Minulosť a budúcnosť. Ani jedno nemôže existovať bez toho druhého. Keby to bolo inak, mohli by sme byť naveky uväznení v jednom z nich. Pripadá vám to celé príliš zložité a na hlavu? V poriadku, ja vás z tejto nekonečnej kocky zmätenosti s označením The Past Within vyvediem. Hoci sa bojím, že to nebude úplne jednoduché. Minimálne z hľadiska príbehu.

Rád by som povedal, že viem o čom The Past Within je. Že som to všetko z hrania pochopil. Alebo, že to aspoň pochopil môj kooperačný partner. Bohužiaľ, ale nemôžem. Viem vám, bez zbytočného vyzrádzania, jedine povedať, že hlavné postavy sú z iných období a snažia sa spoločne spraviť to isté. A to oživiť špeciálnu osobu a otvoriť zvláštnu krabicu, ktorá sa nachádza v oboch epochách. Viem ešte prezradiť, že príbeh obsahuje prvky časovej slučky. Asi. Koniec hry dáva popravde viac otázok než odpovedí. Zmätenosti príbehu nepomáha ani fakt, že je súčasťou už existujúcej hernej série. Je tak dosť veľká šanca, že príbeh ani nemáte šancu pochopiť, ak ste nehrali predchádzajúce hry. No aj tie vo svojej dobe potrebovali vysvetľovacie videá. Je to celé škoda, lebo samotný nápad komunikácie minulosti a budúcnosti pre vyriešenie rovnakého problému má dobrý naratívny potenciál.

Keby bola hra typická príbehová point and click adventúra, veľmi by jej to uškodilo. Žáner je predsa len hraný kvôli silným príbehom a dobrým hádankám. Našťastie, videohra s nápadom a hrateľnosťou ako je The Past Within si dokáže viac-menej poradiť aj bez silnej zápletky. Game loop hry totižto pozostáva z hrania dvoch perspektív. Teda tie sú respektíve štyri. Hra je totižto nielen rozdelená na minulosť a budúcnosť, ale záleží aj na tom, či ju práve hráte ako typickú point and click adventúru, alebo ako postupné odomykanie špeciálneho trezoru. Tá časť je niečo na štýl britského The Room.

Toto všetko pritom robíte v hlavnom ťaháku celého titulu. Tým je kooperácia, kedy jeden hráč hrá v minulosti, zatiaľ čo druhý v budúcnosti. Odlišné obdobia sa pritom rovnajú aj odlišnej hrateľnosti. Prvý hráč tak rieši trezor a druhý point and click adventúru s prepínaním miestností. Táto perspektíva sa následne v druhom akte pre oboch hráčov prehodí. Jedna vec ale zostane rovnaká - obaja hráči si musia vzájomne opisovať veci, ktoré práve vidia. Háčik hlavnej zábavy hry je totiž v tom, že nevidíte (alebo by ste aspoň nemali vidieť) to, čo vidí váš partner. Funguje to trochu na štýl Keep Talking and Nobody Explodes.  

Hrať sa pritom dá bez nutnosti pripojenia na net, podobne ako Keep Talking. Len s tým rozdielom, že potrebujete zakúpiť dve single hry, keďže jedna hra je v podstate návod na tú druhú. Takže si na rozdiel od konkurencie s kamošmi priplatíte. Nemožnosť hru prejsť online ju, pochopiteľne, obmedzuje aj vo viac komplikovaných možnostiach kooperácie a sabotáže medzi hráčmi. A to je strašná škoda. Titul totižto niekoľkokrát popri hraní položí hráčovi otázku, či verí svojmu partnerovi a tomu čo robí. To by mohlo viesť k veľmi silným naratívnym momentom a k utuženiu hráčskych vzťahov. Ako aj k ich náročnému prevereniu. Hra od tohto celého konceptu ešte k tomu takmer okamžite upustí a skoro žiadne hádanky to mechanicky nereflektujú. A keď áno, tak veľmi slabo. V hre sa teda napríklad nedá úplne zlyhať kvôli nedostatočnej dôvere.

Samotné hádanky sú aspoň dosť originálne. Len sú možno trochu priľahké. Hre tým pádom chýba taký ten uspokojivý moment po náročnom vylúštení. Hádanky v hre pritom privádzajú do svetla ďalší zádrheľ - ako rýchlo sa nimi prelúskate, tak rýchlo sa prelúskate aj samotnou hrou. A pritom by to nemal byť teoreticky problém, keďže The Past Within ponúka znovuhrateľnosť výmenou časovej perspektívy alebo zvolením iných, skôr kozmetických dialógových možností na začiatku hry. Háčik však je v tom, že celkový herný zážitok sa stále predĺži maximálne o hodinu. Táto krátka skúsenosť je však, našťastie, tempom, hádankami a celkovou hrateľnosťou stále veľmi pekne vyladená. A to čo ponúka, tak v podstate podáva v najlepšej možnej forme, aká je možná.

Titul mimo kooperácie a hádaniek ťahá hore aj umelecká štylistika. Pocit z nej by sa pritom dal rozdeliť do dvoch častí. Jedna časť je, keď je hra 2D point and click adventúra a druhá, keď hráč odomyká trezor v 3D prostredí. V prvom prípade má hra veľmi pekne spravenú kreslenú grafiku, ktorá štylisticky pripomína také tie staré kreslené flashovky, ako bol napríklad Barman. Táto štylistika pritom vytvára až uncanny valley efekt, ktorý ale celkom prispieva k hororovej atmosfére. Tá je najmä v minulosti vďaka tomu obzvlášť silná. Zároveň je posilnená aj staromódnym domácim prostredím a temnou záhadnou entitou, ktorá po tej domácnosti s radosťou behá.

No a potom sú tu situácie, počas ktorých je hra 3D. Tu sa vizuálny štýl prítomný v 2D, bohužiaľ, celkom stráca a hra kvôli tomu vyzerá trocha tuctovo. Neberte to v zlom. Hra a jej modely vyzerajú v 3D veľmi pekne a páčilo sa mi, ako artisti verne preniesli 2D textúry aj do 3D prostredia. Len je možno škoda, že si aj tam hra nedokázala úplne zachovať tú svoju 2D štylistiku. Čo ale autori rozhodne dokázali v 3D zachovať, je už spomenutá atmosféra. Tá je vďaka 3D modelom snáď ešte viac hororová. A to hlavne v minulosti, kedy sa autori fakt pekne pohrali s pohybmi temnej entity. Najmä s jej zvukom, ktorý je spolu s hudbou veľmi poctivo implementovaný do hrateľnosti. Najmä v momentoch počas ktorých sa titul snaží v hráčovi vyvolať strach. Nejde sa o nič revolučné, ale svoj účel to plní. Účel spoľahlivo plní aj technický stav. Tu jasne vidieť, že autori vynaložili maximum úsilia na to, aby hra vyšla v čo možno najlepšom technickom prevedení. A nielenže sa o to snažili. Bezchybne to vyšlo.

Hoci za mňa autori skutočne nemohli z istých častí Past Within vytrieskať viac, stále som sa nemohol zbaviť pocitu, že to celé hrajú tak nejako na istotu a hra aj napriek dobrému nápadu neponúka oproti konkurencií žiadny extra topping navyše. Akoby ste všetko čo ukazuje, už jednoducho niekde videli. Len lepšie a inak. Možno za to môže nevyužitý, len načrtnutý potenciál skúšania dôvery medzi hráčmi. Alebo príbeh, ktorý hoci má jeden dobrý detail a dva pekné zvraty, je príliš skriptovaný pre svoje vlastné dobro. Našťastie som si hru aj s mojím kooperačným partnerom aj tak veľmi užil. Hoci sa dá polemizovať o investícii dvakrát 6 eur (pre dvojicu hráčov) za 3 hodiny. Hlavne keď viete nájsť hry s lepším obsahom v rovnakej cenovej hladine.