Plošinovky mám rád a najviac oceňujem, keď sa snažia posunúť do vyššej roviny a priniesť viac ako iba štandardné poskakovanie a lezenie, maximálne s dupnutím nepriateľom po hlavách. Hry s Mariom sú síce populárne, ale priznám sa, že mi pripadajú pomerne obyčajné a infantilné. Mojou obľúbenou postavičkou je skôr mudokon Abe, ktorý predviedol zaujímavé možnosti v tomto žánri. A z rovnakého dôvodu si moje sympatie získala aj hra Planet of Lana.

Na začiatku sa zoznámite s dvojicou hravých postáv v pokojnej rybárskej osade postavenej priamo na vode. Lana je hlavná hrdinka, ktorú ovládate a Elo jej staršia sestra. Chvíľku spoločne šantia a vy sa učíte základné mechaniky hry, potom idylku preruší dramatická udalosť. Elo je spolu s ostatnými obyvateľmi osady unesená strojmi, pred ktorými sa vám podarí ukryť. A potom sa rozhodnete za každú cenu nájsť a oslobodiť svoju sestru. Táto pasáž mi pripomenula sci-fi Vojna svetov, čo hre vôbec nemám za zlé.

Lana prechádza väčšinou zelenou krajinou doplnenou stromami a bralami, kde sa objavujú hliadkujúce stroje a rôzne mechanizmy, s ktorými si treba poradiť. No na rad príde aj močiar, púšť či jaskyne. Nebude však na to sama a čoskoro ju sprevádza veľmi prítulné a užitočné zvieratko Mui. Nástrahy, ktoré stoja v ceste, prekonávajú spoločnými silami, pričom svojho maznáčika môžete navigovať a usmerňovať pomocou jednoduchých príkazov.

Spočiatku stačí, aby sa Mui posadila na čierny spínač, čo vysunie plošinu, na ktorú sa vydriape Lana. A tiež uvoľňuje laná pripevnené na stromoch, ktoré sú pre dievča privysoko, ale zvieratko nemá problém dostať sa aj na vyššie bralo. Potom už hlavná hrdinka pokojne vyšplhá po uvoľnenom lane a dosiahne vyvýšené miesto. Inokedy treba laná prehrýzť, čím sa napríklad preruší dodávka elektrického prúdu, ktorý môže Lanu zabiť.

Ale Mui dokáže aj oveľa zaujímavejšie veci. Získa schopnosť ovládnuť rôzne tvory a potvory v krajine, keď s nimi vytvorí puto prostredníctvom ich svietiacich očí. Takéto zmanipulované kreatúry potom viete buď priamo ovládať, alebo ich aspoň posúvať tak, že uvoľnia zatarasenú cestu, poslúžia ako plošina na preskákanie alebo zmenou polohy znížia hladinu vody. To je dosť dôležité, pretože Mui nevie plávať. Cez jazero a rôzne toky sa obvykle dostane tak, že Lana pripláva po brvno, na ktorom sa Mui usadí a dievča s provizórnou plťkou a malým pasažierom prepláva na druhý breh.

Ani Lana však nezaháľa a vie sa dobre zorientovať. Vytrhávanie dosiek, aby sa uvoľnili prístroje a malé prechody pre Mui, alebo posúvanie debničiek patria k jej bežným činnostiam. Ale dievča vie aj používať zariadenia, ktorými hackuje a ovládne lietajúce drony. Tie slúžia ako hliadky a dostať sa do ich svetelného lúča znamená okamžitý útok a smrť. Ale keď ich máte pod svojou kontrolou, dobre poslúžia. Okrem iného na ne viete umiestniť Mui a letecky ju preniesť cez prekážky alebo k spínaču niekde vo výške. Lana ovláda aj pár ďalších mechanizmov a výťahov, na ktoré občas narazí.

Kombináciou rôznych činností a spoločným úsilím dokáže Lana s Mui zdolať aj zdanlivo neprekonateľné úseky. Len sa niekedy musíte zamyslieť ako na to. Sú to také menšie puzzle priamo v teréne a spravidla stačí pár pokusov, aby ste našli riešenie. Ojedinele ale príde rad aj na trošku náročnejší hlavolam, kde treba správne napolohovať niekoľko objektov alebo spínačov. Pomôcky, ktoré napovedia, sa nachádzajú niekde v okolí, len môžu byť trochu nenápadné alebo zašifrované. Možno sa tak na týchto miestach chvíľku zdržíte, ale väčšina hráčov si aj tu poradí.

Okrem toho sa v hre občas vyskytujú QTE, kde v dramatických momentoch treba opakovane stláčať vybrané klávesy. Ale ak QTE veľmi nemusíte, dajú sa v menu hry vypnúť. Na mnohých úsekoch však netreba veľmi rozumovať, len si musíte dávať pozor, aby vás nespozorovali drony či robotické pavúky. Vtedy najviac pomáha suchá tráva, v ktorej sa prikrčíte a schováte. Alebo použijete Mui ako návnadu, odláka pozornosť, niekedy aj zakrtkovaním na určených miestach a vy zatiaľ dostanete šancu dostať sa za hliadku.

Hrateľnosť dopĺňajú scény implementované priamo do prostredia, pričom jedinou zmenou je zúženie obrazu. Tieto pasáže ukazujú doplnkové momenty a situácie dotvárajúce dej. Nie sú to však nahovorené úseky, hra sa spolieha výlučne na mimiku a z dabingu počujete len pokrikovanie, keď Lana volá na svoju sestru.

Všetko pekne odsýpa a hra vás pohltí svojou atmosférou. Koniec však príde trochu náhle a finálny úsek mohli tvorcovia urobiť trochu rozsiahlejší a dramatickejší. Tam už síce očakávate vyvrcholenie príbehu, ale žiadalo by sa viac napätia aj epickejšie konfrontácie s protivníkmi. Predovšetkým sa však k záveru dopracujete dosť rýchlo. Pohodovým tempom sa to dá za päť a pol hodiny, čo nie je práve veľa a žiadne iné režimy už hra nemá. No je tu aspoň možnosť ľubovoľne si prechádzať a zopakovať prejdené kapitoly, kde je však jedinou motiváciou objavenie všetkých častí skladačky v skrytých oltároch.

Planet of Lana robí osobitou nielen jej hrateľnosť s pekne vytvorenými pasážami a kombináciami činností, ale v nemalej miere aj celkové spracovanie. Štýlová malebná grafika je predovšetkým výsledkom premysleného dizajnu a efektných farebných prechodov a kontrastov. Hudba je nádherná, s krásnym súzvukom rôznych nástrojov a spevom, ktorý chytí za srdce. Ovládanie je praktické a hoci autori odporúčajú gamepad, dobre sa to hrá aj myšou a klávesnicou.