Klobúk dole pred každým, ktorý sa sám rozhodne pustiť do vývoja hier. Je to také náročné, že často nestačia ani celé tímy, nie ešte sólo vývojár. Pravdou ale je, že iba v minime prípadov si všetko robí jeden človek sám (pozdravujem Fendiho a jeho metroidvaniu Jester’s Quest). Aj tak je to ale na jedného človeka enormné množstvo práce. Niekto sa s ním vysporiada dobre – zvolí si dobre žáner, veľkosť hry, audiovizuálne spracovanie a hrateľnosť. To všetko dotiahne v rámci svojich schopností. Niekto to ale úplne neodhadne a kým v niektorých oblastiach hry zaboduje, v iných už ťahá za kratší koniec. Zoznámte sa s hrou Bright Memory: Infinite, čínskou FPS, ktorá to dokonale demonštruje.

Pod hru sa podpísal Zeng Xian Cheng vo svojom jednočlennom štúdiu FYQD Studio a je to veľmi dynamická sci-fi s inšpiráciami z rôznych smerov, ktoré sa autor snáď ani nesnažil skrývať. Na druhej strane, nie je to ani nutné. Blizzard kopíruje nápady iných už dlho a jeho hry majú milióny fanúšikov. Akurát tu mám dojem, že niektoré inšpirácie neboli úplne kvalitné. Akoby sa autor našiel v indických variáciách na americké filmové trháky a tu chcel priniesť niečo podobné, ibaže teda v hernej podobe.

Príbeh je o čínskej špeciálnej agentke menom Shelia z organizácie Science Research Organization, ktorá niečo robí, ale vy neviete čo. Hra sa celkovo veľmi netrápi s vysvetľovaním pozadia, predstavovaním postavy a podobne. Ide rovno na akciu a z jednej akčnej scény do druhej. Z jednej prehnanej do ešte prehnanejšej. Aj preto to prirovnanie v predchádzajúcom odseku. Shelie niekto zadáva úlohy a niekam sa vydá, aby tam zabránila zloduchom, ktorí chcú získať prastarú moc ovládnuť celý svet. Z čoho, ako, prečo? Ktohovie. Hra nerozpracuje svoje netradičné zasadenie a ani zloduchov, takže vlastne len likvidujete všetkých navôkol preto, lebo.

Myslel som, že takéto hry sú už dávno minulosťou. Samozrejme, nie všetko musí byť postavené na scenári hodnom Oscara, veď tu máme aj hry ako Serious Sam a iné. Avšak keď už sa niekto unúva s príbehom a chce pôsobiť ako špiónska sci-fi akcia, bolo by fajn sa príbehu povenovať trochu viac. Takto z neho nič nemáte a aj to nič sa nedá preskočiť, keďže prestrihové scény sú nepreskočiteľné. To môže byť problém, ak sa hru rozhodnete rozohrať znova, skúsiť ťažšiu výzvu a podobne. Musíte všetky tie nezmysly sledovať znova.

Shelia možno pôsobí nežnejšie, ale v boji dokáže napáchať poriadnu paseku. Dokáže totiž bojovať niekoľkými spôsobmi, ktoré vám síce hra taktiež nedokáže dobre vysvetliť, ale sami si ich už nejako osvojíte. Síce vás hra vystrelí do akcie v nejakom špeciálnom nadzvukovom klzáku, kedy si hovoríte, že to začína výborne, ale hneď vám ho aj zničí a niečo také už nikdy v hre nezažijete. Ale na tom vlastne ani veľmi nezáleží, keďže ihneď dostávate do rúk zbraň schopnú trhať nepriateľov na kusy. A to je len prvý z niekoľkých herných zbraní. Priznám sa, že mi akcia trochu pripomína Crysis svojím štýlom. Síce o dosť hlúpejší a lineárnejší Crysis, ale stále to je fajn a zabaví.

O to viac, ako budete postupne získavať ďalšie zbrane. No veľmi sa netešte, zbrane sú tu nakoniec len štyri, čo je dosť málo. Autor to ale aspoň trochu vykompenzoval. V prvom rade je každá z nich iná a hodí sa počas hrania na rozdielne situácia. Teda pokiaľ nebojujete proti bossovi. Vtedy jednoducho doňho vysypete všetko, čo máte. Samopal, brokovnica, pištoľ a snajperka sú taká klasika, ale hra k nim pristupuje aspoň s nejakými invenciami a gunplay je zábavný. Takže sledujete to, aká nepriatelia sú navôkol, takže zvolíte správnu zbraň a taktiku.

Tá neraz obsahuje aj alternatívne režimy streľby. Okrem  bežnej munície do každej zbrane zbierate aj špeciálnu a dosť vzácnu muníciu. Tá je napríklad výbušná, ohnivá a podobne. Hlavne je ale poriadne silná, takže zlikvidujete niekoľko nepriateľov naraz. Ak si ju ale pošetríte, bude súboj s bossom o dosť jednoduchší. Je tu ale ešte jedna možnosť, ako si ušetriť cenná špeciálne náboje – katana. Shelia totiž zručne narába nielen so strelnými zbraňami, ale aj s ňou. Práve ňou dokáže porciovať nepriateľov ešte efektívnejšie a to pekne zblízka, pričom katana ponúka aj rôzne ďalšie možnosti útočiť a aj brániť sa.

Ani pri katane to ale nekončí. Shelia má z nejakých dôvodov aj špeciálne schopnosti a ovláda psychokinézu. Silou vôle tak dokáže na diaľku pohybovať predmetmi a podobne, čo má v hre dve využitia. Na jednej strane dokážete prekonávať zdanlivo neprekonateľné prekážky či priepasti vďaka tomu, že sa jednoducho pritiahnete na druhý koniec nejakého prostredia. Na druhej strane dokážete vymrštiť nepriateľov do vzduchu, tam ich na chvíľku zmraziť a rozstrieľať ako rešeto. Tieto psychokinetické schopnosti dokážete využívať rôzne a hlavne sa to všetko dobre kombinuje a dobre to vyzerá na obrazovke.

Akcia je tak oblasť, voči ktorej naozaj nemám výhrady a pomáha jej aj to, že si svoje schopnosti postupne môžete vylepšovať vďaka systému upgradov. Vylepšujete si svoje psycho schopnosti, katanu a aj strelné zbrane. Respektíve získate nové schopnosti, takže môžete nepriateľov likvidovať efektívnejšími kombami, čo sa hodí, keďže hra vašu akciu boduje podobne ako napríklad Devil May Cry. Akurát aj upgrady nie sú vôbec vysvetlené v rámci kontextu hry a teda neviete, prečo Shelia má takéto schopnosti, prečo si to vylepšuje a podobne. A ani ten systém upgradov nie je veľmi hlboký, čo je zase naviazané na asi najväčšie herné negatívum.

Tým je totiž dĺžka, ktorá je len nejaké 2 hodiny a kvôli tomu je všetko v hre spracované dosť plytko. Napríklad tie vylepšenia si ani nestihnete užiť, nestihnete sa poriadne naučiť používať nové útoky, lebo zrazu pred vami stojí záverečný boss. V zásade tak hra kvôli tejto extrémne krátkej dĺžke nedokáže nič rozvinúť – príbeh, schopnosti, upgrady. Zostáva len chytľavá akcia. Ak chcete viac, musíte si hru zopakovať. Môžete si zvýšiť obťažnosť alebo Shelie dať iný skin, ale to je tak všetko.

No a dostávame sa k tomu, na čo sa autor naozaj sústredil – grafické spracovanie. To je na jedného autora úplne špičkové, na hru sa pozerá naozaj parádne, pričom nechýbajú ani oku lahodiace efekty ako ray tracing a podobne. Je to síce celé veľmi lineárne, ale aj tak to vyzerá dobre. horšie je na tom zvuk, ktorý je nevýrazný. Hudba v hre nejaká je, ale už teraz, len pár dní po dohraní, si neviem spomenúť na jedinú melódiu. Dabing je navyše veľmi béčkový a vlastne len zvýrazňuje to, koľko ostatných vecí je na hre nedopracovaných.

Nikdy sa nedozviete viac o čiernej diere, ktorá pohlcuje svet okolo. Nikdy sa nedozviete viac o tom, prečo raz bojujete proti moderným vojakom a inokedy proti historickým čínskym fantasy démonom. Všetko je tu spracované povrchne a plytko. Takže vám naozaj zostáva len tá zábavná akcia, a to je vec, ktorá drží Bright Memory: Infinite nad vodou. Budete bojovať v historickej dedinke, zakrádať sa po políčkach, ale aj skákať medzi lietadlami a likvidovať nepriateľov na ich krídlach. Je to pritiahnuté za vlasy, ale je to chytľavé. Za 16,79€ je to stále málo, ale keď bude hra dostupná za 10€, skočte po nej, ak máte radi dynamické sci-fi akcie.