Najnovší diel série Fire Emblem má nesmierne ťažkú úlohu nadviazať po mimoriadne prepracovanom kúsku Three Houses, ktorý zdokonalil rozdeľovanie hry na tri odlišné línie (započalo ešte na 3DS pri FE: Fates s tromi kampaňami), pridal sociálne prvky, ktoré sa nesmierne páčili fanúšikom Persona hier a ponúkol mamutiu hrateľnosť (v hre nebol problém tráviť 200 a viac hodín).

Engage však vznikol ako pocta k 30. výročiu série Fire Emblem a tvorcovia hľadali spôsob ako dostať do jedinej časti aspoň časť postáv za posledné dekády a zároveň mať kohéznu hrateľnosť. Tentokrát vás čaká priamočiare putovanie od prvej kapitoly po finále (plus/mínus vedľajšie misie či tréningy) a do istej miery sa podobá na diel Awakening, ktorý obnovil vieru v sériu v roku 2012-13.

Takže Fire Emblem Engage má samostatnú príbehovú líniu, ktorá od začiatku využíva klasické triky JRPG a stratégii. Máme tu hrdin(k)u s amnéziou, ktorá je šikovne využitá tak, že tisíc rokov spala a už udalosti súčasnej doby ju prebúdzajú do sveta. Pomerne rýchlo zažije prvú tragédiu, začne objavovať spojitosti, že kedysi bojovala s mocným nepriateľom a ten sa opäť dostáva istým spôsobom do sveta a povoláva si rôznych pomocníkov. Inak sa dej odohráva vo svete, kde sú štyri kráľovstvá a v centre ostrov, ktorý má až mýtické postavenie, no ako to v priebehu diania býva, zbrane sa otočia navzájom, nevraživosť z minulosti sa obnoví a len čo sa spomenie, že tri národy ako-tak uzavreli pakt, no štvrtý sa skôr obchádza, tušíte, že kam by sa dej mohol ubrať.

Fakt je, že po dejovej stránke núka Engage mierne rozpačité pocity. Hoci od prvých minút ponúka isté návnady na silný dej, väčšinou sa vydá po osvedčených témach. Dáke starobylé zlo a chamtivý národ prahnúci po moci sa nájdu vždy a ostatní slúžia skôr ako pomocníci, štatisti či v roli zachraňovaných obetí. Niekedy je fajn, že sa takmer v každej (druhej) kapitole objavujú nové postavy a dialógy ťahajú na 10-15 minút, inokedy vás skôr zdržujú. Najmä logika niektorých scén či motivácií je zvláštna: je tu kráľovstvo pod útokom, kde sa mama snaží schovať, jej deti ju prídu zachrániť, no vzápätí ju opustia, aby mohli s hrdinkou pokračovať vo výprave. Mala záchrana zmysel? Určite áno. Nebude opäť mama bezbranná a nestane sa ľahkým cieľom znova? Teoreticky áno, hoci istý dejový fragment napovie, že už nebude možno taká zaujímavá. Nebolo by lepšie, ak by putovala a bojovala s deťmi?

Premenlivosť kvality dejového vyznenia je potom odtlačená aj do sledovania animácií. Rozsiahla hra ich seká neúrekom, niekedy ich je toľko, že vaša pozornosť je otupená a radšej by ste boli už opäť na bojisku. Namiesto toho si dáme zdvorilostné frázy o strate či rodine – akceptujem ich naplno a ak si počas nich ujedám z koláča či pijem kávu, sú dobrým sprievodcom. No nie vždy máte taký program a niekedy by ste boli radšej aktívnejší. Ale pútavosť skáče – niekedy sa nemôžete od displeja odlepiť a sú výborné, inokedy skôr do počtu.

Do toho sa miešajú postavy z rozmanitých častí série. A autori ich vložili vskutku zaujímavým štýlom. Dvanásť chrabrých hrdinov drieme v tzv. Emblem Rings. Okolo nich sa točí celá dejová línia – lebo hneď v úvode je načrtnuté, že kto sa zmocní všetkých dvanástich, má ultimátnu silu. A tak je jasné, po čom prahne fialový drak i vaša hrdinka (mama jej veľmi skoro dáva radu, aby ich získala všetky). To putovanie po kráľovstvách je vlastne kvôli mocným prsteňom a keď si vyvolá niekto minulého hrdinu, môže s ním viesť dlhé konverzácie či poradenstvo. Z toho všetkého vyplýva, že v Engage sú desiatky postáv a budete mať čo robiť, aby ste ich všetky spoznali. A zároveň platí, že pri takom množstve ani nemá každý veľa priestoru a je to skôr taký „best of“ pre fanúšikov, aby niekoho opäť videli v akcii. Aj za cenu, že niektoré časti ste nehrali alebo sa k nám z Japonska nedostali.

Štruktúra hry býva nasledovná: pozriete si veľa animácií, pripravíte sa na misiu, absolvujete misiu, po nej sa môžete voľne pohybovať po bojisku a viesť konverzácie, pozriete ďalšie animácie a vrátite sa na svetovú mapu, kde si môžete a) vybrať ďalšiu časť príbehu, b) absolvovať vedľajšie misie či grindovať a po c) odskočiť si do Somniel lokality.

S pochodom v štýle A nie je problém. Putujete po príbehu, okamžite vidíte, kam ďalej ísť a ak by ste sa držali tejto línie, asi polovicu hry zvládnete, možno aj viac a potom razantne skočí obťažnosť nahor a dostanete po hube. Nie je to vždy iba vaša chyba, len sa do hry dostal klasický japonský neduh, že si tvorcovia povedali, že zvýšia stávky a vy sa viac vytrápite. Resp. dovtedy by ste už taktické prípravy a jednotky mali mať v malíčku, aj zvládať tuhšie boje.

Preto netreba váhať ani nad variantom B, že popri príbehu budete chcieť absolvovať paralógy alebo aj vedľajšie misie a hrabať viac skúsenosti, aby ste jednotky vycibrili. Bude vás to sčasti zdržovať od deja, no keďže ten má isté muchy a je rozťahaný, viac boja vám určite padne vhod. Nehovoriac o tom, že paralógy viazané na legendy série vám odkryjú čosi z ich minulosti a bojísk. Na svetovej mape si tieto nepovinné rundy ľahko nájdete a netreba sa im vyhýbať.

Napokon je tu ešte jedna nebojová, ale stále hrateľná náplň medzi animáciami: sociálne interakcie. Tie od Fire Emblem hier prirodzene očakávate, lebo keď sa kamošia či zaľúbia do seba jednotky, získajú aj silnejšie puto a benefit na bojisku. Po Three Houses však očividne vznikla potreba debatovať alebo dať si pauzu medzi bojmi a minulý kláštor tentokrát jednak supluje lokalita Somniel a aj šanca behať po bojisku po príbehovej misii. Somniel je stredne veľké miesto, kde sa dá pohovoriť s hlavnou partiou a venovať rozličným vedľajším aktivitám, ale nikdy mi neprirástol k srdcu ako kláštor, takže niekedy som sa v ňom zastavil iba pre kus výbavy, pár rečí a zvýšenie afinity postáv. Lepšie sú prechádzky po ukončenej misii – lebo zrazu nevidíte lokalitu v izometrickom 2D pohľade, ale pekne v 3D, nájdete si pár predmetov, adoptujete zvieratká či zhodnotíte dojmy s bojovníkmi. Trvá to pár minút a je to fajn.

Dej s animáciami je štandard, sociálne interakcie OK a konečne najväčšia devíza: boje. Sú skvelo spracované a prakticky im niet čo vyčítať. Autori vrátili do hry klasický trojuholník zbraní (meče-sekery-kopije), je tu široká škála povolaní a minimálne tento základ s variáciami by vám vystačil. Sú tu šikovné elementy, že ak prerazíte obranu nepriateľa svojou prevahou, nedostane šancu na protiútok. Rovnako zákerný je aj oponent, keď vám neraz na dva razy dokáže vymazať postavu z bojiska len ak bola v zlej pozícii alebo ju šikovne obkľúčili. Niektoré jednotky sú skutočne silné a dokážu poraziť 7-8 nepriateľov a zrazu ich možno začne výrazne ničiť šikovne povolaný strelec či mág z diaľky.

Dizajn máp je solídny, striedajú sa interiéry a exteriéry, sú plné pokladov, občas pascí a ani o náhodné posily nie je núdza: nečakajte, že pôvodný náčrt boja je aj finálny – už skoršie misie dokážu niekedy prekvapiť. Nájdete tu zničiteľné prvky ako dvere či steny, pozor si treba dávať na veže, kde sa môžu objaviť strategicky postavené jednotky (alebo ich potom využijete vy), aj menší bossovia tasia viaceré dieliky zdravia, takže keď ich porazíte akože raz, oživia sa magickým šutrom a boj pokračuje ďalej (ako keď má v JRPG zrazu boss štyri úsečky zdravia).

Využívať môžete rozmanité zbrane i údery – od začiatku je vidieť, že jednotky majú bohatú výbavu a to, čo použijú, má citeľný rozdiel na výsledný úder. Útočiť týmto mečom alebo skúsiť radšej druhý? Má vyšší útok, no nižšiu obranu. Pri taktike je dôležité sledovať, s akou stratou eventuálne pôjdete po zásahu aj vy – a či radšej neskúsiť niekoho iného. Nehovoriac o tom, že niektoré jednotky sú riadne neefektívne proti určitým typom a iné zase veľmi. Jeden-dva šípy na poletujúci typ a rúti sa k zemi...

Alebo dobre uložená jednotka na bojisku získa benefity – nejde len o putá, ale aj možnosť bránenia, že niekto silnejší stojí vedľa slabšej jednotky a zasiahne keď treba. Na druhej strane zohrajú rolu slabiny – nestojte tam, kde na vás môžu útočiť 3-4 nepriatelia, aj keď máte dosť zdravia. Nepriatelia sú ľstiví.

Engage mechanika je silným elementom a vítanou novinkou. Prstene moci slúžia vašim postavám, aby sa s nimi prepojili na bojisku. Najprv je vhodné nájsť prsteň pre bojovníka, pozor, niektoré nie sú dosť efektívne a stratili by ste časť bojov a vývoja nazmar. Keď ich máte dobre popárované, na bojisku sa ukáže možnosť Engage, kedy sa prepojíte s Emblem jednotkou (žiari ako duch) a objaví sa paleta top úderov. Akurát Engage mechaniku možno používať tri ťahy alebo aj dlhšie, ak nájdete na mape miesto na dobitie energie (modrý kruh). Tým pádom sa z Engage stáva cenný triumf a mechanika, no môžete ju aj vyplieskať nadarmo, takže kus stratégie spočíva v nasadení kedy-ako-kde ju použiť. Alebo ísť aj postupne – že v jednom momente ju bude využívať len jedna, max. dve vaše jednotky.

Fire Emblem Engage ťaží zo Switch konzolky naplno a je cítiť, že autori mali dosť času na vývoj. Dlhé animácie zvláda bez problémov, rovnako aj bojiská a prechod do 3D po skončení boja je fajn. No väčšiu chválu si pýta soundtrack, ktorý hrá neustále aj počas sekvencií a je výborným sprievodcom. Aj japonské hlasy sú tradične podarené.

Vo finálnom zúčtovaní je Fire Emblem Engage stále kvalitnou časťou série, no načasovanie po Three Houses je trošku ošemetné, lebo očakávania sú riadne vysoké. Bolo zrejmé, že raz sa autori vrátia ku klasickému štýlu s jednou líniou – a toto je presne ona. Lenže je príbeh skôr štandardný a hoci má pár silných momentov, hrali sme aj lepšie. Uvedomíte si to už počas skorších kapitol, nie až na konci pri dákom bláznivom zvrate. Sociálne elementy sú fajn, no natíska sa otázka, či by sme sa nezaobišli v jednej časti aj bez nich – keďže nie sú povinné, voľba padá na vás, koľko času do nich investujete. A to najlepšie – taktické súboje – funguje stále znamenito, s mnohými vylepšeniami a pútavou Engage mechanikou. Takže ak chcete bojovať na desiatkach máp a príbehom sa preklikáte, je to silná hra.