Mám rád, keď hry dokážu skĺbiť zaujímavé nápady, netradičný naratív a zábavnú hrateľnosť. Pokryjú tak všetky tri dôležité piliere a vám už len potom zostáva nechať sa unášať až k záverečným titulkom. Priznajme si však, že to nie je situácia, ktorá by sa vyskytovala nejako príliš často. Skôr práve naopak. Často jeden z týchto pilierov škrípe a vy máte pri hraní dojem premárneného potenciálu. A v zásade sa nedá vybrať, čo z toho je ešte ten lepší prípad. Môžete mať skvelý nápad, ale ak hra kríva v oblasti hrateľnosti, nie je to dobré. A ani naopak.

Takže už asi tušíte, kam mierim v prípade VR hry Song in the Smoke. Tá síce nie je novinkou, vyšla už v roku 2021, ale teraz bola jedným z kopy launch portov pre PSVR 2, takže sa autori pokúsia osloviť širšie publikum. Pritom úvod pôsobí tak, že by im to mohlo vyjsť. Hra budí naturistický aj naturalistický dojem, cítite z toho inšpiráciu pravekom, severskou mytológiou, indiánskymi kmeňmi alebo aj fantasy. Taký ten pekný mix, kedy úplne nerozumiete (zatiaľ) obrazom, ktoré sa okolo vás dejú, ale užívate si ich.

Song in the Smoke je VR survival hra. Nie je to možno tak rozsiahla survival hra, ako sú hráči tohto žánru zvyknutí, no stále je to na VR pomery rozsiahla a dlhá hra. Dá sa ňou relatívne prebehnúť, dá sa v nej aj skúmať a objavovať. Dokážete ju tak prejsť asi aj pod 10 hodín, ale bežným hraním v nej skôr strávite aj takých 12-14 hodín (pokojne aj viac, ak chcete objaviť a zistiť čo najviac), čo na VR titul rozhodne nie je zlé a pravdepodobne sa radí k tomu najdlhšiemu, čo PSVR 2 na launch ponúka. Ocitáte sa v podivnom svete, ktorý vám vysvetlí len základné pravidlá a potom je už na vás, ako sa vám bude dariť na ceste za čo najväčšími úlovkami.

Tu sa z vás totiž stáva prehistorický lovec, ktorý má za úlohu loviť a bojovať. Teda aspoň tak sa to javí na povrchu. Vydávate sa do podivného sveta plného rôznych stvorení, kde je vašou úlohou prežiť. Postupne ale hra odhaľuje o príbehu viac a nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Nakoniec zistíte, že je za hrou naozaj skvelá, prepracovaná a aj trochu smutná myšlienka. Naozaj budete prekvapení zo záveru hry a aj keď sa dovtedy možno nebudete celú dobu baviť, vtedy si poviete, že sa oplatilo pri hre stráviť toľké hodiny.

Na začiatku toho veľa nemáte, akurát dve zdravé ruky. Tie vám pomôžu pri lození, ktorého je v hre tiež hojne. Hlavne nimi ale zbierate veci, ukladáte do svojho inventára, no a nechýba ani výroba predmetov. Chcete nôž? Tak si ho najskôr vyrobte. Suroviny máte všade navôkol – drevo, kameň, kosti a podobne. Niektoré druhy dreva sú ideálne na výrobu noža, iné zas na luk, ďalšie zase na zakladanie ohňa. Ale aj tam si musíte plameň vedieť vykresať. Keď sa vám to podarí, môžete si odpočinúť, zregenerovať a zároveň aj hru uložiť. Postupne bežné ohniská povýšite na kempy s prístreškami a rovnako budete vylepšovať aj ďalšie veci.

Základný luk nahradíte lepším, zlepšíte si inventár a podobne. Vďaka tomu budete môcť prežiť strety s veľkou zverou s menšou ujmou. Zároveň dokážete viac vecí nosiť pri sebe, prípadne ich budete vedieť uskladniť. Hra dobre pracuje s progresom, ktorý tu naozaj dobre cítite. Je to hlavne tým, že každé vylepšenie naozaj zjednoduší život aj prežitie. Naučíte sa tiež maximalizovať zdroje. Napríklad bobule vás síce nasýtia, ale spracované jedlo je oveľa lepší zdroj energie. Rovnako si budete vedieť vytvoriť aj rôzne toniká, napríklad aj na navrátenie časti života.

Hra pôsobí síce často veľmi mierumilovne, ale vie tiež potrápiť. Nie je to jeden veľký svet, ale viac menších, medzi ktorými postupne prechádzate a môžete sa aj vracať. Vaše úlohy vám hra naznačí pomerne kostrbato. Niečo vo forme vízie, niečo vo forme svietiacich prvkov a podobne. Mohla by to komunikovať aj jasnejšie, keď vás chce doviesť až k spomínanému koncu. Každopádne prejdete viacero prostredí, tie budú mať svojské nástrahy aj unikátny dizajn. Musíte sa s tým naučiť žiť, bojovať, ale aj využiť vo svoj prospech.

Hra je založená na niekoľkých vzájomne prepojený ch systémov, ktoré chcú z vás dostať čo najviac. A ak si chcete hru užiť, musíte zase vy vyťažiť čo najviac z nich. Musíte sa naučiť správanie zvierat – kam chodia a kedy tam chodia. Rovnako musíte vedieť, ako na herný svet vplýva denný cyklus. Predídete tak zbytočnému nebezpečenstvu. Keď už niečo zabijete, pokúste sa čo najviac zo zvieraťa zužitkovať – hodí sa vám totiž nielen mäso, ale aj koža či kosti. Ale pozor, všetko tu trvá nejakú dobu. Vďaka ponoreniu do VR budete neustále používať ruky – lozenie, boj, vyrábanie predmetov, používanie predmetov a tak ďalej.

Bojovať budete rôznymi zbraňami, pričom si navyše viete neraz pomôcť aj rôznymi vychytávkami. Vyrobíte si napríklad jed, polejete nim hroty šípov a hneď máte nad divokou zverou menšiu výhodu. Song in the Smoke je pomerne inteligentná hra v tom zmysle, že si jej herný dizajn vyžaduje, aby ste nehrali bezhlavo, ale pri hraní premýšľali. Tu a tam si budete želať, aby boli niektoré veci možno viac priamočiare, ale v zásade herné systému fungujú dobre a sú aj naozaj vhodne prepojené, aby spoločne vytvorili hlboký survival zážitok, navyše vo VR.

To všetko ale znie dobre, takže kde to drhne? Bohužiaľ v hrateľnosti. V angličtine sa tomu hovorí „gameplay loop“, teda akýsi cyklus akcií, ktoré v hre robíte a tvoria hrateľnosť. A tu to bohužiaľ nie je až taká zábava. Na papieri je to bohaté, rozsiahle, prepracované a podobne, ale papier už nedokáže zhodnotiť zábavu a práve tá tu podľa mňa v určitej miere chýba. Ako budete tých niekoľko hodín loviť, spracovávať, craftovať, bojovať a posúvať sa ďalej, postupne zistíte, že sa zábava vytratila. Už idete len na zotrvačnosť, nech sa prepracujete ku koncu. Všetky tie činnosti sa vám zunujú a to je obrovská škoda.

Rovnako grafika he veľmi nepomáha. Chápem umelecký žáner a aj to, že takáto grafika skryje mnohé z technologických obmedzení pri VR platformách, ale je tak fádna, až je to ubíjajúce. Ak si skombinujete pomaly sa vytrácajúcu zábavu s takto nezaujímavým audiovizuálnym spracovaním, môžete vo výsledku dostať hru, ktorú ani nebudete chcieť dohrať, lebo vás už nebude lákať. Svet je vďaka zvukom živý, ale hudba tiež nie je najzaujímavejšia. Páčia sa mi niektoré etno motívy v tých pár scénach, ale inak nič zaujímavé. Chcem atmosféru, chcem imerziu aj vďaka hudbe, no to tu nie je.

Song in the Smoke je ukážka toho, že hrám na spracovanie silných emócií stačí aj málo slov. nepotrebujete k tomu filmovosť a podobné veci. Stačí nápad a dobrý naratív. To tu je. No hrateľnosť samotná je tým, čo hru ťahá dole. Nie je vyslovene zlá a určite si nájde fanúšikov, akurát mňa osobne časom bavila čoraz menej. Pripadal som si ako v kolotoči každodennej rutiny, kedy síce postupujem zaujímavými prostrediami aj príbehom, ale v zásade robím dookola to isté, akurát časom efektívnejšie. A na to tu mám svoj život, od hier očakávam niečo pestrejšie.