Survival horor ako žáner by rád naštartoval svoju ďalšiu vlnu videohier a musím povedať, že sa mu to v poslednej dobe rozhodne darí, aj keď stále mám z niektorých titulov zmiešané pocity. Resident Evil VIII ešte vysiela svoje vábne signály novým hráčom, moderov zatiaľ ruky nebolia nad klasickým Resident evil 2 od neustáleho tvorenia nových príbehov RE univerza a v neposlednom rade sa stále šušká o pokračovaní Silent Hill série a Dead Space remaku. Okrem toho vzniká tona nezávislých hororových hier od jednotlivcov alebo štúdií, ktorí svoje výtvory ponúkajú za malé peniaze alebo aj zadarmo podľa ich kvality. Aj keď tá slabá kvalita väčšinou v dobrom koncepte zamrzí, nadšenci tohto žánru hier si dokážu užiť dobrú atmosféru a napätie aj slabšieho titulu. Sú však aj opačné prípady, ako je psychologický horor Oxide Room 104. 

Španielsky vývojár WildSphere je pomerné mladá firma v oceáne videoherného priemyslu. Začala 2D skákačkou Naught v roku 2020 a neskoršími hrami sa pomaly prehupla do 3D sveta najmä s poslednou platformovkou Gigantosaurus: The Game. Avšak tieto hry boli skôr pre mladšie publikum a tlačili na veselý a zábavný faktor. Najnovší a najambicióznejší počin zarezáva pekne hlboko, až do krvavého mäsa, a to na všetkých súčasných platformách. Nebojí sa nadávok, krvi, krutosti a dokonca ani nahoty. Škoda len, že sa bojí originality.

Oxide Room 104 je survival horor s escape room prvkami z pohľadu prvej osoby, v ktorej  sa ocitnete v úplnej nahote v jednej motelovej izbe a snažíte sa dostať z tohto komplexu bez ujmy na zdraví. Otázka je, či váš finálny únik je aj tým skutočným únikom z pazúrov zla, ktoré nie je také, aké by ste čakali. Každá vaša akcia má určitý dopad na hrateľnosť hry a každá vaša smrť nebude hneď znamenať váš koniec. Postupným objavovaním izieb a častí motelu, riešením hádaniek a bojom či únikom pred príšerami sa pomaly dostanete ku skutočnej pravde o vašej nočnej more a dôvodu prečo ste jej protagonistom.

Už pri úvodnom intre som bol v rozpakoch, či hrám indie titul alebo márny pokus o AAA hru, keďže animácie, ale hlavne dabing postáv pokrivkávali. Som však človek, ktorý vie dať aj tretiu šancu, keď si to dotyčný zaslúži. Snažím sa preklikať do hlavného menu, som však donútený skočiť priamo do hry, kde sa vynáram z vane plnej vody. Po prebratí na dlážke zisťujem, že som zavretý v nepeknej kúpeľni, nahý s miernou bolesťou hlavy. Na dverách kúpeľne je krvou jasne napísané MATT, čo rozhodne neveští nič dobré. Následne si skúšam základné pohyby.

Okrem skákania, ktoré v hre abstinuje, sa hra ovláda ako typické FPS s tým, že dokážete interagovať s väčšinou vecí, ktoré uvidíte, ale nie všetky viete zobrať či použiť. Po navolení inventára som sa na sekundu zamyslel, prečo sa pozerám na 100% kópiu inventára posledných Resident evil hier. Prečo ho tvorcovia graficky kopírovali 1:1, je pre mňa nepochopiteľné. Keďže kúpeľňa je zavretá, bolo by fajn nájsť od nej kľúč. Skúšam sa pozrieť do skrinky nad umývadlom, ale nájdem len lieky, ktoré automaticky vpadnú do inventára. Debnička pri záchode vyzerá zaujímavo a do nej sa dajú uložiť veci, keď je inventár plný. Veci ,ktoré ste tam uložili, nájdete aj v podobnej debničke či taške v inej časti motelového komplexu. Hm, kde som to len videl?

Na moje prekvapenie sa dal použiť aj záchod a okrem toho, že v ňom môžete nájsť aj potrebné predmety, viete ho aj použiť na vlastnú potrebu. Škoda len, že táto vaša estetická interakcia nemá absolútne žiadny dopad na hrateľnosť alebo na riešenie hádaniek. Niektoré kusy nábytku dokážete otvoriť aj silou, ale môže to mať rázny dopad na vaše zdravie a ak nemáte predmet, s ktorým by ste si ranu ošetrili, nastáva pre vás smrť. Smrť však v tejto hre neznamená nutný koniec a následne sa hlavný protagonista zobúdza pripútaný k vani, nahý v špinavej miestnosti ,v ktorej sa rozlieha smutný plač nejakej dievčiny. Kým sa snažíte zbaviť okov, podíde k vám zjazvený chlap, pripomenie, že ste v tomto experimente zlyhali, ale vraj vám dá ešte jednu šancu. Následne si vezme do ruky pílku na drevo a odreže vám nohu. Po prebudení v tej istej vani, ale so všetkými končatinami, vaša nočná mora začína znova. Avšak bude oveľa temnejšia, krutejšia s menším počtom pokusov skúsiť ju prežiť.

Očividne sa tvorcovia hry Oxide Room 104 veľmi nesnažili urobiť vlastnú hru. Len povyberali to najlepšie zo známych titulov, čo našli a pozliepali ich svojským dejom a príbehom dohromady. Fanúšikovia hororových hier budú podľa mňa každých 5 minút hrania ukazovať prstom na každý easter egg alebo vykradnutý nápad. Po úvodnom oboznámení s hrou sa postup opakuje. Nájdete kľúč, otvoríte ním príslušné dvere či skrinku, vyriešite hádanku alebo zabijete nepriateľov, nájdete ďalší kľúč a scéna sa zas opakuje. Samozrejme, každá hádanka má vlastné riešenie a aj keď niektoré sú vcelku zaujímavé a potrebujú určitý správny postup, skoro nikdy sa nemenia, ich riešenie je vždy len v danej miestnosti a vždy v tom istom apartmáne aj po viacerých zlyhaniach v hre. Čo beriem ako dosť nevyužitý nápad, keďže okrem hádaniek sa celý motelový komplex zmení po každej smrti postavy.            

Každá smrť hlavného protagonistu ma totiž za následok veľkú zmenu estetiky a atmosféry motela a miernu zmenu v hrateľnosti. Čim viac umierate, tým viac sú interiéry poničené, obrazy na stenách zmenia obsah a zvuky v hre sú čoraz viac nepríjemnejšie. Hrateľnosť vám pri každom ďalšom pokuse ujsť síce uľahčí riešenia hlavolamov, ale doplní nepriateľov nielen v interiéroch, ale aj v exteriéroch a zmenší počet ozdravovacích položiek a nábojov do zbrane. Taktiež vám každá vaša smrť odoberie možnosť nájsť v hre skratky k rýchlemu dokončeniu hry a najlepší možný koniec. 

S dizajnom nepriateľov sa tvorcovia tiež veľmi nevyhrali. Najčastejším netvorom sú ženské nohy s torzom tvare obrovských čeľustí, ktoré tak trochu pripomínajú podobné kreatúry zo Silent Hill 2. Ostatné netvory nestoja ani za reč, aj keď ich animácie majú svoje kvality. Rukám šmátralkám sa vyhnete veľmi ľahko, vracajúcich dvojhlavcov dostrieľate raz-dva a pľujúce rastliny sú taktiež alergické na olovo. Hlavný boss je len jedno veľké antiklimatické video s pár QTE, ktoré pre hráča vôbec nepredstavuje hrozbu. Samozrejme, Oxide Room 104 vám dá možnosť brániť sa pred monštrami, ale len jednou zbraňou. Ide o revolver, ktorý musíte dobíjať nábojmi, ktoré nájdete v moteli pomerne často.

Nepriatelia nevyžadujú žiadnu špeciálnu stratégiu, aby ste ich porazili, keďže vždy útočia po jednom a priamo. Keď máte plný zásobník, zničíte ich. Keď ho nemáte, viete im ujsť, alebo sa im vyhnete pokľaknutím. Keď vás lapia, dokážete sa ich striasť a keď máte uzdravujúci materiál poruke, ľahko sa vyhnete smrti. I keď nájdete plno vecí, ktoré by mohli fungovať ako zbraň na obranu, ako lopata, tehla, veľké kliešte atď., tieto veci majú len jednu funkciu a použijete ich len raz. Potom vám len zavadzajú v inventári.   

S ukladaním pozície je to taktiež vcelku zaujímavé. Hra síce ukladá váš progres pravidelne, ale keď raz umriete, začínate celý cyklus odznova až do vašej skutočnej smrti. Návrat k checkpointom neexistuje, ale keď hru vypnete a následne sa do nej vrátite, začínate presne tam, kde ste skončili. Páčilo sa mi však, že keď nájdete fotku s označením +1, a necháte si ju v inventári, po vašej smrti sa vrátite do poslednej uloženej pozície bez ujmy na zdraví a zmeny prostredia. Menu hry je záhada sama osebe. Viete do neho vojsť len v priebehu hry, keď si ju pozastavíte, ale nedáva vám možnosť zmeny tlačidiel ovládania.

Bol som nakoniec donútený hrať hru ovládačom, keďže prvotne nastavené tlačidlá, ktoré mi mali prepínať medzi inventármi, z nejakého dôvodu nefungovali. Skoro každá vaša akcia v hre vyžaduje QTE. Keď otvárate dvere, myšou alebo ovládačom musíte napodobniť pohyb, ktorý by ste urobili aj v skutočnosti. Ako nápad to oživuje hrateľnosť, ale po chvíli to začne byť otravné. Našťastie, QTE pri boji alebo únikoch pred nepriateľmi vás nenúti k super rýchlym pohybom, čo možno aj poteší. 

Aj keď tvorcovia veľmi nepremýšľali nad inováciami vlastnej hry, dej obsahuje aspoň zlomky originality. Príbehy všetkých zúčastnených sa vám pomaly odkrývajú pomocou nájdených dokumentov, ktoré vám ostanú aj po vašej smrti. Avšak nevýrazný dej ponúka viacero zakončení, ktoré vás ako hráča veľmi neprekvapia. Berte na vedomie, že keď sa naučíte riešenia hlavolamov naspamäť, zistíte, kde sú skratky k východu hry a ako sa ľahko vyhnúť nepriateľom, celú hru viete prejsť za 15 minút s najlepším koncom. Čo je za plnú sumu hry naozaj málo. Aj keď by ste mali chuť zozbierať všetky dokumenty a achievementy či trofeje, viac ako pár večerov vám to nezaberie. 

Hra vo vysokom rozlíšení vyzerá graficky veľmi dobre, ale AAA kvalitu nečakajte. Motelové izby sú po vašich viacerých zlyhaniach pekne temné a hrozivé a dodávajú hre slušnú hororovú atmosféru ako aj Silent Hill hmla v exteriéroch. Dizajn izieb a celého trojposchodového motelového komplexu je však nevýrazný. Často sa opakuje rozloženie apartmánov, hlavne kusy nábytku a budova motela, ktorú ako jedinú dokážete objavovať, nie je plnohodnotne využitá. Vo finále sa dostanete aj na recepciu, do kuchyne a reštaurácie, ale to naozaj len na minútku.

Dabing postáv už od začiatku dáva najavo, že pravdepodobne štúdio nemalo rozpočet na kvalitnejších hlasových hercov, čo sami zistíte v záverečných titulkoch. Scenár by síce potreboval mierne dotiahnuť, ale hlavne sa žiada vážnejší update hlavnej postavy, ktorej otravné reči mi pripadali ako čistý bug. Vždy, keď som vyšiel z nejakého apartmánu, mi protagonista nezabudol oznámiť, že musím nájsť cestu von. V konečnom dôsledku je vlastne kvalita zvuku prostredia a hudby na takúto hru OK, ale to sú natoľko nevýrazné elementy, že ich nemám dôvod rozoberať.   

Je jasné, že tvorcovia Oxide Room 104 sa snažili stvoriť komerčný multiplatformový titul v detailnej grafike, vyskladaný na unikátnych nápadoch kultových hororových hier a čakali od hráčov, že im to zjedia na zlatom podnose za plnú sumu produktu. Nemôžem povedať, že by som si tento pokus o survival horor neužil, keďže pri prvotných skúmaniach temného motelového komplexu ma hra celkom vtiahla do diania. Neskôr však prišlo vytriezvenie z opakujúceho sa riešenia hlavolamov, nudného grafického dizajnu, nedotiahnutého dabingu, častých vykrádačiek známych titulov, slabého finále hry a krátkej hernej doby. Skrátka Oxide Room 104 sa iba márne snaží skákať do výšok AAA hier.