Možno boli hry v štýle Portalu ešte pred ním, ale práve Portal ich naplno otvoril a umožnil im vyniknúť. Spopularizoval totiž žáner 3D puzzle hier. Zaujal totiž ako spojením dizajnu, príbehu, tak hlavne puzzle prvkov. Nasledovalo ho veľa hier, ako QUBE, Talos Principle, Turing Test a teraz aj The Entropy Centre.

Všetky hry spája testovací systém, miestnosti a väčšinou aj sprievodný príbeh s hlasom, ktorý vás vedie prostredím. Všetko preto, aby ste ukázali, či na to máte. Pritom prechádzanie miestnosťami je vždy rôzne, či už základné s tlačidlami a krabicami, alebo aj s portálmi, gravitačnou zbraňou, rôznymi lasermi a zrkadlami. Miestami sa pridávajú do miestností aj nepriatelia.

Entropy Centre ide presne v štýle Portalu, a to doslova. Ponúka testovacie miestnosti a aj zábavného sprievodcu. Ale, samozrejme, celá hra je na inom princípe. Ten tu bude teraz časový. Celý príbeh bude o čase, pričom sa vy objavujete vo výskumnom centre vo vesmíre a snažíte sa zachrániť Zem. Neviete, čo sa s ňou deje alebo kvôli čomu a prečo ste tu, ale vidíte, ako je to tu všetko zarastené, staré a zničené. Prečo vlastne ste tu? Čo od vás systém chce? Vynárajú sa aj ďalšie otázky.

Celý príbeh vám bude rozprávať, ako vaša časová zbraň, ktorú nájdete a ktorá má vlastný AI systém, tak to budú dopĺňať varovania z rozhlasového systému stanice. Pozadie ešte doplnia maily  zo starých DOS počítačov v kanceláriách v komplexe. Ukazujú vám otázky zamestnancov ohľadom testovacích miestností a naznačujú aj udalosti. Ale keďže všetci sú niekde preč, ostáva vám len miestnosťami a celým komplexom prejsť sami. Nebudú to len samotné miestnosti, ale aj mimo nich si budete musieť poradiť s prekážkami a rúcajúcimi sa priestormi centra. 

Napriek tomu, že sa všetko okolo vás rozpadá a vyzerá, že ste jedinou nádejou ľudstva na záchranu planéty, púšťate sa najskôr do testovacích miestností. Možno miestne systémy dúfajú, že nimi prejdete a všetko zachránite. Možno len nevedia, čo robia a neustále to opakujú dookola, ale nezistíte to, ak sa do toho nepustíte. Beriete tak časovú zbraň a vydávate sa vpred.

Vydávate sa do miestností, v ktorých budete musieť v zásade kombinovať tlačidlá a kocky, a to tak, aby ste sa dostali cez miestnosť k druhým dverám. Problém bude ten, že napríklad  máte štyri tlačidlá, ktoré otvárajú jednotlivé dvere a len jednu kocku, ktorou ich zaťažíte. Ale vy máte časovú zbraň a musíte tak rozmýšľať, ako v čase presúvať kocku tak, aby sa vám postupne tlačidlá stláčali a dvere otvárali. Keďže časová zbraň vracia čas. musíte vždy všetko naplánovať odzadu. Musíte ju manuálne odniesť od posledného tlačidla k prvému, všade položiť a presunúť. Následne, keď si myslíte, že všetko sadne, namierite na kocku časovou zbraňou a môžete ju postupne posúvať v čase späť. Vždy, keď dopadne na niektoré tlačidlo, prejdete dverami, a to až k východu z miestnosti. Toto je len jednoduchý základ a postupne sa to, samozrejme, komplikuje.

Postupne dostávate ďalšie prvky a pridávajú sa prenosné odrazové plošiny, kocky so svetelnými mostami, kocky s lasermi alebo aj zväčšovacie kocky a miestami narazíte malých nepríjemných robotíkov, ktorým sa musíte vyhýbať, aby vás nezabili. Všetko budete musieť takticky kombinovať. Celé to budú sťažovať silové polia, po prejdení ktorých sa časová pamäť stratí alebo kocka zmení a budete musieť pri vymýšľaní postupu myslieť aj na to.

Zároveň popri miestnostiach sa dostávate aj do jednotlivých častí komplexu, kde sa čiastočne vyrozpráva príbeh a rovnako v nich musíte vyriešiť, ako sa dostanete vpred. Niektoré konštrukcie sú rozpadnuté a musíte ich svojou časovou zbraňou znovu poskladať. Niekedy nie úplne a musíte nechať niektorú plošinu zaseknutú v určitom časovom bode tak, aby ste cez ňu mohli prejsť. 

Celé je to dobre navrhnuté, zaujímavé a miestami náročné, nie len na logiku, ale aj na nervy, hlavne keď si naplánujete niekoľko skokov s odrazovou plošinou. Namáhavo ju všade poprenášate, aby ste vytvorili cestu a nakoniec, keď to už realizujete, na poslednom skoku sa na ňu netrafíte. Vtedy vám neostáva nič iné, ako to celé  ponosiť a naplánovať odznovu. Zároveň je trochu škoda príbehu, ktorý sa síce zo začiatku rozbieha dobre, ale veľmi skoro zastane a všetko necháva len na samotné miestnosti. Niekedy majú aj miestnosti pauzu v pridávaní nových prvkov. Vytvára to také hluché miesta. Ale vždy záleží aj od toho, ako vám idú puzzle prvky od ruky a ako rýchlo ich prejdete. Podľa šikovnosti vám prejdenie celej hry môže trvať 5 až 10 hodín.

Vizuálne je hra prekvapivo pekná a dobre umelecky navrhnutá. Vidieť ako sa autori pohrali s dizajnom komplexu aj keď inšpirácie sú zrejmé ako v Portale, tak hlavne v Controle. Najmä dizajn betónovej budovy výskumného centra je veľmi podobný. Autori sa však pekne zamerali na kvalitu materiálov,  zničenie a zarastenie výskumného centra vegetáciou a všade vidíte zub času. Aj keď osobne mi vadil opar, ktorý bol v prostrediach a grafika spolu s postprocessingom nie je tak taká čistá, aká by mohla byť. Zároveň je škoda, že neaplikovali ray tracing. Odrazov totiž majú dostatok a aj pekných nasvietení, ale je aplikovaný len screen space reflection, a teda sa odlesky stratia, ak sa na daný objekt, ktorý sa má odrážať, nepozeráte.  

Celkovo však na takýto menší titul je to prívetivá grafika a s bezproblémovým výkonom a pekne zapracovanými spätnými animáciami, kde viete v čase vracať ako krabice, tak aj rôzne popadané konštrukcie, ktoré sa spätne pozliepajú. Dobre sú spravené aj vonkajšie scény so zničenou planétou a hra sa snaží stále prinášať niečo nové, aby nezostala zaseknutá len v testovacích miestnostiach.

Čo mohli tvorcovia trochu z dizajne domyslieť, je časová zbraň, ktorá možno zbytočne vyzerá ako reálna. Displej s umelou inteligenciou v zbrani je pekný prídavok, ale pokojne jej mohli dať iný tvar, aby sa odlíšili. Mimochodom, hovoriace zbrane sú teraz v móde, príde s nimi aj High in Life.