Niežeby bol tento rok slabý na bojovky, vyšlo ich pomerne dosť, ale pohľad na tohtoročný žánrový kalendár predstaví nečakané zistenie – bojoviek síce vyšlo dosť, ale len málo z nich bolo skutočne nových. Capcom Fighting Collection aj Persona 4 Arena Ultimax boli veľmi dobré, ale už ste si ich mohli zahrať dávno predtým. Phantom Breaker: Omnia je tiež pôvodom už stará bojovka. No a teraz tu je The Rumble Fish 2, ale aj keď ste o hre možno nikdy nepočuli, tiež to nie je novinka. Hra pôvodne vyšla na japonských automatoch v roku 2005 a trvalo jej roky, kým sa dostala na PC a konzoly.

Za hrou stojí štúdio Dimps, ktoré možno tiež nepatrí medzi najznámejšie mená, ale má za sebou bohatú históriu. Založili ho vývojári, ktorí predtým pracovali na Street Fighter, Fatal Fury, Art of Fighting alebo The King of Fighters. Teda všetko známych a obľúbených japonských bojovkách. Štúdio portovalo hry, pomáhalo s inými, ale robilo tiež vlastné. Napríklad túto sériu. Priložilo však ruku k dielu pri vývoji Street Fighter IV a V. To všetko by vám mohlo napovedať, že to so žánrom jednoducho vie. A aj keď je TRF2 už stará hra, jasne tam je vidieť talent, skúsenosti a aj prvky niektorých vyššie uvedených značiek.

Veľmi predbehnem, lebo si treba v jednej veci spraviť poriadok hneď na začiatku. The Rumble Fish 2 je dobrá hra, ale stále stará automatová hra. Ak si automatové bojovky pamätáte, tak už asi viete, čo tým myslím. Ak ste ich nezažili, detailnejšie to vysvetlím. Boli to hry, ktoré boli hrateľnostne hlboké, aby ste do nich mohli celé mesiace a roky hádzať mince a zlepšovať svoje schopnosti. Avšak zároveň to boli hry dosť prosté po obsahovej stránke. Postáv nebolo veľa, príbeh bol neexistujúci a boli tam aj iné obmedzenia.

To by bolo všetko v poriadku, ak by sa aspoň niektoré z týchto vecí pokúsili autori v novom vydaní napraviť či rozšíriť, avšak nestalo sa tak. Dostanete tu podobnú hru, aká bola dostupná už pred 10 rokmi v updatovanej automatovej verzii. Akurát teda s pridaným online multiplayerom. To znamená, že toho obsahu naozaj nie je veľa a to ako zo stránky režimov, tak aj zo stránky postáv. No a ešte aj ten online je veľmi základný z pohľadu možností. Výsledkom toho je, že vás hra síce bude baviť, no otázne je, ako dlho pri nej vydržíte.

Tak napríklad príbeh. Ten je až prekvapivo simplexný. Je tu nejaký FFS turnaj, zúčastňujú sa ho rôzni bojovníci, každý s vlastným cieľom, niekto v pozadí ťahá za nitky a tak ďalej. Viete, čo z príbehu vám hra prezradí? Takmer nič. Viac toho nájdete na oficiálnej stránke, kde sa dočítate niečo viac o FFS turnaji, taktiež sú tam aj príbehy postáv. V hre nájdete len pár statických animácií v určitých fázach Arcade režimu so záverečným textom. Ja viem, že príbeh v bojovkách nie je prvoradý a ani druhoradý. Je až niekde vzadu. Ale aj tak je to na dnešné pomery už málo. A nevydrží to dlho.

Hra ponúka 13 základných postáv. Podivným rozhodnutím je, že 3 bonusové postavy z pôvodnej hre sú teraz v platenom DLC, čo nie je veľmi potešujúce pre hráčov samotných. Každá postava je iná, každá má vlastný bojový štýl a všetky sú dostatočne rozdielne na to, aby si každý našiel nejakú, ktorá presne sadne tomu jeho štýlu – silou, rýchlosťou, pohyblivosťou, move listom a tak ďalej. Z hľadiska hrateľnosti sú postavy nadizajnované veľmi dobre a je jasne badať, že za hrou stoja tvorcovia, ktorí s tým majú bohaté skúsenosti.

To isté platí aj o hrateľnosti. Tá vychádza z vyššie opísaných sérií. Jer tu niečo z KOF, je tu niečo z Art of Fighting, je tu aj niečo zo Street Fightera. Často využívate štvrťkruhy alebo polkruhy na útoky, to následne pekne reťazíte do komba a nechýbajú ani rôzne špeciálne útoky. Hra má veľmi slušne prepracované defenzívne mechaniky, ale brániť nemôžete donekonečna, čo motivuje aj k útokom. Hra využíva dva ukazovatele energie – jeden na útoky a druhý na obranu. Každý sa delí na tri dieliky a podľa použitej energie potom môžete využívať ofenzívne aj defenzívne pohyby a rovnako rôzne techniky, ktoré sú na ne naviazané.

Zaujímavý je aj boost-dive systém, ktorým dočasne posilníte postavu. Je to zaujímavý a pestrý bojový systém. Síce nepôsobí veľmi originálne a dnes už nájdeme aj lepšie, ale naozaj je to v kombinácií s pestrou (aj keď malou) paletou postáv dobrý a zábavný mix. Možno jednu vec by som hre vytkol a to je fakt, že sa tu dá pomerne jednoducho súpera juggliť na stene arény, čo je vec, ktorá bola kedysi pomerne častá a časom sa jej vývojári naučili vyhýbať. Ak chytíte dobrú kombo reťaz, súpera na poriadnu chvíľu ani nepustíte na zem a k možnosti brániť sa.

Už som skôr naznačil, že s obsahom to v hre nie je práve najlepšie a je to v oblasti herných režimov. Okrem už spomínaného Arcade režimu tu nájdete ešte Time Attack (hru musíte s vybranou postavou prejsť čo najrýchlejšie), Survival (musíte vydržať čo najviac bojov), tréning a Versus režim. To je všetko. Dnes sa to považuje už len za nutné minimum a na to prichádzajú rôzne nadstavby. Lebo úprimne to nie je dostatok obsahu na to, aby vás to pri hre udržalo na dlhšiu dobu. Okrem toho tu nájdete ešte galériu obrázkov, ktoré si odomknete hraním. Je to však len malá pridaná hodnota.

Versus režim obsahuje ako lokálny multiplayer, tak aj online. A ten je veru naozaj chabý z pohľadu možností. Prakticky dokážete len vyhľadať rýchly západ a pozvať priateľa do duelu. To je všetko. Nič viac tu bohužiaľ nenájdete – nastavenia zápasov, sledovanie záznamov, jednoducho čokoľvek, čo už dnes považujete za štandard. Akurát sú tu obyčajné štatistiky a to je, bohužiaľ, veľmi málo. Možno aj práve preto veľa hráčov v online režime nie je. Snažil som sa naozaj mnohokrát, rôzne dni, rôzne časy, no len dvakrát sa mi podarilo nájsť súpera. To je obrovské sklamanie. A zároveň škoda, lebo samotný online funguje veľmi dobre a rollback netcode je skvelý.

Zbožňujem vizuál hry. Naozaj. The Rumble Fish 2 vyzerá skvele aj po toľkých rokoch. Vek je na grafike síce badať, ale vďaka jedinečnému štýlu sa na hru stále dobre pozerá. Veľmi dobre vyzerajú vektorové animácie a naozaj pekne sa to hýbe. Škoda, že zvuková stránka nie je až taká dobrá a tiež nás vracia do éry automatových hier. Inými slovami, veľa tu toho nie je, hudba je monotónna a na celý zvuk veľmi rýchlo zabudnete.

Chápem, prečo si hra v roku 2005 získala svoje publikum. The Rumble Fish 2 ponúka veľmi dobrý balans hrateľnosti, ktorý dnes už nepôsobí až tak jedinečne, ale v dobe vydania to muselo byť revolučné. Má veľmi dobre spracované bojové mechaniky, ale obsahovo zostala na automatoch v roku 2005 a to sa dnes už jednoducho nenosí. Dnes chceme od hier viac. Nenosíme do herní mešec mincí, aby sme v Arcade postúpili ďalej a lepšie zvládli svoju obľúbenú postavu. Dnes chceme s hrou stráviť mesiace doma a tu takú možnosť nenájdete. Obsahu je málo, online multiplayer je síce kvalitne spracovaný, ale ohlodaný na kosť. Jednoducho je rok 2022 a už to nestačí.