Sú hry, kde na prvý pohľad môže príbeh za nimi pôsobiť zaujímavejšie ako hry samotné. Má to ale výhodu, keďže vás to k nim dokáže pritiahnuť a keď už sa o ne raz zaujímate, objavíte v nich viac, čo vás dokáže zaujať. Presne to je prípad novej českej retro FPS HROT. Ak by ste rolovali Steamom, možno by vás obrátok z nej v záplave iných nezaujal a išli by ste ďalej. Ale keď sa dozviete, že za hrou stojí jeden vývojár, ktorý si sám vytvoril vlastný engine v Pascale, mnohí už zbystria pozornosť. A to je len dobre. HROT je totiž hra, ktorá si ju zaslúži a ak jej ju venujete, odmení sa vám kvalitným herným zážitkom.

Príbehu tu veľa nečakajte. Hra chce vizuálne, obsahovo aj hrateľnosťou napodobniť éru 90. rokov a vtedy sa príbehu až taká dôležitá rola neprikladala, takže ani tu ho nenájdete. Vieme len to, že sa hra odohráva v Československu v roku 1986, kedy sa stala nejaká strašná katastrofa a Prahu (a okolie) teraz okupujú rôzne podivné monštrá, panáci v plynových maskách, robotický Gustáv Husák a podobné bytosti. Vzhľadom na tieto informácie je zrejmé, na akú katastrofu príbeh odkazuje, ale to je naozaj z príbehu všetko. Dokonca aj po konci kapitol namiesto nejakého príbehového zhrnutia dostanete recept, napríklad na karfiolový „mozoček“.

Príbeh by možno potešil, ale naozaj to nie je niečo, čo by som tu akútne potreboval. Aj keď aspoň ten robotický Husák by si nejaké vysvetlenie zaslúžil. V každom prípade, hra využíva dobre známe prostredie pomerne vhodne a to hneď v dvoch rovinách. Jedna je tá, že poznáte prostredie, kde sa hra odohráva. Dokážete rozpoznať stanicu metra, niektoré budovy a ďalšie lokality. To všetko, samozrejme, nie v aktuálnej podobe, ale v podobe z minulosti. Stále tam tá podoba ale je a akosi podvedome sa tak v hre cítite dobre. Nemusíte byť pritom obyvateľom Prahy. Stačí, ak tie lokality poznáte. Alebo len celkovo poznáte reálie architektúry československých miest v danej dobe.

Druhá rovina je metaforická a nie je až tak podpovrchová, ako by ste si mohli myslieť. Veď ju autor uvádza sám na Steame – bola to temná a strašná doba a rovnaká je aj táto hra. Dokonca aj grafika je vystavaná na veľmi obmedzenej palete kvôli tomu, aby to reprezentovalo zašednutú realitu života v socialistickom Československu. Atmosféru to buduje pekne, ale časom vám to trochu pôjde hore krkom a chceli by ste niečo pestrejšie. Prostredia sa začnú zlievať, nepriatelia sa naprieč tromi kapitolami až tak často nemenia a časom si prostredie prestanete užívať. Pritom retro estetika je pekne vystihnutá a štýl hre naozaj sadne. Akurát sa to teda dosť rýchlo opozerá.

Hra nie je paródia a ani satira socialistického Československa, skôr len hyperbola, ale dobre fungujúca, takže v tom jasne badáte ako kritiku, tak možno trochu výsmechu. Nie je na tom ale postavená. Nejaké tie odkazy tu sú, nájdete aj vysielanie v rámci obecného rozhlasu a podobne. Ale v prvom aj poslednom rade je to rýchla retro FPS. Neriešite nejaké moderné prvky ako RPG stromy, vylepšovanie a podobne. Jete rožky na doplnenie života, tielko použijete ako „brnenie“ a ak je naozaj zle, využite plechový obedár, ktorý vám doplní poriadnu porciu života.

Začínate s kosákom, ako inak. Netrvá to ale dlho a čoskoro máte v rukách ČZ 52, postupne aj samopal vzoru 23, brokovnicu, kušu a ďalšie kúsky, ktoré tým starším z vás budú niečo pripomínať. Do tohto koloritu zbraní pekne zapadnú aj fiktívne kúsky, elektrická zbraň na baterky alebo dokonca akási obdoba BFG, ktorou zničíte kopu nepriateľov rovno pred vami naraz. Niekedy si pomôžete mínami, granátmi. Zistíte, čo je vhodné na ktoré druhy nepriateľov. Keď na vás útočí niečo, čo vyzerá ako lietajúca Leninova hlava, kuša padne vhod, lebo na brokovnicu to je ďaleko alebo vysoko. Proti veľkým chlapom v špeciálnych oblekoch s granátmi ale zase dobre sadne dvojhlavňová brokovnica.

Je to naozaj klasika v každom ohľade. Zbrane nie sú nijako revolučné, ale užijete si s nimi zábavnú akciu s dobrým pocitom zo streľby. Na ten kosák často nepríde rad, lebo nábojov zase nie je práve málo a ak nehráte bezhlavo, nie je šanca, aby vám došli. Navyše je hra plná aj rôznych skrytých kútov a chodieb, kde nájdete ďalšiu muníciu. Čakajú len na to, aby ste ich objavili. Presne, ako si to pamätáte napríklad z prvej časti Quake a mnohých iných hier tej doby. Beháte, skáčete, kopete a mierite na hlavu. Občas budete aj plávať, plachtiť vzduchom, dokonca jazdiť na Pionierovi s dosť zlým jazdným modelom, ale akosi mi to ani neprekážalo.

Klasicky pôsobí aj dizajn levelov, akurát v porovnaní napríklad s Quake by som ho označil ako menej vertikálny. Stále sú však levely rozsiahle a komplexné mapy, kde sa dá zablúdiť, ale nikdy nie tým frustrujúcim spôsobom. Postup nimi je pomerne lineárny, len si musíte všímať, kde nájdete nejaké spínače, vypínače, rozvádzače a podobne. Pre postup potrebujete aj kľúče, rovnako ako v ostatných podobných hrách, ktoré nájdete niekde strčené a pomôžu vám otvoriť dvere niekde úplne inde. S mechanikou kľúčov sa navyše autor tu a tam pekne zahrá, takže máte na dosah dvere, ale príde prekvapenie.

Inteligentný dizajn dokáže občas naozaj prekvapiť a celú dobu sa stará o to, že sa nenudíte. Často aj o to, že zomierate, ale to už je váš problém. Stará škola neodpúšťala chyby hráčov, takže si manuálne ukladajte pozície a skúšajte sa pri ďalšom pokuse vyvarovať chýb. Akurát tí nepriatelia začnú časom pôsobiť trochu fádne a je to škoda. Každá kapitola prinesie nejakých nových, ale akurát ich pridá do mixu, takže stále strieľate tie isté tváre, ktorých v konečnom zúčtovaní nie je veľa. Rovnako nie som nadšení ani z bossov, lebo jednoducho nie sú zaujímaví. Raz bojujete proti vozu, inokedy proti niečomu inému fádnemu. Hra to okorení akurát tým, že tam naspawnuje aj obyčajných enemákov. Chcelo by to niečo zaujímavejšie, čo lepšie zapadne do hernej témy.

Ďalším negatívom hry je dĺžka. Je robená od srdca a prostredia sú budované ručne a s citom pre detail, takže sa nedala ani očakávať kampaň na veľa hodín, ale všetky tri kapitoly prejdete už za nejaké štyri hodiny. Ak ste šikovnejší, tak to aj podleziete a je po hre. Samozrejme, môžete si ju dať znova a zvýšiť obťažnosť, tých úrovní je tu hneď niekoľko a odrážajú to, čo si pamätáme z minulosti. Ešte máte možnosť si pozerať obludárium a bojovať v 4 arénach proti stále prichádzajúcim vlnám nepriateľov, ale to hernú dobu nijako zázračne nepredĺži.

Chápem, že retro hry majú nejako vyzerať a nejako sa hrať a HROT to veľmi pekne spĺňa. Akurát by nemuseli znieť ako v polovici 90. rokov. Minimálne teda, ak to nie je nejaký chiptune. Tu je zvuk tiež jednou z toho mála slabších stránok. Pazvuky nepriateľov znejú až komicky zle, čo je pravdepodobne úmysel, ale stále znejú zle. Hudba je veľmi nevýrazná, fádna. Je to škoda, dalo by sa tu pekne vyhrať s niečím, čo viac vystihne atmosféru a ešte ju podčiarkne. Takto je tu len niečo, čo dopĺňa celkovú kulisu.

Mnohí HROT sledujete už dlho, možno ste hru aj kúpili v Early Access, takže viete, čo od hry môžete očakávať a čo dostanete. Ak ale teraz o hre náhodou čítate prvý raz, vedzte, že je to stará škola v tej najlepšej forme. Navyše musím kvitovať, že sa nesnaží len kopírovať Quake, Duke Nukem a iné klasické značky, ale ide si vlastnou cestou, ktorá je blízka nášmu srdcu a o to viac musíme hru vyzdvihnúť. Hyperbola socializmu tu funguje veľmi dobre, dynamickú akčnú hrateľnosť si ľahko zamilujete, takže sa aj radi a ochotne prenesiete cez niektoré tie menšie nedostatky. Toto je tak hra, ktorú by si fanúšikovia boomer shooterov nemali nechať ujsť.

Kód na recenziu nám poskytol GOG.com