Koncept Octopath Traveler spred piatich rokov stále slúži ako jeden z mála sviežich nápadov RPG žánru. Môžete dodržiavať pravidlá a predsa sa dá veľa vecí servírovať inak. Unikátny nápad spočíval v tom, že namiesto jedného hlavného hrdinu (ku ktorému sa pridajú vedľajšie postavy a spoločne kráčajú ku koncu) má protagonistov rovno osem. Každý začína na inom mieste, čaká ho iný kus deja a všetci ostatní mu môžu pomôcť na jeho púti. Ale v zásade ide každej postave o niečo iné – či je to lepší život alebo vymknutie sa zo stereotypu, či nebodaj zneužívania.

Druhý diel Octopath Traveler sa nesnaží vzorec meniť a je pomerne unikátny aj v roku 2023. No nie je iba reprízou toho istého konceptu s novými postavami. Samozrejme, opäť do deja vkladá osem postáv v iných častiach svetovej mapy a nechá ich zažiť svoje dobrodružstvá delené na kapitoly. Má podobný súbojový systém. No zároveň prináša nové prvky či vylepšenia, vďaka čomu je odlišný od debutu.

Nie je jednoduché vybrať si len jednu postavu na začiatok, lebo z okteta sa vynárajú viaceré zaujímavé osudy. Každý je istým spôsobom prepojený so svojím povolaním – moja prvá voľba padla na Osvalda, ktorý snuje pomstu mužovi, čo mu zničil život a on sa ocitol v žalári. Teraz sa z neho potrebuje dostať a prvá kapitola je napínavý útek z väzenia do nehostinného prostredia. Páči sa mi aj cnostný príbeh obchodníka Partitia, ktorý by si rád zarobil, no túži ukončiť chudobu vo svete. Ochette hľadá príšery z legiend, aby mohla brániť svoj domáci ostrov pred hroziacim nebezpečenstvo. Throne má temný dej, ktorý sa točí okolo vyviaznutia zo zločineckého syndikátu a vraždy adoptívnych rodičov. Hikari zase bojuje proti tyranskému bratovi a chce oslobodiť domovinu. Temenos vyšetruje náboženský kult, kde nie je núdza o zločiny. Castti je lekárnička, ktorá si nepamätá nič zo svojho života a snaží sa nájsť svoj pôvod. A tanečníčka Agnea túži preraziť vo svete zabávačov a tiež opúšťa domácu tavernu.

Spoločným menovateľom všetkých postáv je chuť zmeniť svoj život a vydať sa do iného regiónu, kde jednak natrafia na niekoho iného a dostanú impulz nevzdávať sa. Ale na hráča čaká nesmierna dilema vybrať si z postáv správne tu prvú aj vzhľadom na jej spôsob hrateľnosti či špeciálne ťahy. Povolania a bojové schopnosti každého sú totiž odlišné – môžete sa rozhodnúť aj podľa príbehového zázemia, teda na koho ste zvedaví najviac (tak som začal s Osvaldom) alebo ísť podľa povolania (bojovník, mág či zlodej, ktorý ľahko získava predmety). Neskôr sa postavy začnú prepájať a môžete si v skupine vybrať to najlepšie, ale spočiatku idete v dvojici-trojici a každá odlišnosť poteší a zvýši taktiku.

Novinka sa odohráva vo svete Solistia a ako uvidíte už pri výbere postavy, každý začína na inej časti mapy. Ostrovy, pohoria, prístavy, lesné, snežné i vodné časti, čaká vás všetko ako v každej RPG. Ale tu je azda kľúčová aj blízkosť inej postavy – s kým by ste sa chceli spolčiť najprv a vidieť tiež jeho úvod príbehu. Odporúčam nehnať sa do hry a trošku sa pohrať s voľbou, lebo určí vaše prvé hodiny. Novinkou sú dokonca aj špeciálne minikapitoly Crossed Paths (skrížené cesty), kde sú popárované vždy dve a dve postavy a čaká ich kus spoločného putovania či súboj. Voľba je vopred daná pre štyri páry, napríklad Osvald a Partitio – a aj sa kapitola tak volá (The Scholar & Merchant). Je to výborný posun pre hlbšie spolupráce postáv, ktoré niečo spolu aj zažijú okrem desiatok súbojov či pár bossov.

Putovanie po svete je zábavné, má výborný pocit z postupu. Svet je rozdelený aj na regióny podľa levelov, ktoré určujú tuhosť nepriateľov. Inak sa tu nachádzajú rozmanité budovy, zrúcaniny, mosty, cestičky, zvery, sem-tam truhlica s pokladom. Môžete kráčať po vlastných, plaviť sa po loďke, neskôr využiť systém rýchlych presunov. Treba pohľadať čo najviac miest na uloženie pozície, aby ste mali všetko pod palcom a neskôr mohli cestovať. Na niektoré fleky sa dá dostať z rôznych strán, inde vedie iba jedna cesta – a neraz narazíte na príliš vysoký level, kde nemáte šancu obstáť. Už hrdina na 10. leveli má čo robiť, ak sa dostane k držkám na šestnástke. A to nehovorím o bludiskách, ktoré si pre vás šetria borcov okolo tridsiatky. Sem sa skrátka dostanete neskôr, aj s lepšou partiou.

Každá z postáv má unikátnu vlastnosť Path Action, ktorá môže vo svete pomôcť. Niekto má lacnejší sortiment, iný odpočúva infošky, kradne predmety na počkanie či verbuje zverencov do akcie. Je to zábava, ale každá vlastnosť aj má isté percento úspešnosti – takže ak sa čórka či zber info nepodarí, môžete dostať po hube alebo rastie indikátor nedôvery. Ale v dedinkách ho viete aj vyčistiť.

Iná novinka je striedanie cyklov dňa a noci. Ako to už býva, v noci vyskakujú iné, silnejšie beštie, ale aj hrdinovia vedia čerpať benefity. Napríklad obchodník Partitio má asi najväčší rozdiel schopností: cez deň kupuje predmety so zľavou, v noci najíma asistentov do akcie. V tomto smere je prepojenie aj na Path Actions – rozhodne sa pohrajte s možnosťami hrdinov aspoň v prvých hodinách a ak je vysoké percento úspešnosti, využívajte ich vo dne, v noci. Hra vždy ukáže, aké šance čakajú.

Ako správna JRPG so zmyslom pre klasickú hrateľnosť ponúka Octopath Traveler II aj náhodné boje. Nikdy neviete, kedy na vás čosi vyskočí, takže o napätie v hre nie je núdza. Súboje sa prepnú do svojej samostatnej obrazovky, na jednej časti sú vaši hrdinovia (spočiatku len jeden), na druhej nepriatelia a už sa mastí. Boje idú na ťahy a je esenciálne dôležité sledovať viaceré parametre. Vaši hrdinovia majú fyzické údery, možno aj mágiu, špeciálne ťahy a predmety. Práve tie špecialitky sú novinkou dvojky, lebo každá postava má svoje tzv. Latent Powers. Unikát sa môže prejaviť v tom, že kúzelník svoje plošné kúzla zjednotí na jednu postavu, niekto ťahá za menej bodov, ďalší získa extra ťah alebo dakto vie preraziť obranu súpera v hocijakom čase.

Obrana je totiž esenciálna vlastnosť súperov. Pri každom máte napísané číslo, ktoré signalizuje koľko ráz treba zasiahnuť jeho slabiny, aby ste prerazili obranu a mohli šiť do neho pár ťahov naplno. Niekto má jednotku a je to pohoda, ale neskorší tasia aj päťku a to sa prvé ťahy snažíte len prelomiť obranu. Vedľa čísla je aj zoznam ikoniek ukazujúcich slabiny v podobe zbraní či mágie: sledujte ich a budete vedieť čo nasadiť, aby ste uspeli. Akurát výzva príde vtedy, ak ste jeden-dvaja a príslušné zbrane alebo typ mágie nemáte. Tieto hry s obranou sú navyše časovo limitované – po čase sa oponentom tie čísla opäť obnovia a pomyselné štíty treba prerážať znova.

Na druhej strane môžete experimentovať s vašimi ťahmi. Po vzore série Bravely Default si môžete šetriť alebo používať svoje ťahy.  Ostaňte nečinne stáť či nasaďte obranu a ušetríte si ťah do ďalšieho kola, možno aj dva. Maximum je päť ikoniek, ktoré sa dajú nasysliť, resp. štvorité útoky či magické zásahy. Vtedy sa ukáže zobrazenie MAX a kúzlite to najsilnejšie čo máte. Je na vás, ako ich využijete – ak vidíte, že mlok má trojku, možno potrebuje tri údery mečom a potom už šijete do odkrytého tela. Alebo silnejší level kúzla berie podstatne viac HP, mám pocit, že až exponenciálne vyššie, nielen dva či trikrát viac. Systém sa v hre volá Boost, aby ste posilňovali svoje zásahy.

Aby to nebolo také ľahké a taktika sa poriadne rozšírila, okrem hlavného povolania môžete angažovať aj vedľajšie, vďaka čomu sa vám rozšíri paleta pasívnych i aktívnych ťahov. Frustrujúce sú v hre len momenty, kedy hra rapídne zdvihne obťažnosť, čo nastane približne pred polovicou. Je totiž delená na spomínané kapitoly a pri ich prechode ľúbi razantne zvýšiť stávky. Vtedy je dobre ísť kamsi trénovať, opáčiť nepovinné dungeony podľa ich levelov alebo zájsť do všetkých končín sveta. Postup na vyšší level netrvá úplne dlho, ak nájdete správne miesta – odporúčam prekutrať všetky mapky. Hra sa v tom smere posunula do lepšej štruktúry, dáva dosť voľnosti a kapitoly deja neraz počkajú.

Po grafickej stránke si hra drží svoj štýl a je ideálna na prenosné hranie. Switch je platforma akurát, kde sa pohrúžite do dlhých hodín či pár súbojov na dobrú noc. Veľké platformy (recenzovaná PS4/PS5 sa pýšia drobnou veľkosťou okolo 4GB) vám zobrazia najmä súboje s bossmi v epickom meradle, tu sa autori radi hrajú so štýlom, že boss zaberie pol obrazovky. Tzv. 2D-HD štýl ešte nie je vyčerpaný, v estetickom meradle má čo ponúknuť najmä keď narazíte na mestá hýriace životom či kopou ľudkov. Po zvukovej stránke poteší najmä dobrý dabing a pár melódií.

Octopath Traveler II si pýta od vás 50-60 hodín času – a je to veľká investícia rozložená medzi osem neľahkých príbehov. Akoby tvorcovia boli niekedy príliš prísni voči hrdinom, ich nádeje poriadne testujú a ukazujú svet, v ktorom by ste asi nechceli bývať, ale cez optiku osmičky protagonistov sa chcete dozvedieť, či dosiahnu životný cieľ, nájdu pravdy či naplnia svoje ambície. Nie je to klasická cesta na záchranu sveta – a o to väčšiu satisfakciu možno pri nej dosiahnuť. Skóre sa nemení oproti jednotke, lebo aj keď časť originality vypršala, nové prvky oživujú známy vzorec. A je rovnako pútavý pre nováčikov ako pre veteránov, čo už jeden oktet do finále dostali. Kto neverí, nech opáči trojhodinové demo zo začiatku hry – pôsobí lepšie ako tuhšia ukážka jednotky.