Vytvoriť videohru nie je niekedy také ľahké, ako sa možno zdá. Chce to dobré nápady, skúsenosti, odhodlanie, chuť a hlavne čas. Je jedno či hru vytvárate v Unity a programujete ju v C#, alebo si postavičky nakreslíte v MS Paint a samotný projekt si vyklikáte v Scratchi či GDevelope… stále ju musíte navrhnúť tak, aby správne fungovala a dokázala pobaviť. Ako som spomínal, chce to čas a hlavne skúsenosti a medzitým si pri tvorbe prejsť sériami pokusov a omylov. 

Štúdio FoxSox games v tomto prípade padlo do omylov, čo je čudné, keďže jeho posledný hopsačkový počin Goats Tale nesie číslo 2 a prvý na Steame ospevujú. Prvú časť som nehral, ale keď kvalita prvej hry je na rovnakej úrovni ako v časti druhej, bolo by dobre v tomto štúdiu prehodnotiť smerovanie a ciele. Nerozumiem vydavateľovi ManyDev Studio, že si pridal túto nedokončenú hru do svojho katalógu a ešte ju aj ohodnotil. Budem však férový a pripomínam, že táto pixelová 2D hopsačka dokáže pobaviť, avšak len na krátky čas. 

Prevtelíte sa do úlohy capka alebo možno takej horskej kozy, ktorá sa musí hopsaním dostať až na vrchol daného levelu. Popritom postretávate rôzne postavičky, ktoré vám čo-to povedia alebo poradia a taktiež môžete nájsť cestou niekoľko truhlíc s pokladom, keď budete mať chuť objavovať. Je fajn si predtým prejsť tutoriál a uistiť sa, že rozumiete možnostiam hry a ako sa ovláda. Ovládanie je len medzerníkom, ktorým skočíte a podľa toho ako ho dlho držíte, tým vyššie vyskočíte. Keď predtým ako stlačíte medzerník držíte šípku doľava alebo doprava, vaša postava skočí tým smerom. To je všetko. Žiadny iný typ pohybu v hre nenájdete, iba keď ste na presúvacích stenách a nad ohniskami, ale o tom potom.

Viem si užiť aj náročnú obťažnosť, keď je férová. Tu nájdete len únavnú obťažnosť alebo primitívnu, za ktorú môže slabý dizajn levelov a celková neprehľadnosť naprieč úrovňami. Každá úroveň sa v tejto hre skladá z častí alebo obrazoviek vertikálne prepojených, ktoré sa berú ako podlažia a sú zväčša zložené z konštrukcií alebo platforiem. S vašou postavičkou sa musíte pomocou rôznych platforiem, trampolín, presúvacích stien a ohnísk dostať cez prekážky a pasce. Zo začiatku preskakujete cez drevené konštrukcie, následne preskúmate pár skalnatých útvarov a nakoniec sa pozriete do hradu a jeho galérie. V prvých momentoch hry sa mi zdal dizajn úrovní a jeho vyskladanie prekážok a pomôcok logický a férový, no po piatich minútach hrania sa dostavila frustrácia a nechuť v hre pokračovať. 

Dostal som sa do určitej časti, kde som mal spraviť sériu preskokov. Prvé dva sa mi vydarili, ale v ďalšom skoku som príliš krátko držal medzerník a prepadol som sa o jedno podlažie nižšie cez konštrukciu vyskladanú v tvare tunela, ktorá ma poslala na úplný začiatok úrovne. Predstavte si, že ste pekne vysoko a jeden nepresný skok vás pošle na počiatočný bod. Aké to bude pre vás zábavné, keď sa vám to stane 5x za sebou? Celá hra je postavená na tom, ako ste na tom dobre s pamäťou, keďže mapa tu neexistuje a jediný prehľad, ktorý v úrovni dostanete, je na bočnom menu, ktoré vám ukáže v číslach, na ktorom podlaží sa práve nachádzate a aké postavičky a poklady ste našli. Na bočnom HUDe si však môžete okrem iného odškrtnúť políčko s názvom noob a vtedy vám hra na posmech uľahčí prechádzanie naprieč platformami o 75%. Nielenže si budete môcť uložiť pozíciu, kde budete chcieť, ale aj uvidíte silu vášho skoku. Síce frustrácia vám tým čiastočne opadne, avšak celú hru tak prejdete na jedno posedenie. 

Plná verzia hry Goats Tale 2 obsahuje len 3 úrovne so zrkadlovými verziami levelov, sériu primitívnych výziev a jednu DLC úroveň zadarmo. Zo zaškrtnutým noob políčkom to celé dáte za jeden večer, aj keď sa presvedčite k nájdeniu všetkých truhlíc s pokladom. Bez noob tlačidla vám to možno bude trvať dlhšie, ale nie oveľa. Nechápem, prečo to radšej neriešili férovo rozloženými checkpointmi, čo by rozhodne pomohlo celkovej hrateľnosti.

Z nejakého dôvodu, keď skočíte priamo do steny, rázom sa od nej odrazíte a keď ste blízko nejakého brala, tak poletíte smerom nadol. Tvorcovia hry to vyriešili magnetickými stenami, ktoré vám okrem epileptického záchvatu nalepia vašu postavičku na danú stenu a pomaly znesú dole na platformu. Podobne fungujú aj nalepovacie oblžníky, ktoré vám umožnia pohyb do všetkých strán, keď sa na ne dostanete. Celková hrateľnosť je zle vyvážená. V niektorých častiach hry sa trápite s presným skokom a v iných vás napr. trampolíny pekne nasmerujú, kde práve potrebujete. Jediná vec čo uľahčuje orientáciu v hre, sú drevené šípky.   

Graficky je to na rovnakej úrovni ako s hrateľnosťou. Keďže ide o pixel art, netreba čakať veľké typy rozlíšenia. Je však smutné, že tvorcovia Goat’s Tale 2 neponúkajú ani ten pixelový štandard, čím by mohla hra vyniknúť. Každý level vyzerá, akoby ho robil vždy iný dizajnér so svojskou chuťou do roboty. Na niektorých miestach máte kontúry pekne vyhladené, na niektorých zase akoby ich robil žiak 5. ročníka v MS Paint. Obrazy pozadia, ale aj popredia sú priam náhodne stiahnuté z nejakej stránky s fotkami o prírode, ktoré boli následne zdegenerované na pixel art a rýchlo pozliepané dokopy. V kombinácií s dizajnom úrovní to rozhodne nie je pastva pre oči.

Nemusíte byť expert na grafiku a level dizajn, aby ste si všimli, že v hre jednotlivé súčasti hry farebne nesedia, čo vidno hlavne na silno blikajúcich stenách. A to všetko vám ponúkajú v dvoch škaredých farebných škálach, ktoré si viete v HUDe prepínať. Graficky sú postavičky navrhnuté veľmi jednoducho a ich animácia neexistuje. Každá postava je len statický obraz a jediné čo môže hráča nadchnúť, sú artworky postáv, keď s nimi komunikujete. Vaša postava kozla funguje ako kameň, je jedno pri akom pohybe. Všade sa len kotúľate. To hlavne poteší, keď sa dostanete na okraj brala. Vtedy úraduje nedotiahnutá hrateľnosť.  

Nekvalitne nahraté zvuky si tu ani nevšimnete, ale hudba je v hre menším plusom. Jednotlivé skladby v úrovniach dávajú hre určitý pozitívny pocit pri skákaní a miestami vám znížia nadobudnutú frustráciu z hry. Veľký výber a kvalitu však nečakajte. Po dohratí základu hry si môžete vyskúšať zrkadlové levely, stiahnuť jedno krátke DLC zadarmo a vyskúšať zopár výziev, ktoré vám zaberú takých 5 minút celkového času. Hra sa síce chváli aj kooperatívnym módom, kde druhý hráč v tvare ikony napomáha pri preskokoch prvému, ale nemyslím si, že niekoho presvedčíte, aby s vami túto hru prechádzal. Čerešničkou na torte sú občasné bugy s ohniskami, pri ktorých musíte následne reštartovať celý level. 

Goat’s Tale 2 sa vo svojej prezentácií chváli veľkým dobrodružstvom, zlepšenou hrateľnosťou, skvelou hudbou, krásnou pixelovou grafikou a všeobecnou zábavou, ktorú si dokážete užiť s priateľmi. Po prejdení neviem o akej hre prezentácia Goat’s Tale 2 hovorí, keďže nič z toho neobsahuje. Osobne by som túto nedokončenú vec ponúkal zadarmo na mobilné zariadenia a pridal aspoň 10 úrovní navyše ako ospravedlnenie. Je smutné, že sa niekto odváži za hru Goat’s Tale 2 pýtať peniaze.