Máloktoré štúdio je dnes známe len jednou značkou. Aj veľké štúdiá ako Bungie alebo ďalšie, ktoré roky pracovali len na jednej značke, si neskôr vydupali práce na iných (napríklad aj odchodom od vydavateľa). Japonské štúdio Omega Force je ale iné. Vzniklo v roku 1996 a od roku 1997 robí takmer výlučne len na jednej jedinej značke, ktorá sa nesie v jednom jedinom koncepte. Samozrejme, v ich produkcii by sme našli aj iné hry, najmä zo začiatku (a v súčasnosti občas aj vypomáha s inými hrami iným štúdiám), ale Musou/Warriors je ich. Viac ako 50 hier od ich vzniku spadá práve do Musou série a konceptu. Menej ako 20 ich nebolo Musou a to rátam aj pomocné práce.

No keďže sa už asi aj samotní vývojári prejedli jednej značky a jedného konceptu, začali robiť čoraz viac crossoverov s inými značkami. Známe sú napríklad s Nintendom v podobe Hyrule Warriors a Fire Emblem Warriors. V prípade Touken Ranbu Warriors taktiež spojili dve značky, ale pre nás v Európe je tá druhá z nich menej známa. Warriors hrateľnosť je jasná, budete tak sekať stovky nepriateľov, ktorí vám idú po krku na každom vašom kroku. Postavy a svet sú však z Touken Ranbu -ONLINE-, ktorá má síce dlhú históriu, ale asi ste o nej doteraz nepočuli.

Známe Touken Danshi postavy nielen prechádzajú do 3D, ale sú stredobodom výrazne akčnejšieho príbehu. Dostanete pod kontrolu 15 postáv s rôznymi bojovými schopnosťami, ktoré sú rozdelené do 5 tímov a spoločne majú zabrániť v zmenám v rámci histórie. History Retrograde Army totiž cestuje do minulosti a robí nebezpečné zásahy, ktoré menia priebeh dejín. Je na vás a vašich jednotkách, aby ste sa postarali o to, že sa dejiny budú odvíjať tak, ako majú. To všetko v prekvapivo zamotanom (no nie veľmi originálnom príbehu na nejakých 20 hodín hrania. Príbeh tu nehrá úplne prvé husle a je to na ňom badať, no na druhú stranu ani veľmi neurazí.

Dôležitejšie sú samotné postavy, o ktoré sa pomedzi všetko to sekanie nepriateľov musíte starať. Rozdelenie do jednotlivých tímov má význam, postupne sa aj medzi postavami navzájom budujú putá a vy z toho všetkého v konečnom dôsledku profitujete. Dalo by sa tak povedať, že sa vlastne hra delí na dve časti. Jednu tvorí samotné Musou hranie so sekaním stoviek nepriateľov. Druhá časť je to všetko, čo sa deje medzi tým. Sledujete cutscény v Touken Ranbu štýle, odklikávate dialógy a po úspešných misiách sa vraciate do Honmaru, čo je vlastne akási vaša základňa a tým pádom aj hub pre ďalšie aktivity.

Honmaru sa skladá z niekoľkých častí, ktoré majú voľné sloty a tam môžete priradiť postavy. Takto pomaly levelujete aj postavy, ktoré so sebou neberiete priamo do akcie. Zároveň, ak sú to postavy z jedného tímu, automaticky sa medzi nimi aj zlepšuje vzťah. Ak sa vzájomný vzťah postáv posunie na nový level, pribudne vám nová dialóg, ktorý postavy ešte viac spojí. Rovnako v Honmaru postavy levelujete, nakupujete materiály, nájdete tu dokonca menu a podobne. A taktiež hraním levelujete samotné Honmaru, kde nové úrovne pridajú nové možnosti, či už sú to sloty pre trénovanie postáv alebo nové minihry. Ak postavy radi fotíte, môžete ich fotiť vo fotorežime. Honmaru si navyše dokážete prispôsobiť, nové pozadia sú napríklad aj súčasťou DLC.

Ale OK, všetko to ste práve spravili a chystáte sa vydať na ďalšiu misiu. Tie sa nevymykajú tomu, čo poznáte z iných Musou hier. Jednoducho sa ocitnete na nie až takej veľkej mape, kde je kopa nepriateľov, niekoľko základní a možno boss, ak je to finále kapitoly. Vy sa teraz musíte presekať nepriateľmi k nejakému záverečnému cieľu, pričom proti vám stojí nielen nepriateľská horda, ale aj časový limit. Ale nemusíte sa báť, často levely zbehnete za pár minút a k limitu sa ani len nepriblížite. Hlavne v neskorších fázach, kedy sa hraním už tak veľmi nebudete baviť.

Misie našťastie nie sú vždy len o tom, aby ste niekoho zabili alebo si len presekali cestu levelom. Sú tu aj také, ale nájdete tu aj ochranné misie, dokonca veľmi jednoduché stealth misie a podobne. Toho stealthu je škoda. Stačí len prejsť okolo nepriateľov, keď sa pozerajú inam. Ale inak môžete robiť čokoľvek, nevšimnú si vás. Potom sú tu ešte misie, ktorá vás nútia skúmať. Každá misia má podmienku pre splnenie a ak ju nesplníte, je koniec. Ale občas je tam ešte druhá skrytá podmienka a ak ju nesplníte, nepomôže ani splnenie hlavného cieľa. Musíte tak hľadať indície a čakať, kým sa vám naplní ukazovateľ informácií o danom leveli.

Taktiež to nie je nejaký veľký zvrat, ktorý by zrazu u hry spravil niečo iné ako z ďalších 49 iných Musou hier, ale je to nejaké spestrenie v rámci toho jadra hrateľnosti, kde len beháte a sekáte. Nedá sa ale povedať, že by hra nebola priamo o tom. Z tohto pohľadu oceníte množstvo postáv, každú z nich s vlastným štýlom. Taktiež ich postupné levelovanie a pridávanie nových útokov, kedy si sami budete vyberať, ktoré si necháte namapované. No a nechýba ani kopa rôznych špeciálnych útokov ši schopností, spoločné útoky tímu v rámci boja a podobne. Celé to vyzerá dobre, akurát sa to hrá veľmi povedome. Ak ste hrali nejakú Musou hru v posledných rokoch a nie ste vyslovene fanúšikmi, asi vám aj stačí a nepotrebujete ďalšiu.

Misia skončila, preklikali ste sa dialógmi a ste zase na základni. Čo teraz? Môžete investovať suroviny do upgradu jednotlivých postáv, pričom ich upgradujete na 6 úrovniach a na každej dokážete odomknúť 9 schopností, po ktorých sa posúvate na ďalšiu. Alebo sa môžete pustiť do veľmi jednotlivých minihier. Tie sú zamerané na rýchlosť, reflexy a podobne. Trvajú len pár sekúnd, ale opäť je to niečo, čo hru spestruje. Zväčša v nich ale stačí stláčať to, čo vám ukáže hra na obrazovke. Zaujímavé ale je, že vychádzajú z japonskej kultúry, takže ak ju máte radi, je to plusový bod. Budete pripravovať čaj, mochi, aranžovať kvety a podobne.

Graficky je to taký štandard aktuálnych Musou hier, čo nie je žiadna sláva. Na Switchi je to fajn, ale ja som dostal do rúk PC verziu a na PC to už vyzerá vyslovene zle. Modely postáv sú ešte fajn, ale prostredia sú biedne. Keď si ešte zoberiete do úvahy, aké sú neuveriteľne malé, je až podivné, že sa z nich autori nepokúsili dostať aspoň o niečo viac vizuálnej kvality. Zvuk je na tom neporovnateľne lepšie. Hudba ku hre pekne sadne, aj keď nie je nejako zapamätateľná. Dabing je veľmi dobrý, aj keď tu je len japonský. To pre mnohých nie je negatívum, ale ak neradi počúvate japončinu s nutnosťou čítať texty v hrách, nebude to pre vás.

No a potom sú tu ešte ďalšie aspekty PC verzie hry, ktoré vás veľmi nepotešia. Kostrbaté menu a nutnosť hrať s gamepadom sú veci, na ktoré sme už zvyknutí, aj keď by sme nechceli. Ale fakt ma štve, že sa hra spustí len so základnými nastaveniami (takže v nejakom príšerne nízkom rozlíšení) a zmeniť ich dokážete až neskôr v hre, keď sa dostanete do Honmaru. Veď vôbec nedáva zmysel dať nastavenia až za rozohranie kampane. Nehovoriac o tom, že sú nastavenia samotné dosť okresané. Takže to vo výsledku máme taký ten klasický japonský port. Akurát by som bol veľmi rád, ak by táto doba už skončila.

Touken Ranbu Warriors nie je vyslovene zlá hra a povedal by som, že aj v rámci série sú dokonca horšie. Akurát nie je tak zábavná a zaujímavá ako nedávna Fire Emblem Warriors: Three Hopes. Je príliš schematická, tradičná, bez väčších noviniek priamo v jadre. Taktiež je veľmi jednoduchá, s občas až extrémne malými levelmi. Je ťažké je odporučiť Musou fanúšikom, lebo sú tu lepšie Musou hry. Takže kedy sa do nej vôbec oplatí ísť? Ak potrebujete mať každú Musou hru a navyše ste fanúšikmi Touken Ranbu, takže si užijete pohľad na svoje obľúbené postavy v 3D.