Herných remakov dnes vychádza naozaj veľa a prakticky každý mesiac tu máme niečo. Niektoré hry to potrebujú, pri iných tie remaky pôsobia možno až zbytočne. Sú tu však aj také, ktorým to pomôže, lebo sa značka aspoň vráti na oči hráčom, prípadne sa pokúsi osloviť nové publikum. Veď kto si už len dnes spomenie na značku Front Mission? Trinásť rokov sme tu nemali novú časť v hlavnej sérii a tá posledná dopadla veľmi zle. Spin-off Left Alive dopadol ešte horšie. Pritom začiatky série sú veľmi kvalitné, akurát u nás nie veľmi známe, keďže prvých niekoľko hier vyšlo len v Japonsku a až neskoršie porty prišli na západ. Teraz je tu ale skvelá možnosť ich prežiť v modernom kabáte.

Minulý rok totiž vyšiel Front Mission 1st: Remake a v júni sa chystá remake dvojky. Práve pred jeho vydaním nám Microids naservírovali limitku remaku prvej časti a my sme sa na ňu mohli pozrieť. Jednak na to, čo ponúka v balení, no hlavne na hru samotnú, ktorá nám minulý rok unikla. A ak ste fanúšikmi ťahových taktických RPG a k tomu aj mecha žánru, mali by ste sa postarať o to, aby neunikla vám. Podľa známky asi tušíte, že to nebude nejaká must-have hra, ale stále je to niečo, k čomu sa oplatí sadnúť a vydržíte pri tom neuveriteľne dlho (aj vzhľadom na žánrovú konkurenciu).

Dej hry sa odohráva v roku 2090, ale vedie k nemu prekvapivo rozsiahly úvod, ktorý vám priblíži komplikovanú históriu alternatívneho sveta, kde sa hra odohráva. Dostanete sa v nej totiž na Huffman Island, fiktívny sopečný ostrov, ktorý zrazu vznikol v roku 1995 a postupne sa oň začali teritoriálne boje. Vznikli dve frakcie, ktoré bojovali o kontrolu nad ostrovom, pričom to medzi nimi prerástlo do vojny. Tú vystriedalo krehké prímerie, ale dlho nevydržalo – práve vy ste pritom boli na jeho konci. Rozpútala sa ešte väčšia vojna a po nejakej dobe v mecha-ringu sa vraciate do boja ako žoldnier.

Hra ponúka prekvapivo rozsiahle príbehové pozadie a aj keď pri samotnom hraní už ten príbeh až tak neoslní, stále to je niečo zaujímavé a povedal by som, že aj netradičné. Pritom po celú dobu hrania Front Mission ťaží práve z pevných základov, ktoré autori stanovili v histórii svojho sveta. Odkazujú na to dialógy s postavami, odkazujú na to aj situácie v misiách. A navyše, aby ste ocenili a pochopili celý príbeh, strávite v hre poriadne veľa času. Tento remake totiž vychádza z rozšírenej neskoršej verzie hry a zahráte si tak za obe strany konfliktu.

Hra tak obsahuje dve kampane, jednu za Oceania Cooperative Union (OCU) a druhú za United States of the New Continent (USN). Na konflikt tak nazriete z dvoch strán, rovnako sa vžijete do príbehu dvoch veliteľov jednotiek, z ktorých každý čelí iným problémom a dopredu ho ženú aj iné osobné motivácie. Pritom príbehy nie sú len nejakými obrátenými variáciami na tie isté udalosti, ale idú si vlastnou cestou a napríklad USN príbeh začína pred OCU príbehom. Pritom OCU príbeh by sa dal považovať za jadro a aj za vhodnejšiu kampaň pre nováčikov. Aj hra vás upozorní, že do USN kampane by ste sa mali pustiť, až keď máte nejaké skúsenosti.

Rozhodne tu tak toho nie je málo a vrátim sa teda k tomu, čo som už napísal predtým – Front Mission 1st Remake ponúka kopu obsahu. Dve kampane znamenajú, že vás čaká kopa misií, kopa obsahu mimo misiami a celkovo obrovská hromada hodín hrania. Len so základom počítajte na nejakých 30 hodín, ale pokojne sa to môže natiahnuť aj na 40, možno aj viac. Závisí len na vašom hernom štýle a aj na tom, koľko obsahu tu budete plniť, koľko času strávite napríklad bojmi v arénach a koľko sa budete vŕtať vo svojich strojoch.

Front Mission pomerne pekne pracuje s mecha témou, takže mechy sú v strede celej hry. Sú to stroje, v ktorých vyrážate na misie, no aby ste v nich obstáli aj v bojoch proti čoraz silnejším nepriateľom, musíte sa o svoje stroje starať. Musíte si kupovať nové časti, inštalovať ich, manažovať ich a vymieňať. Pritom musíte dbať na vášho svojho stroja. Ten totiž nemôže prekročiť maximálnu možnú hmotnosť, takže sa do nej musíte zmestiť nielen so zbraňami, ale aj s defenzívnymi systémami a ďalšou výbavou. Veľa zmenia napríklad systémy rúk a nôh, ktoré ovplyvnia útoky, HP, silu, pohyb a ďalšie atribúty.

Navyše budete maž pod kontrolou viaceré stroje, takže potrebujete dobre rozdeliť sily. Niekto musí mať dobrý dostrel a byť poriadne silný, iný zase musí mať poriadne rozsah pohybu, aby vedel vhodne zaútočiť a prípadne sa aj dobre stiahnuť mimo dostrel nepriateľov, keď sa situácia nevyvíja dobre. Hrabanie sa v dostupných dieloch v obchodoch a inštalovanie najlepších možných konfigurácií je ako hra v hre. Manažment tu je spracovaný slušne, postupne získate nové diely a vopred pred misiami musíte uvažovať nad tým, ako sa vyzbrojiť, aby ste z boja odišli s čo najnižšími stratami a s čo najvyššími ziskami. Za zničené stroje na vašej strane totiž platíte. Za zničené stroje na strane súperov získavate peniaze.

Samotná hrateľnosť, keď už teda vyjdete z mesta, kde máte základňu, sa skladá z dvoch rovín. Prvá rovina je mapa sveta, po ktorej sa pohybujete medzi dostupnými miestami a misiami. Tu nečakajte žiaden strategický prvok. Často dokonca máte len jedno miesto, kam sa vydať. V základniach zase môžete absolvovať dialógy, posúvať sa v príbehu a manažovať stroje. Ťažisko hry je ale na bojisku. Tam si vyberiete z vašich dostupných strojov, pričom postupom hrou naberáte nových členov tímu a s nimi aj nové stroje. Na bojisku sa pohybujete v ťahoch, striedate sa so súperom a keď máte pod kontrolou väčšiu jednotku, už v tom môže byť aj trochu chaosu. Pritom neriadite len mechov, ale napríklad aj zásobovacie stroje.

Musíte si byť vedomí silných a slabých stránok jednotlivých strojov, musíte využívať prostredie, musíte tiež brať do úvahy štatistiky postáv a podľa toho vhodne zvoliť zbrane, aby ste nemali zbytočne veľa netrafených útokov. Aj tak ich bude dosť. Problém ale je, že pri tej dĺžke a nemeniacich sa pravidlách boja jednoducho časom nastúpi stereotyp. Hra je príliš dlhá a hrateľnosť časom príliš strnulá. Pri takejto dĺžke by ste chceli viac možností a výraznejší progres. Ale tu máte všetko objavené už po nejakých snáď 10 hodinách (viac či menej), ale hráte ešte ďalších 20. Autori sa snažili kampane nasekať rôznymi misiami a prostredia sa naozaj pekne líšia – raz bojujete na otvorených priestranstvách, inokedy v úzkych uličkách a podobne. Ale stále je to vlastne to isté. S útokmi, ktoré pôsobia až príliš náhodne.

Hre veľmi pomáha audiovizuálne spracovanie, ktoré pekne ukazuje, že hra nemusí byť fotorealistická, ale keď raz má pekný a dobre zvolený štýl vzhľadom na zvyšok herného zážitku, stále dokáže osloviť. Grafika je jednoduchá, rovnako aj modely pri bližšom pohľade, ale ten štýl si užijete. Pritom stále pôsobí autenticky vzhľadom na originál. Výhodou je aj to, že hra nie je náročná, takže dobre šliape naprieč platformami. Ani Switch s ňou nemá ani len tie najmenšie problémy. Rovnako hudba, aj keď nie nejako zapamätania hodná, pri hraní funguje veľmi pekne, dobre zapadla do celkového spracovania.

Na trhu sú aj lepšie ťahovky ako Front Mission 1st: Remake, ale aj tak ma táto chytila za srdce. Je v nej kusisko starej školy, čo mi v dnešných hrách neraz chýba. Je tu zaujímavý protivojnový príbeh, dve rozsiahle kampane (s dvoma pohľadmi na príbeh), rozsiahle možnosti úprav mechov a aj nejaké tie možnosti hrania navyše. Moderné spracovanie hre parádne sadlo v oblasti grafiky, zvukov aj hudby. Ibaže sú tu aj problémy. Pri takejto dĺžke začne nastupovať stereotyp a nedokážete sa mu ubrániť inak ako hraním v malých dávkach. Strety občas pôsobia príliš náhodne, hlavne zo začiatku hlavnej kampane. Aj ovládanie by mohlo pôsobiť trochu lepšie. Ak ale máte radi žáner a holdujete aj mecha téme, toto je hre pre vás. Budete ju hrať dlho, v krátkych dávkach, ale čas s ňou nebudete ľutovať.