THE WALKING DEAD: SAINTS & SINNERS – CHAPTER 2: RETRIBUTION |
THE WALKING DEAD: SAINTS & SINNERS – CHAPTER 2: RETRIBUTION |
The Walking Dead bola známa a populárna komiksová séria, ale až televízny seriál spravil zo značky fenomén. Netrvalo dlho a okrem čitateľov a divákov si získala aj hráčov. Najskôr v adventúrnej sérii od Telltale, neskôr aj v niekoľkých iných hrách, pričom aktuálne patrí aj k tomu najzaujímavejšiemu, čo si môžete vyskúšať vo virtuálnej realite. Saints & Sinners hráčov zavedie do New Orleans, kde musia čeliť stupňujúcej sa zombie nákaze, ale aj ľudským nepriateľom. Na začiatku boli hráči nikto, no časom sa z nich stal niekto. Síce stále bez mena, ale s veľkým vplyvom na okolitý svet a aj ostatné postavy.
The Walking Dead: Saints & Sinners – Chapter 2: Retribution je poriadne dlhý názov poriadne nápaditej hry, ktorá z vás nerobí len zabijaka zombíkov. Ak nepoznáte predchádzajúcu časť a o sériu sa nezaujímate, možno budete prekvapení. Na VR pomery totiž ponúka komplexný, hlboký a pestrý herný zážitok. Nie bez chýb, ale to ani nikto neočakáva. Stále je to jedna z tých hier, ktoré by ste si k svojmu VR headsetu mali zohnať. Respektíve už dve hry, pričom obe teraz vyšli aj na PlayStation VR 2 headset.
Retribution sa odohráva 3 mesiace po prvej časti a nadväzuje na udalosti, ktoré sa stali na konci hry. Stále preberáte tú istú postavu, ale čaká na vás nielen pokračovanie rozbehnutej línie, ale aj úplne nová. Ak ste prvú časť nehrali, nemusíte sa báť. Hra začína komiksovou sekvenciou, ktorá vám dej jednoducho a zrozumiteľne zhrnie, aby ste sa dostali do deja. Neskôr vám hra dokonca aj zhrnie udalosti, ktoré sa udiali medzi prvou a druhou časťou. Stále ste v New Orleans, stretávate niektoré známe tváre, ale aj úplne nové. Niektoré vám pomôžu, iné vám narobia problémy, no a na scéne je aj váš úhlavný nepriateľ, pre ktorého je to osobné.
Hra nie je jednoduchou akciou a tomu zodpovedá aj príbeh. Ten tak má niekoľko vrstiev, niekoľko konfliktov, ktoré sa prepletajú a zase rozchádzajú. Stretávate rôzne postavy, majú svoje problémy, s ktorými im musíte pomôcť. Je tu hneď niekoľko antagonistov a niekoľko strán, ktoré potrebujú vašu pomoc. Retribution prináša aj niekoľko bodov, kde vám dáva slobodu v rozhodovaní. Niekde to má menší dopad, ale napríklad úplnom závere sa od vášho rozhodnutia odvíja to, ktorý z dvoch koncov dostanete. A čo sa vlastne stane s New Orleans. Autori pritom veľmi slušne narábajú so zdrojovým materiálom a hra pôsobí ako autentický The Walking Dead zážitok.
V hrateľnosti tiež badať, že to nie je jednoduchá strieľačka, ale skôr survival akcia, kde o svoje prežitie naozaj bojujete a to nielen zbraňami, ale aj hlavou. Číže áno, jedna rovina hrania je, že Retribution sa hrá ako first person akcia. Druhá rovina tkvie ale v tom, že akcia niekedy nie je najlepším riešením, lebo zbrane sa opotrebovávajú, náboje sa neváľajú na každom kroku a nepriateľov vie byť niekedy pekná kopa. Musíte si tak vyberať súboje, do ktorých sa vám oplatí ísť a do ktorých už nie. Niekedy nepriateľov radšej obchádzať, bojujte proti nim s nožmi a podobne.
Hra je založená na denných cykloch a od nich sa odvíjajú aj niektoré mechanizmy. Vaša postava má svoju základňu, kde sa musí ísť raz za čas prespať. Každý deň musíte spať, bez toho vás hra nepustí ďalej. Po spánku sa zobudíte ráno a môžete do sveta vyraziť na misie. Svet nie je otvorený, ale tvorený niekoľkými uzavretými lokalitami, ktoré vychádzajú zo skutočných lokalít v New Orleans, takže nechýba napríklad Bourbon Street. Cestujete člnom tak, že jednoducho vyberiete lokalitu na mape. Cestovanie trvá časť dňa, takže keď sa ráno zobudíte a cestujete, do cieľa dorazíte poobede. Ak odtiaľ niekam cestujete, dorazíte tam zas večer. Večer vám hra umožní cestovať už len domov.
Cez deň je to vo svete trochu bezpečnejšie, ale pozor, v uliciach je viac ľudských nepriateľov, ktorí hliadkujú okolo svojich lokalít. Nie je ich veľa, ale sú ozbrojení, neraz aj obrnení, takže sa nemôžete spoliehať na to, že niekoho zarežete ticho nožom. V noci je ľudí v uliciach menej, ale zase sú tam hordy zombíkov. Tí sú zväčša pomalí, ale dokážu sa na vás vrhnúť v rojoch, stiahnuť vás a podobne. Počas rôznej dennej doby rak čelíte rozdielnym výzvam. Navyše vás každé ráno po prebudení hra upozorní, že počet zombíkov vo svete narástol a počet zásob vo svete sa zmenšil. Hra tak postupne prituhuje a musíte s tým počítať pri hraní.
Keďže je tu viac postáv aj frakcií, získavate naraz aj niekoľko misií a časom vám ich hra začne dávkovať hlavne na noc. Misie sú neraz aj fetch questy, ale stále sú viac vrstvené, takže musíte ísť niekam, niečo vybaviť, niekde inde niečo získať a zase to dakam zaniesť. Dni vám tak zostávajú voľné na to, aby ste zbierali zásoby, vyrábali vybavenie, upgradovali svoje dielenské stoly a podobne. Survival mechaniky sú tu pomerne dobre prepracované, takže budete mať stále potrebu niečo niekde prehrabávať a strkať do batoha, aby ste si to vo svojej základni nejako zužitkovali, doplnili zdravie aj staminu. A dojmu strachu pomáha to, že strelných zbraní a nábojov naozaj nikdy nebudú priehrštia, hlavne na najľahšej obťažnosti.
Sú tu ale aj problémy a tie vychádzajú práve z tohto konceptu striedania dňa a noci – časom sa z toho jednoducho začne stávať stereotyp. To pri dĺžke nejakých 12-15 hodín už začnete cítiť a hra sa z veľkej časti zmení na kolotoč zbierania koristi cez deň a plnenia misií v noci. Ľudia cez deň, zombíci v noci. A tak ďalej dookola. Zo zaujímavého zombie survivalu sa tak pomaličky stáva rutina a to hre neprospieva. No a neprospieva to ani vášmu dojmu z nej. Chýba tu viac pestrejších herných zážitkov, ktoré by to celé ozvláštnili.
A v negatívach môžeme pokračovať. Ovládanie sa snaží byť intuitívne a navrhnuté je dobre. No to platí na papieri. V realite ovládanie nie vždy funguje ideálne, vy kvôli tomu strácate zbrane aj vybavenie. Vaše telo je rozdelené na časti, každá je jeden slot – niekde máte pištoľ, inde nôž, inde zas batoh alebo brokovnicu. Je na vás, ako si to nastavíte a kam pre čo siahnete. Ale občas to hra dobre nezaregistruje, siahate pre mapu na hrudník, no zrazu máte v ruke kolt z pravej strany, chcete ho odložiť späť, no namiesto toho ho pustíte. Ak si to nevšimnete, môže byť zrazu veľký problém, keď sa na vás vrhne horda zombíkov.
No a treťou veľkou chybou hry je, že vlastne pôsobí skôr ako DLC a nie ako pokračovanie. Je tu nový príbeh a nie je zlý. Ale sú tu napríklad aj zrecyklované lokality. Sú tu zrecyklované prvky. Sú tu rovnaké zbrane a aj ďalšie veci. Ak si hry zahráte po sebe, naozaj budete mať skôr dojem, že je to nafúknutá expanzia a nie plnotučné pokračovanie. Pritom obe časti delia tri roky, takže mali autori kopu času na to, aby priniesli aj výraznejšie novinky a vylepšenia. Takto si akurát miestami všimnete akurát vylepšenú grafiku.
Ani tá ale nie je nejaké veľké terno, keďže Saints & Sinners sú primárne hry pre mobilné headsety Quest a PICO, takže grafika je orezaná. Nie je to vyslovene zle vyzerajúca hra, to vôbec, ale na PSVR 2 by ste chceli niečo viac, videli ste už Horizon a chcelo by to viac podobe vyzerajúcich zážitkov. A rozhodne menej zážitkov, kde preblikávajú textúry a načítavajú sa podľa toho, ako ďaleko ste od objektu. Napríklad sa tak nahnete trochu dopredu a zrazu vám preblikne model postavy pri dialógu a vyzerá trochu inak. Nepôsobí to dobre. Zvuk je spracovaný lepšie, priestorovo vyznieva pekne, dabing je veľmi fajn a minimalistická hudba dokresľuje atmosféru naozaj vhodne.
The Walking Dead: Saints & Sinners – Chapter 2: Retribution nie je zlá hra, ale stále to je mierne sklamanie. Namiesto skutočného pokračovania sme dostali nafúknutú expanziu, pri ktorej sa stráca dojem vylepšení a progresu. Akoby ste len hrali nový príbeh v starej hre. Navyše nepomáha, že sa časom začne vkrádať stereotyp. To v takejto hre tiež nechcete. Ale stále je to veľmi slušná survival akcia práve s dobre spracovaným survivalom. Do toho tu je pomerne zaujímavý príbeh, nejaké tie možnosti voľby, relatívne slušná akcia a dobrý fyzický dojem z nej. Seknutie do hlavy naozaj cítite, nôž musíte zo zombíka vytiahnuť a ak to nejde, jeho telo sa s vami ešte trochu potiahne. Nie je to zlý zážitok, ale pri hraní sa nedokážete zbaviť dojmu, že mal byť výrazne lepší.