao je a má byť infantilnou hrou a v tomto plní svoju úlohu dokonale.

Zameranie na mladšie publikum je viditeľné okamžite, takže okrem skákania v troch rozmeroch a zopár riadkov s príbehom (s českým prekladom, aby malí caparti netápali a vy s nimi) tu nájdete vtipných nepriateľov, ktorých zneškodníte boxerským štýlom, ohromné množstvo plošiniek, pričom niektoré sú statické, iné sa hýbu, prepadávajú, rôzne háky, liany, pohybujúce sa čepele, vyskakujúce nože, smrtiacu lávu, šmykľavý ľad, padanie do miest, ktoré ste nevideli, časové hádanky, mince, za ktoré si kupujete životy či srdiečka, diamanty, písmenká hlavného hrdinu. A to stačí. Nielen pre dĺžku vety, ale aj obsahovo. Nepotrebujeme žiadne RPG prvky, novinky a ký ďas by ešte hipsterskému inovátarovi napadol.

Naozaj to je úplne všetko a pri správnom dávkovaní ide o dokonalý zážitok pre bežnou produkciou unaveného hráča či mladú krv, ktorej infantilnosť vadiť nebude (nevadí ani nám, aby bolo jasné) a možno ich privedie späť ku kryštalickej hrateľnosti od všetkých tých Fortniteov či Apexov. Alebo čo je to teraz v móde. Máte kenguru, ktorá zbiera peniažky (kupujete si za ne napríklad štvrtinky srdiečka, ktoré reprezentujú jeden život) a hlavne skáče. A boxuje s nepriateľmi. Tento sa na vás len rozbehne, henten poletuje, tak bacha, iný po vás niečo hádže. Netreba zabudnúť na bossov, ktorý majú taaaakéto veľké zdravie, musíte im ho postupne ohlodávať, uhýbať sa útokom či použiť presne definovaný útok v správnom momente.

A to je všetko. Teda okrem skákania, ak by ste naň náhodou zabudli. Občas síce natrafíte na logickú hádanku, ale väčšinou sa nesú v duchu nájdenia alternatívnej cesty za účelom aktivovania tlačidla. Motať sa po úrovniach, ktoré vám pri rýchlom priechode zaberú maximálne tak dvadsať minút, je, samozrejme, možné, pretože budete chcieť všetko poctivo vyzobať, ale dostať sa tam hore, kde je ukrytý poklad, nie je také jednoduché. Aj preto môžete síce hrou prebehnúť za slabých 6-7 hodiniek, no v tomto prípade ide o polovičný zážitok.

Do jednotlivých levelov sa môžete, samozrejme, vracať. Hra je rozdelená na štyri svety. Na začiatku je to domov Kaa pripomínajúci klasickú zmes lesov, jaskýň a plážovej pohody. Nasleduje džungľa plná opičích enemákov, následne budete mrznúť na zasnežených pláňach, aby ste sa na záver pozreli do temného sveta teroru. Dobre, nie je to práve Dark Souls a nebudete sa počúravať ako pri Resident Evil. Ale ani v detských hrách nesmie chýbať správne temné vyvrcholenie. Každý zo svetov vám ponúkne trojicu levelov so samostatnou arénou pre bossáka. Kvitujeme to, aspoň sa k nemu nemusíte presúvať cez celú úroveň.

Zároveň platí to, že každý svet je situovaný do centrálneho hubu, ktorý supluje otvorené prostredie. Z neho vedú cestičky sem a späť, taktiež sa tu môžete motať, skákať kade-tade, hľadať predmety a keď narazíte na fialovo žiariace dvere, našli ste vstup do jednej z úrovní. Aby ste sa do nich mohli pozrieť, potrebujete špeciálne kamene, ktoré zbierate v samotných leveloch. Je škoda, že si nemôžete vybrať úroveň podľa svojho gusta, ale nimi prechádzate lineárne, nakoľko vám vždy bude chýbať aspoň jeden kameň k odomknutiu nového sveta či levelu.

Technické spracovanie nedosahuje úroveň Ratcheta a ani iných blockbusterov z nových konzol. Úroveň textúr je podpriemerná, objekty sú doslova primitívne. Farebná škála, tiene, grafické a časticové efekty zaspali dobu – ale žiadnemu milovníkovi žánru to vadiť nebude. Kao The Kangaroo má pôsobiť detsky a presne to sa mu darí nehľadiac na zjednodušenú grafiku. Animácie pohybov sú v rozumnej miere dostatočne prepracované, ale nie je to žiadna pixarovka. Taktiež neočakávajte dych vyrážajúce spracovanie postáv, dokonalý dabing (aj záporné postavy majú milý hlas) alebo ohromujúci soundtrack s prepracovaným zvukovým sprievodom. Všetko tu len minimalisticky plní svoju funkciu.

Problémom v plošinovkách často bývala nevhodná kamera a ovládanie. Napriek tomu, že občas pohľad na klokana ujde, stratíte život smrteľným pádom, hoci ste sa na plošinke mali zachytiť, alebo sa prepadnete cez objekt, či sa zaseknete o truhlu, je ovládanie pomerne jednoduché. Nemusíte sa učiť desiatky kombinácií útokov: môžete vyskočiť, udrieť alebo spraviť kotúľ. Kombináciou všetkých možností napríklad aktivujete plošinku s pohonom na teplo (získate špeciálny ohnivý bonus) alebo hádžete bumerang či naopak zmrazíte vodu, aby ste sa po ľade mohli presúvať vy či veľké debny. Nič zložité, nič náročné. Na gamepade. Klávesnicu odložte a radšej sa šľahajte bičíkom, pretože hranie Kao The Kangaroo vám môže spôsobiť kolaps. Všetko, čo sa naučíte na začiatku, používate po zvyšok hry. Zápor? Ale kdeže, je to predsa 3D plošinovka a nie RPG.