Minimalizmus definujeme ako abstraktné umenie, pokúšajúce sa o pripodobnenie formy k prvotným štruktúram, na čo využíva lapidárne geometrické tvary, prvky všedného života, základné tóny a zvuky. A teda už od čias 60. a výraznejšie 70. rokov minulého storočia sa nám v hlavách formujú myšlienky poukazujúce na fakt, že menej je niekedy nielen viac, ale aj simplifikovaná podstata veci samotnej dokáže uspokojiť naše zmysly. Preto sa zbytočnej teatrálnosti, pompéznosti a veľkým myšlienkam uzavretým vo vzduchoprázdne vyhýbal aj dobrodružný sci-fi titul Deliver Us the Moon a asi aj vďaka tomu pôsobil o niečo uveriteľnejšie. Jeho nedávno vydaný nástupca už len samotným názvom mieri ďaleko za prízemnú prezentáciu svojho predchodcu a snaží sa posunúť túto vesmírnu adventúru do úplne nových výšin. Deliver Us Mars ašpiroval na vylepšenie každého jedného aspektu prvej hry, no prehnané sústredenie na vytvorenie pompéznejšieho zážitku s veľkými objektmi na horizonte, žiaľ, obralo jadro hry o potrebný prísun kyslíku (čítajte potrebný polish).

Posledná nádej zatratenej ľudskej existencie

Príbeh Deliver Us Mars sa odohráva desať rokov po udalostiach jeho predchodcu a prevtelí nás do najmladšej kadetky vesmírneho spoločenstva World Space Agency (WSA). Protagonistka Kathy Johanson je dcérou brilantného vedca Isaaca Johansona, ktorý je zároveň otcom revolučnej MPT (Microwave Power Transmission) technológie. Tá umožnila krátko po globálnej katastrofe a rozsiahlych záplavách diaľkovo zásobovať energiou Zem priamo z povrchu Mesiaca. Avšak po výpadku a opätovnej obnove týchto dodávok (čo bolo dejom prvej hry) si Isaac postupne uvedomuje, že život na Zemi je odsúdený k záhube. Preto na Zem zanevrie a má v pláne spolu so svojou rodinou utiecť za jej červeným bratom. Nikto okrem naivne otcovskou láskou zaslepenej dcéry, žiaľ, jeho depresívne vyhliadky s ním nezdieľa, a preto sa spolu s Kathy rozhodne planétu opustiť aj s najambicióznejšou raketou ARK Vita.

Spoločný útek z mesačnej základne však prekazí nielen kryonickým zmrazením spôsobená fyzická neschopnosť Kathy, ale aj Isaacova staršia dcéra Claire, ktorá má už čo-to vo vesmíre nalietané. Isaac nevidiac inú možnosť uteká z Mesiaca úplne sám, čím vyvolá v drobnej Kathy nielen roky trvajúci problém vyrovnania sa s neprítomnosťou otca v jej živote (seriózne daddy issues), ale si navyše proti sebe poštve celú populáciu Zeme. S ukradnutou technológiou ARK Vita, ktorá má potenciál pre obnovu ekosystému Zeme, sa pripája k skupine aktivistov na Marse. Outward prijme Isaaca do svojich radov a pokúsi sa využiť jeho brilantný mozog na pretransformovanie nehostinného Marsu. Zronený vlastnými rozhodnutiami sa ponára do práce na ARK Vita, stráca zmysel pre morálne rozhodnutia, žije v zármutku a nie je tak ani schopný postaviť sa na odpor sadistickému vedeniu celej vesmírnej operácie.

Po jednoznačnom obsadení priečky najhoršieho otca roka si však oblečieme uniformu Kathy, ktorá sa medzičasom vypracovala z drobného dievčatka na najmladšiu a najkvalifikovanejšiu osobu v celom WSA. Potom čo sa na Zem dostane mysteriózny útržok odkazu od jej otca, je prvou osobou, ktorá nielen stráca akékoľvek morálne zábrany pri odpočúvaní cudzích rozhovorov, ale aj prvá, ktorá sa hlási na misiu na Mars. WSA s vidinou navrátenia ukradnutej technológie započne zhrabávanie vesmírneho odpadu a nejakým zázrakom zostrojí prototyp novej rakety Zephyr. Tá sa s trénovaným tímom, pozostávajúcim z veliteľky misie Claire, jej sestry Kathy, Ryana a jeho partnerky Sarah známej z prvej hry, vydáva na sedemmesačnú cestu smerom k červenej planéte. Takmer všetci odhodlaní astronauti cestujú milióny kilometrov od domova za potrebnou technológiou, no a potom je tu, samozrejme, zakríknutá Kathy, ktorá vidí cestu ako príležitosť pre opätovné stretnutie s otcom...

Ľudoprázdna červená planéta plná výziev

Ak ste sa predtým zaplietli s prvou hrou, tu rozhodne budete ako doma. Kathy nebude totižto ani tu behať iba po piesočnatom a kamenistom povrchu Marsu, ale pozrie sa aj do interiéru mimozemských ubytovní. Okrem behania po nehostinnej planéte si vďaka skutočne ťažkopádnemu ovládaniu vyskúšate aj to, aké je takmer realistické lozenie s dvoma cepínmi (horolezeckými kladivami) po špecificky pre tento účel vyhradených povrchoch. Kathy zvládne aj základy parkouru, takže po kontajneroch, skalách a všeobecne povrchu Marsu budete loziť, skákať, prikrčíte sa a podobne.

Pri environmentálnych puzzle vám pomôže aj vreckový laser, vďaka ktorému rozrežete nielen po svete roztrúsený šrot, ale aj zapečatené dvere, tajné šachty, skrývajúce sa MPT lasery alebo dokonca odpálite aj zopár citlivých batérií. Všetky tieto akcie sú vždy ale obmedzené iba na vyhradené miesto a väčšinu času tak hráte iba prechádzkový simulátor, kde si občas čo-to naskenujete, prečítate správy rozoštvaných a hladujúcich kolonistov alebo vyriešite hŕstku repetitívnych hlavolamov. Oh a, samozrejme, keď beháte po zaprášenom Marse, je potrebné si sledovať aj stav kyslíka, no nakoľko veľa času vonku nestrávite, častejšie umriete napríklad pádom.

Hra niekoľkokrát plynule prechádza aj medzi pohľadmi z tretej do prvej osoby a podľa toho sa menia aj spomínané puzzle či akým štýlom je rozprávaný príbeh. V prvej osobe sa ponoríte skúmať napríklad potopený satelit s otcom, v jednom zo zopár pohlcujúcich flashbackov alebo sa preplavíte hluchým vákuom pri ceste na Mars či dokonca postláčate všetky potrebné spínače pre štart rakety. V tretej osobe sa potom odohráva väčšina hry a budete uskutočňovať nielen všetky vyššie spomínané úkony, ale aj prežívať príbeh, vystupovať v prestrihových scénach, hľadať záznamy do osobného denníka a, samozrejme, riešiť väčšinu puzzle. Pomocou spomínanej MPT technológie budete smerovať prúdy laserov a otvárať tak potrebné dvere, usmerňovať tieto lasery do rozbočovačov, zosilňovať ich signál a hladať tak ideálnu kombináciu potrebného výkonu.

Rozhodne nesmiem zabudnúť aj na vernú spoločníčku AYLU, ktorá patrí medzi takzvané A.S.E. dronové jednotky, asistujúce astronautom. AYLA je neustále prítomná levitujúca guľôčka, ktorá dizajnom nápadito pripomína spoločníka, akým je Wheatley z Portalu 2. Nanešťastie, AYLA nie je obdarená žiadnym dialógom, a tak budete musieť všetku jej múdrosť a prípadné poznámky vydedukovať jedine z jej pípnutí. AYLIN dolet je obmedzený iba vzdialenosťou od Kathy, inak poletujete po stlačení tlačidla úplne slobodne, čo poskytne napríklad lepší rozhľad pri puzzle. AYLA zároveň dokáže otvárať zamknuté priechody, ktoré vyžadujú skenovanie robota alebo prejde kruhovými výrezmi v stene, teda akýmisi údržbárskymi tunelmi. Kathy vie použiť AYLU aj na rozšifrovanie hologramov, ktoré po vyriešení puzzle hrajúceho sa s perspektívou a priestorom poskytnú hologramový náhľad do bežného života na stanici.

Po dychu lapajúca atmosféra s budgetom

Hra má rozhodne niekoľko problémov a svoj obmedzený rozpočet len ťažko poprie. To čo jej však ide na výbornú, je vykreslenie atmosféry a grandióznosť veľkých objektov v pozadí. Sú momenty, kedy jednoducho všetky drobné dieliky do seba zapadnú a z hry vám prebehnú zimomriavky po chrbte. Hra však nedokáže udržať podobnú serióznosť a tempo, ktoré by neraz konkurovalo aj väčším titulom. Za úžasnú atmosféru však rozhodne treba pochváliť v prvom rade autora hernej hudby, ktorým je Sander van Zanten, ktorý si pri spolupráci s autormi dal už repete. Soundrack na rozhraní epickosti Interstelaru a komornosti akejsi akustickej seansy dokonale zapadá nielen do každej prestrihovej scény, ale aj podtrháva všetko, čo na obrazovke uvidíte. A ak uvidíte veľkú raketu na horizonte, odštartujete jej motory alebo sa dokonca plavíte vákuom vesmíru, Sander má vždy pre túto emóciu vytvorenú melódiu. Viac ako 5 hodín muziky je rozložených na ohromujúcich 111 skladieb, z ktorých zopár šťastlivcov mierilo rovno do mojej hudobnej knižnice.

Všetko toto grandiózne atmosférické haló sa však na vlastnú škodu až priľahko rozpadne buď grafickým glitchom v podobe postavy prechádzajúcej cez textúry, či pojašených vlasov v prestrihovej scéne. Podobne nepoteší ani možnosť pretlačiť kameru za väčšinu stien, vidieť prázdne priestory medzi nedosadajúcimi textúrami, občas hrozivé tváre postáv, odstrašujúce animácie pohybu Kathy a podobne. Získate tak dojem, že celý rozpočet sa vytrieskal na epickú vesmírnu stanicu a potom mali napríklad hologramové scény alebo zaujímavejšie puzzle jednoducho smolu.

Nechápte ma zle, hra vyzerá občas skutočne veľmi úchvatne. Najmä s podporou DLSS, nejakým tým RTX alebo luxusným nasvietením často budete scenérie obdivovať. Vďaka hudbe a veľmi kvalitným hereckým výkonom, na ktorých má zásluhu práve Neil Newbon stojaci za postavou Isaaca (Heisenberg v Resident Evil Village či Zeon zo Xenoblade Chronicles 3), to taktiež všetko znie veľmi dobre. Ale keď sa pozrieme na herného predchodcu z Mesiaca, uvedomíme si, že menej je niekedy skutočne viac. Tu si totižto autori na tváre postáv netrúfli, a preto boli všetci schovaní buď za maskami oblekov, alebo sme počuli iba ich hlasy. Scény s hologramami pôsobili poškodene a vďaka svojej jednofarebnosti iba jednoznačne rozlíšili hlavné postavy a ich sekané pohyby tak neboli nijako rušivé. Tu sa však ich vizuálna prešperkovanosť zmiešaná s nulovou animáciou a svietiacimi objektmi na ich rozlíšenie stáva skôr rušivou. Pravdou je, že hologramy vás nik nenúti otvárať, ale pripravíte sa tak o väčšinu príbehu a kvalitnú choreografiu.