Ja nie som násilný človek. Som v zásade pacifista, ktorý agresivitu odmieta. Ale aj tak si mnoho hier bez poriadne dávky násilia neviem predstaviť a to už od začiatku 90. rokov. Wolfenstein a po ňom Doom stanovili štandard, ktorý očakávam od akčných hier a dnes mu musí sekundovať technické spracovanie. Kým predtým stačilo, keď z nepriateľa zostal fľak na podlahe, teraz musí krv stekať po stenách a črevá visieť zo stropu. Nemusí to byť úplne doslova, ale ak by ste to náhodou chceli doslovne, je tu jedna hra, ktorá to do bodky splní. Navyše sa náramne podobá práve na Doomy, staré aj nové.

Prodeus nie je žiaden neznámy indie titul. Indie síce je, ale takmer 2 roky v Early Access si už stihol vybudovať veľmi slušné meno a spolu s tým aj obrovskú fanúšikovskú základňu. A niet sa čo čudovať. Prodeus je naozaj chytľavá FPS zo starej školy, ktorá dokáže súčasne pôsobiť retro aj moderne. To je kombinácia, ktorá sa často nevidí a musím ju kvitovať. Ale keďže ste už určite videli známku vyššie, asi viete, že to nie je až také ružové (alebo krvavé), ako by to mohlo byť. Sú to veci, kvôli ktorým hra nedokáže naplno využiť svoj potenciál.

Príbeh je vec, voči ktorej som dosť indiferentný. Na jednej strane je to retro strieľačka a tie nemusia nutne veľmi stavať na nejakom hlbokom naratíve. Na druhej strane by mohla. Je to to tom dať aspoň nejakú zámienku tomu, prečo tu likvidujete haldy nepriateľov. A ak už sa rozhodnete príbeh vložiť, nech má hlavu a pätu, aj keď nie je hlboký. V tomto, bohužiaľ, Prodeus zlyhal. Hra tu má nejaký pokus o príbeh, no je príliš odbitý na to, aby vás zaujal. Až tak, že tu príbeh s výnimkou pár obrazoviek ani nie je. Máte z toho taký ten pocit, že buď nech sa autori posnažia, alebo nech to tu nedávajú vôbec. Obe možnosti by boli lepšie ako to, čo hra ponúka.

Síce nemáte meno, ale zato máte päste. Tie vám na úvod stačia na to, aby ste vytĺkli život zo zopár neborákov, kým sa vám do rúk dostane prvá strelná zbraň. Ste na úteku, naháňajú vás Prodeus monštrá, no okrem nich sa pred vami postupne začínajú objavovať aj prví obyčajní nepriatelia tohto netradičného sveta. Postupne sa bežní nepriatelia s Prodeus nepriateľmi začnú čoraz viac miešať, čo pre vás predstavuje väčšie problémy. Ak ich chcete mať z krku a chcete sa prestrieľať na koniec hry, musíte v sérii levelov naprieč niekoľkými svetmi a dimenziami zničiť všetko navôkol a na záver zavrieť portál.

Hra je rozsiahla, levelov je tu kopa a poteší aj variabilita prostredí. Prejdete vlastne tri rozdielne, kde to základné sa podobá reálnemu svetu, akurát je teda poriadne zdevastované. Cez portály sa dostanete aj do ďalších a medzi nimi napríklad do zamrznutého sveta. Zabojujete si však aj na vesmírnej stanici a podobne. Herná štruktúra má podobu mapy, po ktorej sa posúvate od levelu k levelu. Je to síce lineárna cesta, ale tu a tam narazíte aj na odbočky. Tie vám prinesú výzvy na testovanie schopností vašich zbraní a aj obchod, kde si časom dokúpite nové schopnosti (dvojskok...) a ďalšie zbrane.

To všetko je strašne super, hru si užijete a tak ďalej, akurát je tu jeden problém. Po vydaní plnej verzie z Early Access by som čakal, že hra bude kompletná, čo aj svojím spôsobom je, ale vlastne nie je. Je to len prvá kapitola, ktorý vám zaberie nejakých 6 hodín a je jasné, že to chcú autori rozpracovať ešte na ďalšie. Kedy vyjdú? To zatiaľ netušíme, ale teraz je toho predsa len trochu málo. Tých 6 hodín je zhruba maximum, čo s hrou strávite, aj keď množstvo skrytých miestností sa chce posrať o to, aby ste sa vracali k aj už prejdeným levelom. Ak máte napríklad dvojskok, dostanete sa tam, kam to predtým nešlo.

No a poďme na to najdôležitejšie – akciu. Tá parádne kombinuje oldschool dojem s moderným a bleskovo rýchlym pohybom, pri ktorom nesmie chýbať responzívne ovládanie. Všetko tu reaguje presne a okamžite, aby ste zo streľby mali ten najlepší dojem. Možno sa vám to nezdá, ale FPS v 90tych neboli až takto responzívne. Tu ale všetko funguje parádne a to bez ohľadu na to, akú zbraň držíte v rukách. Neustále beháte, skáčete, strieľate a kúpete sa v krvi, ktorej sú nepriatelia plní. Akoby boli veľké krvavé balóniky, ktoré len čakajú na to, kým do nich pichnete. Ale jedno varovanie, hra je dosť jednoduchá, takže si už pri prvom zapnutí dajte vyššiu obťažnosť.

Ponuka zbraní je pomerne pestrá od realistických po úplne sci-fi. Nesmú chýbať hneď dva druhy brokovnice, granátomet, raketomet a podobne. Nájdete tu aj energetické zbrane a rôzne špeciality. Väčšina zbraní má nejaký režim alternatívnej streľby, čo vám pomôže riešiť rôzne situácie. Oplatí sa totiž zbrane striedať podľa nepriateľov a to isté platí aj pre alternatívne režimy. Škoda však, že hra veľmi skoro odpíše tie úvodné zbrane a sú vlastne zbytočné. Nevie im nájsť uplatnenie, sú príliš slabé a nábojov je všade dosť na to, aby vám nedošli do tých lepších. Efekt zbraní je parádny a scéna, ktorú som opisoval v úvode, je tu pravidelná. Niekoho zasiahnete a zrazu sú kusy z neho všade navôkol, kvapkajú zo stropu a naozaj to budí brutálny dojem, ktorý si budete užívať.

V štýle starej školy je aj dizajn levelov, ktoré sú tak kľukaté, komplexné, plné rôznych odbočiek, slepých chodieb a aj skrytých miestností. Členité sú nielen horizontálne, ale aj vertikálne. V duchu Doomov a iných klasík sa budete naháňať za farebnými kartičkami, ktoré vám otvoria zamknuté dvere. Bezhlavo síce môžete strieľať, ale pri orientovaní sa v leveloch sa občas oplatí hlavu zapojiť. Aj tu je však ale jeden menší neduh a to krátkosť levelov, najmä v prvej polovici hry. Vtedy mnohé z nich prejdete aj do 10 minút a to už na prvý pokus, čo je dosť krátke.

Kampaň je teda dosť krátka, ale jej prejdenie nemusí znamenať koniec. Je tu multiplayer a kooperácia, takže kampaň môžete prejsť s priateľmi a potom sa môžete pustiť do súbojov v DM, TDM a CTF režimoch na 10 mapách. Je tu tiež editor levelov pre tých kreatívnejších z vás, kde si môžete robiť vlastné levely a mapy. Podpora Workshopu sa postará o to, že hra v rámci komunity len tak neupadne do zabudnutia. Akurát škoda, že samotní autori toho obsahu po 2 rokoch v Early Access priniesli málo. Takto to musia vykompenzovať hráči.

Retro hrateľnosť sama k dojmu nestačí, musí byť podporená aj retro vizuálom a ten je tu jeden z najlepších v boomer shooter segmente. Síce napodobňuje grafiku klasických FPS, ktoré sme hrávali v nejakom 360p, ale skvele to dopĺňa modernými efektmi, ktoré parádne budujú atmosféru. Hra tak ponúka skvelé dynamické nasvietenie, časticové efekty a podobne. Ak chcete ešte viac retro vzhľad, môžete si modely zmeniť na sprity. Hudba je snáď ešte lepšia, napodobňuje štýl Micka Gordona z nových Doomov, do toho mieša trochu Reznora z Quake soundtracku, takže je to taký temný industrial, ktorý sa ku hre veľmi dobre hodí a neraz vás pri hre v skorých ranných hodinách udrží hudba, aj keď vám hlava hovorí, že už stačilo.

Prodeus je parádna retro FPS, ktorá nad konkurenciou vyčnieva svojou skvelou hrateľnosťou. Takýchto hier je teraz veľa, ale Prodeus prekonáva všetky. Avšak, bohužiaľ, len v tejto oblasti. Hra stále nie je kompletná, takže dostanete intenzívny, no krátky zážitok. Navyše s krátkymi levelmi, slabšou variabilitou nepriateľov (ktorí sa rýchlo opozerajú) a prakticky bez bossov, ktorí by to celé ozvláštnili. Je škoda, že takéto nedostatky bránia takejto kvalitnej hre dosiahnuť vyššie známky.