Recenzovať Gray Zone nie je príjemné. Môžu za to dva faktory. Na jednej strane máme túžbu podporiť našich vývojárov pozitívnou recenziou. Na strane druhej však vidíme do očí bijúce chyby zakorenené už v dizajne hry. A tieto protiváhy nie sú veľmi priaznivo naklonené zlatým slovenským ručičkám. Na Gray Zone útočím zostra, rovnako ako ostré náboje v hre útočia na nízku variáciu nepriateľov. A, bohužiaľ, takejto ostrej munície je v neprospech hry viac ako dosť.  

Kým ale do Gray Zonu pustím plnú dávku, začnem tým, čo sa podarilo. Taká postava alkoholika Brega je pomerne vtipná a neraz som sa na jej hláškach úprimne zasmial. Hra má aj veľmi pekne nakreslené komiksové scény. Krásna je aj fotorealistická grafika. Obzvlášť sa mi páčilo prostredie a viditeľná púštna horúčava. Graficky sú možno iba postavičky nevýraznejšie, ale nejde o nič hrozné. Ďalej zvuky sú postačujúce a dobre slúžia svojmu účelu. Nečakane dobrý je aj soundtrack. Ten je elektro-orchestrálny a bol slasťou pre moje uši. Viackrát som sa pristihol, ako pokyvujem hlavou do jeho rytmu. Len sa miestami v hre trošku opakuje. No a potom tu je dabing postáv. Ten je dosť v pohode a práve takému Bregovi dodal strašne osobitý charakter. Sem-tam mi však pripadal trochu mimo, hlavne pri postave menom Valern. Niežeby bol jeho dabér zlý, ale občas sa mi zdalo, akoby nemal úplne presné inštrukcie pri nahovorení svojej postavy. Čo som si ale zakaždým všimol, je NPC s príhovormi z Google prekladača pri bonusových misiách. Nuž, asi sa firme minul rozpočet. Rovnako ako sa mne práve minuli pozitíva pre hru.

Príbeh je jedným slovom archaický. Hráte v ňom za Valerna, ktorému tragicky a „nečakane“ zabijú otca zlí otrokári z Unionu. Otec s posledným dychom dá následne svojmu synovi špeciálny kameň. V ňom je z nejakého dôvodu ukrytá AI menom Anika. Tá Valerna, ako správna robotická GPS, dovedie k neznámemu portálu, ktorý ich oboch dostane preč. Po teleporte ale Anika nevie objasniť, ako sa sem dostali, prečo je uložená v kameni a načo ju Valernov otec mal celý život na krku. Ja mám isté podozrenie, na čo by si starec chcel takýto kameň u seba nechať, ale ostanem ticho... Valern v každom prípade nad tým všetkým priveľmi nerozmýšľa, pretože musí začať odboj proti Unionu. Alebo sa skôr k nemu pripojiť. Asi  to netreba ďalej rozvádzať. Je to presne to, čo čakáte. Máme tu zlý Union, ktorý manipuluje médiá, robí nelegálne testy na ľuďoch a podporuje otroctvo.

Samozrejmosťou tohto trópu je aj vyvolený, ktorý musí zachrániť svet. Viac stereotypné to fakt ani nemohlo byť. A mne by to v podstate ani tak nevadilo, keby príbeh a postavy boli aspoň dobre napísané. Lenže nie sú. Všetky sú do jednej fádne a povrchné , ba niekedy ani to nie. Navyše ich charakter občas ani nedáva zmysel. Valern, ktorý na to, že bol celý život iba otrokom, má až podozrivo veľa vedomosti o tom, čo je AI.

Celému príbehu dáva pomyselnú bodku záver, či skôr jeho absencia. Veď načo hra potrebuje zakončenie, keď jej príbeh môže byť seknutý tesne pred dôležitým príbehovým bodom? V tomto mi hra pripomína Deus Ex Mankind Divided a Kingdom Come Deliverance. Lenže tam sa aspoň ukončil nejaký zaujímavý konflikt. Tu sa neukončí nič. Keď som uvidel záverečné titulky, mal som pocit, že hra je stále v predbežnom prístupe. Ale nie. Bol skutočne koniec. Cliffhanger bez poriadneho vyvrcholenia. Rád by som na hre ocenil aspoň to, že má české a dokonca aj slovenské titulky. No ani to nemôžem, lebo slovenský preklad bol asi vytváraný Anikou zo zľavomatu.

Ako ste možno z doterajšieho textu pochopili, hlavnou motiváciou príbeh určite nie je. A bohužiaľ, nie je to ani hrateľnosť. Klamal by som však, keby som povedal, že sa v ničom nepodarila. Strieľanie s jednotkami je miestami dosť zábavné aj vďaka kvalitnému ozvučeniu. Primitívny strom schopností, automatický zber koristi a inventár postáv mi zas dostatočne doplňovali dopamín, taký potrebný na strpenie zvyšku hry. Tú tvorí zbieranie koristi, stealth, strieľanie, plnenie misií a hlavne manažment zdrojov a žoldnierov. Tým dávate príkazy na presun, skrčenie sa za objektmi, strieľanie, omráčenie nepriateľa, schovanie tela, zastavenie paľby a podobne. Môžete dokonca vyvolať Aniku, ktorá po protivníkoch vie strieľať elektrické gule.

Hrateľnosť pritom kazí neintuitívne ovládanie a hlúpa AI. Niekedy tak môžete aj päťstokrát prikázať jednotkám, aby začali strieľať. Nepohnú ani prstom. A inokedy, keď len trochu kliknete inam, ako ste chceli, okamžite začnú míňať všetky svoje náboje. Ešte lepšie je, keď im určíte, kam majú ísť, aby sa nakoniec zastavili uprostred cesty. Len tak. Ale nebojte sa, AI nepriateľov vás kvôli tomu príliš nepotrápi. Tá je ešte hlúpejšia. Občas vám doslova stačí odísť len pár metrov od nepriateľských línií, aby na vás zabudla. Chápem, že vytvoriť dobrú AI je nesmierne náročný proces a snažím byť v tomto tolerantný, ale v tomto prípade je to naozaj veľké zlyhanie.

Hra dáva pri jednej misii a pri vojenských základniach nemalý dôraz na zakrádanie, kde sa ukazuje ďalší problém. V týchto častiach Gray Zone dosť pripomína Shadow Tactics: Blades of the Shogun. Najmä vďaka svojim stealth možnostiam a zameraním na postavy a ich jedinečné schopnosti. Mimo Valerna a jednu ženskú postavu tu však žiadny iný žoldnier nemá špeciálnu vlastnosť. Stealth mechaniky na rozdiel od konkurencie tiež nie sú príliš prepracované. Hra vás ešte k tomu za to, že nejdete potichu, ani poriadne netrestá. Motivuje k tomu, to áno, napríklad, cez odmeny v podobe XP, ale nestačí to.

Aby toho nebolo málo, aj to čo ma pri hre držalo, sa neobišlo bez chýb. Napríklad RPG strom, hoci funguje, trpí na určité abnormality. Hra napríklad nemá schopnosti zamerané na ťažké zbrane, hoci ich postavy radi využívajú. Vrchol stromu pre pušky z nejakého dôvodu končí vylepšením pištole. Našli by sa aj ďalšie zvláštnosti. V hre sú napríklad schopnosti na vylepšenie vozidiel. Tie ale použijete maximálne tri razy za hru. Lebo načo využívať vozidlá, keď toho nevydržia veľa, sú rovnako rýchle ako pechota a nespôsobia ani poriadne poškodenie? Pokiaľ teda niekoho neprejdú. Celkovo herný dizajn a balans vie byť tiež pochybný. Napríklad prečo musím manuálne privolať Aniku? Prečo nemôže byť v hre neustále? Veď neprináša do boja v podstate žiadnu nevýhodu. Hoci ono to je asi aj jedno. Niekedy sa totiž ani po zavolaní neobjaví. No a ten balans? V skratke - prvý ťažší nepriateľ je najťažší protivník z celej hry.

Ani inventár sa nevyhol problémom. V hre sa napríklad nedajú automaticky vymieňať zbrane tým, že nové potiahnete na staré. Musíte ich preto ručne a zdĺhavo vymieňať cez voľné miesta v inventári. Nepomáha ani fakt, že HUD vie byť dosť neprehľadný, a to hlavne na začiatku. Istý čas som preto nevedel, kedy sú aktivované určité ikonky, ako je napríklad automatické zbieranie koristi.

No a potom je tu to, čo ma na hre nahnevalo najviac - dizajn misií. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Jedna z hlavných úloh urazila moju inteligenciu. V nej máte obsadiť vysielač. No most k vysielaču je vysunutý, takže musíte poslať stealth jednotku, aby ho obišla a spustila. Tá jediná totiž vie deaktivovať míny po ceste. (Hoci by to sa to určite nejako dizajnovo dalo obísť vďaka možnosti oživovať určité mŕtve postavy). A tu už začínajú problémy. Na to, aby sa spustila prvá časť skriptu, musíte s hlavnou jednotkou dôjsť ku mostu. Problém však je, že hneď potom musíte stretnúť stealth postavu na úplne inom mieste. Toto miesto je na opačnom konci mapy. A z nejakého dôvodu sa aj samotná stealth jednotka vynorí niekde úplne inde. Aby to nestačilo, tak mína sa dá deaktivovať iba vtedy, ak delostrelecká základňa nad ňou je obsadená hlavnou skupinou. A pritom by logicky stačilo, keby stealth žoldnier hodil na mínu kameň alebo granát. Alebo keby mínu deaktivoval počas neviditeľnosti. Tento celý proces obsadzovania a deaktivovania pritom opakujete až trikrát. Je to zdržujúce, frustrujúce a nedomyslené.

Vedľajšie misie v Gray Zone tiež nie sú nič extra. Ich zadanie býva veľmi primitívne a ich vzorec sa opakuje. To v podstate platí aj pre misie hlavné. A hoci sa občas nájde svetlá výnimka v dizajne úloh, nie je to, bohužiaľ, ani zďaleka dostačujúce.

Posledná problematická vec je technický stav. A výnimočne nejde o pády snímkovania, bugy alebo glitche. Nie dámy a páni, táto hra trpí na klasický problém, kedy podľa toho v akej zaľudnenej oblasti ste, toľko snímok aj dostanete. Aj keď ani to neplatí vždy. Gray Zone mi ukázal niečo, čo som snáď nikdy v živote nevidel. Všimol som si totiž, že finálna misia v hre na rozdiel od tých predchádzajúcich má asi ako jediná nanútený motion blur. A paradoxne má aj najlepšie snímkovanie, hoci je obsahovo najväčšia. Neviem, čím to je. Možno za to môže ten motion blur alebo, to že ľudia z technického oddelenia prišli aspoň na posledný deň do práce.

Gray Zone z obrázkov a videí možno nevyzerá ako zlá hra, je však ako žena, ktorá klame telom. Táto hra jednoducho potrebuje viac ako len pekný zovňajšok. Potrebovala by lepších scenáristov, spraviť vyladenejšiu AI, prekopať určité systémy. A v neposlednom rade je nutné prehovoriť do duše tomu, čo dizajnoval hroznú šiestu misiu. A hlavne už žiadne miešanie. Nech je titul buď čisto RTS, alebo taktická stealth akcia. Takto neexceluje absolútne v ničom. Ach, aspoňže tá cena nie je úplne najhoršia.