Jurský park/Svet je skvelá značka. Síce iba vďaka prvému filmu, ale už od detstva ju zbožňujem (a nenechám si príležitosť pozrieť ďalšie filmy, aj keď pri nich trpím). Zaujímavé pritom je, ako sa zmenilo povedomie hlavne o prvom filme. Pri jeho uvedení to bol horor, alebo aspoň v našich končinách sa o ňom tak hovorilo. Dnes je to rodinná zábava na nedeľné poobedie ku káve a bábovke, ktorú si pozriete z deťmi. Je tam nejaká odhryznutá ruka, kopa napätia a podobne, ale ani deti to dnes už nepovažujú za niečo desivé a hororové. Pritom značka má naozaj potenciál na kvalitný hororový zážitok, len sa ho nikto nerozhodol využiť.

Nie, naozaj nikto. Ani pri hre Jurassic World Aftermath: Collection sa o tom nedá hovoriť, ale aspoň tu badať základy toho, na čom by kvalitný horor z Jurského parku mohol stavať. Dokonca mi to miestami pripadalo ako Alien: Isolation, akurát tu s raptormi namiesto Xenomorpha. To ale nie je jediná vec, ktorú tu badať. Taktiež si všimnete to, že ak niečo môže fungovať vo virtuálnej reality a tam vás to naozaj vtiahne, na 2D obrazovke to už také pohlcujúce nemusí byť, takže si začnete všímať iné neduhy, napríklad repetitívnosť a podobne. Čo úplne nechcete.

Už som naznačil, že toto je séria, kde pre mňa existuje iba jedna časť, aj keď tie ostatné som ochotný tolerovať. Ťažko tu tak hodnotiť príbeh, keďže sa mi drvivá väčšina z nich nepáčila, ale Aftermath na tom asi nie je úplne najhoršie. Tematicky nemá ďaleko od dvojky, ale odohráva sa medzi Jurassic World a Fallen Kingdom. Park je v háji, Isla Nublar ovládajú dinosaury, no stále je tam hŕba dát a iných vecí, ktoré stoja miliardy. Takže sa tam vydávate na expedíciu, aby ste získali, čo potrebujete. Samozrejme, do cesty sa vám kvôli chamtivosti iných pripletú aj ďalšie ciele, nehovoriac o kŕdli Pteradonov, ktoré spôsobia, že havarujete.

Váš tím je takmer celý mŕtvy, zostáva len vedkyňa Mia, vaša spojka na vysielačke. Spolu s vami sa odtiaľto chce dostať, ale nie je v stave, aby vôbec čokoľvek robila. Takže vás len naviguje celým vedeckým komplexom, kde to teraz rozhodne nie je bezpečné. Hra je tak o nových postavách, ale sprostredkovane tu budú aj dve známe tváre, respektíve ich hlasy. Do deja vstúpi B.D. Wong ako Henry Wu a vypočujete si aj nahrávky charizmatického Jeffa Goldbluma, ktorý sa opäť predstavil ako Ian Malcolm. Opäť si svoju úlohu užíva, ako koniec koncov každú, a aj keď tu nemá veľkú rolu, aj tak dokáže hru pozdvihnúť.

Ako asi čakáte, príbeh je o tom, že by to všetko šlo strašne hladko, keby ste v úvode nestroskotali. Alebo keby sa niektoré dvere dali otvoriť. Alebo keby niekde išla elektrina. Alebo keby... Jednoducho takto by sa dalo pokračovať dookola. Čaká na vás séria pomerne elementárnych úloh, ktoré by ste hravo vyriešili, keby to tak scenáristi chceli. Oni vám ale do cesty hádžu komplikácie, obchádzky a podobné prekážky. Výsledkom nie je veľmi komplexná hra. Skôr naopak, relatívne obyčajná first person puzzle adventúra s prvkami stealth a napätia. Takýchto hier jednoducho poznáte haldy. Čo nutne nie je zlé, ale musíte sa sami seba spýtať, či vás tu láka aj niečo iné okrem značky.

Možno vás prekvapí, že je herný svet pomerne rozsiahly. Je rozdelený nahrávaním vo výťahoch a podobne, ale aj tak po ňom chodíte pomerne plynule. Respektíve aspoň pôsobí rozsiahlo, ale časom si začnete uvedomovať, že ste v týchto chodbách už raz boli. Akurát teraz tu autori strčili raptora, aby vás prinútili skrývať sa. A na konci nepôjdete dverami doprava, ale doľava. Nedá sa tak povedať, že by hra vedela bojovať proti stereotypu. Skôr mu kráča naproti a oplatí sa ju hrať v drobných dávkach, aby ste sa jej skoro neprejedli. V tomto prípade je aj herná dĺžka nejaké 4 hodiny skôr výhodou, kedy vás tak nezačne fakt nudiť, lebo zrazu pozeráte na záverečné titulky.

Nie ste tu žiaden akčný hrdina, snažíte sa len prežiť. Veľa sa skrývate a to hlavne po skriniach. To pripomína spomínaného Aliena. Ale atmosféra je dobrá. Naozaj sa viackrát aj zľaknete a v panike budete utekať, keď vás raptor uvidí. Je tu aj pár ďalších dinosaurov, ale z raptorov ide najväčšia hrôza. Nechcete predsa, aby na vás zakričal „Alan!“. V priestore sa ale nestratíte, máte navigáciu, ktorá vám ukazuje, kam máte ísť. Ak ju práve nemôžete využiť, máte v rukách aj iný detektor, ktorý vás tiež nasmeruje na cieľ. V tomto ohľade hra nie je náročná a dokáže ju hrať každý.

To isté platí aj o hádankách. Do rúk sa vám dostane niekoľko nástrojov, ktoré budete postupne využívať. Na diaľku dokážete niekde spustiť ruchy, ktoré odlákajú raptorov. Inde zase musíte hacknúť terminál správnou sekvenciou tlačidiel, napasovaním vzorcov a podobne. Hlavu pri tom veľmi nepotrápite, ale chválim, že to nie je úplne simplexné, ale zase to dokáže osloviť aj nehráčov. Naozaj sa mi páči, keď vedia autori osloviť širšie publikum a robia to inteligentne, nie prvoplánovo. Navyše je badať, že tento koncept bol šitý na mieru virtuálnej realite, kde takáto forma hádaniek jednoducho funguje najlepšie. Všetko si „ochytáte“, ruky sú neustále v pohybe. Akurát pri tomto bežnom formáte to nemá až také čaro.

To, že hra pôvodne vyšla pre VR (kde bola rozdelená na 2 epizódy) je trochu medvedia služba. Počas celej doby hrania si budete hovoriť, že toto a tamto by fungovalo lepšie s headsetom na hlave. Viete si predstaviť, že keď ste do hry ponorení, vykláňanie spoza rohov, či tam nie je raptor, funguje skvele. Tu je to ale všetko fádne. Stále si budete hovoriť, že to je len port, pri pôvodnej verzii by ste sa asi bavili lepšie a podobne. Opäť by som chcel ale prízvukovať, že Aftermath nie je zlá hra, len si neviem vybaviť jediný moment, kedy by som mal dojem, že ma nejako obohatila. Kedy by mi na Switchi predviedla niečo nové.

Možno by pomohlo, ak by autori viac skúsili zapracovať možnosti Switchu. Ovládanie pohybom, ovládanie dotykom, nápaditejšie spracovaný HD Rumble – to všetko by hru pomohlo odlíšiť od tej kopy ostatných. Nič z toho tu ale nenájdete, pritom aspoň na prístup k tej kope terminálov v hre by to bolo skvelé a ponúklo by to niečo navyše. Ale nie, vy musíte stláčať tlačidlá, krútiť analógom a podobne. Poďme všetci spoločne chcieť od portov hier viac ako len najrýchlejšiu cestu z platformy A na platformu B.

Musím však kvitovať aspoň to, že sa port vydaril z hľadiska výkonu na Switchi a hra tam beží dobre. rozlíšenie je fajn, snímkovanie je dobré, takže z tohto pohľadu to nie je odfláknutý zážitok. Hre navyše veľmi pekne sadne celshade štýl, ktorý vôbec neuberá z napätia, ale pekne stvárňuje prostredie, dinosaurov, dokonca pomáha aj atmosfére. To isté platí o zvuku. Ten je spracovaný kvalitne aj z pohľadu priestorového podania (čo pri pôvodne VR hre nie je prekvapivé), doplnený je kvalitnými efektmi (koniec koncov na to filmové licencie sú) a tiež skvelým dabingom.

Ešte raz to zopakujem: Jurassic World Aftermath: Collection nie je zlá hra. Ale recenziu som musel napísať maximálne deň po dohratí, lebo inak by som zabudol, že vôbec niekedy hra existovala. Je jednoducho tak veľmi tuctová, že ak by nemala za sebou známu licenciu, nikto by jej nevenoval pozornosť. Fanúšikom prinesie novú časť príbehu a veľa odkazov skrytých po voliteľných termináloch, ktorými sú chodby a laboratóriá posiate. Ale ostatným? Asi veľmi nemá čo ponúknuť. Ak už, radšej vyskúšajte VR verziu – ponúka viac organické ovládanie a pohltenie, ktoré dokáže trochu zamaskovať niektoré fádne a stereotypné aspekty hry.