Netipoval by som, že niekedy poviem, že Crash Bandicoot: On The Run bola dobrá hra. Nebola a kvôli tomu aj pred niekoľkými dňami skončila na smetisku dejín. Ale teraz musím dodať, že v porovnaní s týmto to bol snáď aj klenot. Pritom porovnanie hier je naozaj vhodné z niekoľkých hľadísk. V prvom rade obe sú veľké značky, ktoré chceli preraziť na mobiloch nie práve najlepším spracovaním. Obe taktiež zabudli na to, čo pôvodné značky robilo také výnimočné. No a obe sú konkurenciou v rovnakom mobilnom žánri.

Ako Crash, tak aj nový Ultimate Sackboy sú free to play endless runner hry. To je žáner, ktorý sa stal populárnym s hrami ako Temple Run a Subway Surfers niekedy v roku 2012. odvtedy sme tu mali kopu podobných hier. Niektoré sa snažili žáner inovovať a priniesť niečo zaujímavé, iné sa len viezli na popularite jednoduchého konceptu, kde stačí nalepiť známu značku, kopu mikrotransakcií a už len čakať, kedy sa posypú peniažky od hráčov, ktorí majú dané značky radi. Podľa známky hore už asi tušíte, do ktorej kategórie zapadol Ultimate Sackboy.

Pritom endless runner je to posledné, kde by fanúšikovia chceli Sackboya vidieť. Táto postavička je od svojho vzniku na PS3 spätá s hravosťou, kreativitou a rodinnou zábavou. Ani jeden z týchto aspektov tu teraz nenájdete. Žiadna rodinná zábava, žiaden multiplayer, absolútne žiadna kreativita. Tu, koniec koncov, neprejavili ani samotní autori. Namiesto toho tu nájdete vypočítavosť, občas frustráciu, dokonca by som povedal, že aj predátorské praktiky, keďže hra je cielená najmä pre deti, no veľmi obmedzuje to, koľko zábavy si dokážete užiť bez platenia. To sú veci, ktoré nemáme radi a o to viac, ak ide o takto milované značky.

Príbeh? Zabudnite. Ten v mobilných hrách hrá málokedy prím a tu nenájdete ani len nejaké náznaky. Pritom ak by tu aspoň raz za čas nejakú krátku scénku nadaboval Stephen Fry, mnohí by to ocenili. LittleBigPlanet a Sackboy hry nemali veľké príbehy, ale mali aspoň niečo. Nejaké tie roztomilé animácie a podobne. To aj zlý Tomb Raider Reloaded nedávno ponúkol viac. Hra vás len rýchlo hodí do samotného hrania, aby ste čo najskôr minuli úvodné mince a drahokamy a už už sa pustili do otvárania peňaženiek.

Endless runner hrateľnosť Sackboyovi veľmi nepristane, navyše mám dojem, že sa nesnaží ani o niečo vlastné. Dostanete totiž na vlas to isté, čo ste hrali pred 10 rokmi v Subway Surfers. Teda postavička sama beží dopredu a vy len palcom meníte smer pohybu, aby ste sa vyhli prekážkam. Palcom sa po displeji pohybujete doprava a doľava pre zmenu smeru, potiahnutím hore zase vyskočíte, potiahnutím dole sa skrčíte. Je to rýchle, je to intuitívne, aby to zvládol naozaj každý. Pokročilejšie ovládanie tu nenájdete a teda ani mechaniky, ale to samo o sebe nemusí byť zlé. Veď tu boli aj chytľavé endless runner hry, napríklad Lara Croft: Relic Run nebola úplne najhoršia.

Problém je trochu aj v tom, že ten endless runner tu nie je veľmi endless. Kým iné hry vás nechajú bežať až do vašej chyby, prípadne majú levely nejaký začiatok a koniec, tu máte limit. Začínate na 30 sekundách a postupne sa to po trochách stupňuje, ale v zásade sa nikdy nedopracujete k nejakej väčšej dĺžke. To trochu kazí dojem, aj keď mi je zrejmé, čo tým chceli autori dosiahnuť. Nie dlhé hranie jedného levelu, ale kúskovanie na hranie viacerých krátkych počas napríklad jednej cesty MHD alebo posedenia na „tróne“.

Takto idete z levelu do levelu, kde bojujete nie proti prekážkam, ale proti časovému limitu, ktorý je neraz neúprosný. Hlavný cieľ je nazbierať v každom leveli dostatok bubliniek na to, aby ste sa dostali do prvej trojice rebríčka, ktorý pripravili autori. Počítajú sa tu len prvé tri miesta a za každé dostanete iný počet trofejí, ktoré sa vám počítajú do celkového levelu. To tiež nie je úplne netradičné, aj keď nie som úplne stotožnený s tým, ako tu funguje konverzia bublín na body. Už menej tradičné je to, že ak dopadnete s bodmi horšie a nie ste na prvých troch priečkach, hra vám trofeje z vášho celkového levelu odoberie.

Pritom za prvé miesto máte 30 trofejí, za druhé 15 a za tretie len 5. Ak ale skončíte na 4. mieste, hra vám zoberie 6 trofejí. A už asi začínate tušiť, kde nastáva v neskorších fázach hry problém. Levely idú hore, dole, nastúpi stagnácia a prestanete mať z hry radosť. Pritom ten úvod a prvých niekoľko hodín ešte nepôsobí zle. Nie je to nejaká revolučná zábava, ale aspoň vás hra vyslovene nevytáča. To príde neskôr, keď jednoducho budete stáť dlho na mieste a nikam sa neposuniete. Alebo ak, tak dozadu. Potom zase dopredu o to, čo ste predtým klesli. Možno niečo navyše. A na boku bude stále niekde uvedené, že však si zaplaťte aktuálny season pass, pôjde to ľahšie.

Nemám rád, ak hra núti do mikrotransakcií tým, že prinesie frustráciu. Tu je to ale spravené rafinovane niekoľkými prepojenými systémami. Máte tu trofeje, ktorými zvyšujete svoj level. Ale potom sú tu aj hviezdy, ktoré predstavujú iný level. Počet hviezd ovplyvňuje to, koľko bodov za jednotlivé farby bublín dostanete v tabuľke na konci levelu. Potrebné počty sa samozrejme postupne zvyšujú, takže musíte aj zvyšovať svoj počet hviezd. To sa zase robí levelovaním častí kostýmov vášho Sackboya, na čo slúžia mince. Ak ich nemáte dosť, použite drahokamy. Tie však hra púšťa len veľmi nerada.

Oblečenie a iné časti kostýmov si levelujete tým, že máte z jedného typu viac „kusov“. Potom stačí len kopa mincí a levely idú hore, teda stúpa aj počet hviezd, následne za bubliny v leveli získate viac a tým pádom máte väčšiu šancu dostať sa do top trojky. Takže získate trofeje a celkový level ide hore. Ako ale získavate oblečenie a podobné veci? Tie získate z vreciek. Za prvé miesto v leveli dostanete vrecko. Rovnako aj za dosiahnutie určitého levelu. Respektíve ak nie vrecko, tak aspoň nejakú konkrétnu časť, napríklad masku na hlavu. Z vreciek vám padajú aj mince, veľmi ojedinele pár drahokamov.

To sú tie prepojené systémy, o ktorých som písal. Ani neviete ako a ste v špirále mechaník, ktorá vás chce prinútiť, aby ste aspoň niečo z peňaženky vytiahli. Dlho to priamo nutné nebude, aj keď zábavu tu budete hľadať len márne. Ale keď sa dostanete na úroveň 1000 trofejí (a odomknete si štvrté – posledné herné prostredie), už to bude naozaj dosť o frustrácii. Urobíte krok vpred a dva kroky vzad. Dva kroky vzad a tri kroky vpred. Progres sa spomalí tak, že budete napríklad celý deň takmer na mieste.

Nepomáha tomu ani systém vreciek, ktorý v hre je. Totiž to, že vrecko dostanete, ešte neznamená, že máte aj jeho (náhodný) obsah. Musíte si manuálne kliknúť na vrecko, aby ho hra začala otvárať. Tie najmenej hodnotné sú tak na hodinu a pol, stredné na 3 hodiny, ale sú tu aj vrecká, ktorých otvorenie trvá 8 hodín. Takže hra chce, aby ste ju spustili každých pár hodín a dali si otvoriť vrecko. Chcete to urýchliť? Investujte na to drahokamy. Pritom naraz dokážete mať len 4 vrecká a hra dokáže otvárať len jedno. Takže žiadne také, že si dáte otvoriť všetky naraz. Získate nejaké nové vrecko, ale máte plný inventár? Investujte drahokamy. Toto a čakanie už len prehlbuje už tak veľkú frustráciu a nezáživný herný zážitok.