Odveký boj dobra proti zlu neustále prepletá svoje mysteriózne vlákna naprieč záhadnými svetmi príbehov. Mocný kúzelník Zale sa v pradávnej vojne postavil temným silám nesmrteľného démona Vatara, zarazil svoju magickú palicu do zeme, trhlinou rozpoltil známy svet a tá pohltila sily zla. Novoutvorená enkláva podporila mier a svet, do ktorého sa začala rokmi navracať mágia, sa pomaly liečil. Trhlina tvoriaca separáciu sa pomaly začala uzatvárať, na viacerých miestach ju bolo možné aj prekonať, a tak narastali obavy z blížiacej sa vojny. Opevnenia na oboch frontoch rástli každým dňom, napätia neubúdalo a zlo sa pomaly začalo zakrádať z útrob enklávy, ktorá túžila po sladkej pomste. A či už sa v tomto Enclave HD porte stanete bojovníkom dobra alebo zla, cesta to dozaista bude strastiplná...

Ale ako a kam sme sa to vlastne dostali...?

Pre prvý Xbox exkluzívny Enclave, od dobre známeho vývojára Starbreeze Studios, je akčným fantasy titulom z roku 2002, ktorý si vyslúžil nielen uznanie kritikov, ale získal si aj svoj vlastný kult obdivovateľov. Posledných 21 rokov nám však, žiaľ, prinieslo iba zármutok v podobe zrušenia plánovaného sequelu v dôsledku legálnych problémov, nijako svet neobohacujúci Wii port Enclave: Shadows of Twilight z roku 2012 a, samozrejme, aj opätovné vydanie na PC v roku 2013.

Enclave sa dnes často označuje za jedného z predchodcov Soulslike titulov, avšak moderný hráč tu nájde spojení primálo. Toto stredoveké 3D fantasy z pohľadu z tretej osoby, navyše obohatené aj o možnosť hrať vo first-person režime, síce disponuje pomalou animáciou pri dopĺňaní života  pomocou elixírov či veľmi vzácnymi checkpointmi pripomínajúcimi bonfire mechaniku, no tam podobnosť končí. Hrateľnosť je rýchlejšia, menej taktická a svojou jednoduchosťou jedného typu útoku a bránenia pripomína skôr nejaký arkádový súbojový systém. A či už si zvolíte mága, rytiera alebo malého gnóma, každá z postáv predstaví vlastnú formu animovane groteskného a mechanicky kostrbatého švihania mečom, hádzania bômb, strieľania lukom či zosielania kúziel.

Príbeh odvekej enklávy

Aj 20 rokov po vydaní dokážu menu sekcie v Encalve zaujať svojím bohatým zvukom a kreatívnym dizajnom. Hneď na začiatku vás nabádajú na výber temnej alebo svetlej kampane, avšak bez cheatov (ktoré, mimochodom, stále fungujú ako na pôvodnom Xboxe) si zahráte najskôr jedine na strane dobra. Obe kampane sú zrkadlovou verziou tej druhej, nakoľko sa častokrát vraciate nielen do rovnakých lokácií, ale plníte tie isté misie z pohľadu opačnej morálnej ideológie. Napríklad v dobrej kampani sprevádzate do bezpečia obchodníka Marcusa, no v temnej kampani je vašou úlohou zbaviť ho života. A hoci takýto prístup ku kampani môže na prvý pohľad pôsobiť ako lacné lenivé riešenie, podobne kreatívneho herného dizajnu dnes stále nejestvuje veľa.

Každá kampaň ponúka nielen voľbu z troch obťažností, ale aj trinásť plnohodnotných misií doplnených o dobrovoľné, za objavením mapy skryté levely, ktoré predstavia vždy unikátnu hrateľnosť. Patrí sem napríklad bránenie okupácii či samotná okupácia horskej pevnosti. Avšak napriek dostupným šiestim unikátnym postavám pre každú kampaň a celkovo pohlcujúcim príbehom plných fantázie, oba konce zanechávajú pocit akéhosi nedokončenia, a tak zamrzí zrušenie sequelu ešte viac... Každú novú misiu si vyberie hráč zo zvýraznených bodov/lokácií na mape, zvolí si svoju postavu, prirodzene ju aj vyzbrojí a hor sa do nekonečného sekania!

Šetri, zbroj, vraždi a opakuj!

Keď už bola reč o všetkých tých bojovníkoch a vojnách, patrilo by sa vysvetliť aj samotnú hrateľnosť. Tá mi osobne nepripomína Souls tituly, ale aj ďalšiu známu videohernú sériu od vývojárov z From Software, ktorou je Armored Core. Asi sa vám zdá toto prirovnanie trochu absurdné, no vypočujte ma. Každá misia sa začne výberom lokácie na mape a následným výberom postavy. Po zvolení postavy nasleduje sekcia pre vyzbrojenie vášho bojovníka, kde si za zozbieraný finančný budget vybavíte svojho šampióna zbraňami, muníciou, zbrojou a prípadnými elixírmi. Identický proces s Armored Core garážou! Každopádne, zbrane zahŕňajú vzhľadom na triedu bojovníka meče, sekery, kladivá, kuše, luky, magické palice a aj stredoveké granáty, s ktorými sa postavíte silám Dreg`atar vojsk.

Obe kampane je možné prejsť aj za 4 hodiny, ak viete, čo robíte, no náplň väčšiny misií je veľmi podobná. Prekonávate koridorové lokácie s občasnými skratkami, ale aj o trochu väčšie bludiská. V nich nachádzate okrem skutočne často vyskytujúcich sa nepriateľov, ktorí vedia byť pri vyššej obťažnosti a vo väčších skupinkách skutočne smrteľne nebezpeční, v tmavých zákutiach poskrývané mešce so zlatom, diamanty, mapy, kľúče a iné predmety nutné pre progres daným levelom/lokáciou. Narazíte aj na modrou žiarou obklopené checkpointy, ktoré vás za 10 zlatých privedú naspäť k životu, avšak ak ste švorc, ani checkpoint vás nezachráni... (pre objasnenie, jeden mešec = 5 zlatých)

Nepriatelia po vás vyštartujú okamžite po tom, ako vás zbadajú a či už sú to ohyzdní orkovia, kostlivci, prízraky, čarodejnice, ohniví trollovia alebo tuctoví, rímskymi vojakmi inšpirovaní pešiaci z temnej kampane, každý súboj sa môže vyvinúť trochu inak. Nepriateľmi vám budú aj nejaké tie po mape roztrúsené pasce a, samozrejme, nechýba aj typický boss fight, ktorý vždy prichádza aj s unikátnou fintou. Občas narazíte aj na jednoduché puzzle, ako je skákanie na farebné kamene alebo zistenie správneho poradia zašliapnutia platforiem, no ich všeobecná úroveň je skutočne primitívna.

Jedným z absurdných plusov Enclave však pre mňa bol okrem zábavného dizajnu levelov aj dizajn postáv, ktoré by rozhodne v dnešnom politicky korektnom svete uvideli svetlo sveta už len ťažko. „Presexualizované" figúry ženských postáv, veľmi stroho odeté partie a navyše aj častokrát sugestívne oblečky rozhodne vyčarujú pre ich absurdnosť a nepraktickosť úsmev na tvári. Odhliadnuc však od úsmevných drobností či väčších negatív a mojich osobných problémov s titulom, je až prekvapivo fascinujúce, ako dobre bola táto fantasy jazda nadizajnovaná už pred viac ako dvadsiatimi rokmi a prezentuje sa tak nielen ako poriadne nostalgická, ale aj veľmi zábavná!

Nie tak úplne HD prešľapy

Objektívne, Enclave HD priniesol hŕstku vylepšení, a tak je snímkovanie plynulo-stabilné, textúry sa ako-tak snažia o HD vzhľad, čo je najmä vidieť pri tekutinách a lesklých povrchoch, pribudlo 20 nových skladieb a remasteru sa dočkali aj tie pôvodné. Celé sa to však hrá identicky kostrbato ako aj pred dvadsiatimi rokmi, textúry skla podivne blikajú na červeno, niektoré detaily zvyknú pod istým uhlom kamery miznúť, hitboxy vás aj nepriateľov sú nekonzistentné a tak častokrát nielen vaše, ale aj nepriateľské zásahy nespôsobia žiadne poškodenie. Navyše neraz moja postava zomrela za absurdných podmienok po tom, čo napríklad na mňa skočil nepriateľ, zázračne začalo ubúdať zdravie alebo po párcentimetrovom zoskoku... Hrateľnosť sa podobne nedočkala žiadnych zmien, odfláknuté a groteskné animácie originálu pretrvávajú, svet a rozloženie predmetov v ňom sú identické, no a podivné prestrihové scény na začiatku každej misie sú naďalej prítomné.

Tento upscalingový port pre PS4, Xbox One a Nintendo Switch od Ziggurat Interactive navyše adoptoval vo svojej HD verzii aj nešťastné správanie, ktoré sa prejavuje opakovaným padaním hry. A či už to je na začiatku, uprostred alebo na konci levelu (dokonca aj pri pokuse o vypnutie softvéru), hra mi spadla dokopy tak šesť-sedemkrát. A to už nie je skutočne sranda, keď sa vám po dlhej chvíli s jednou misiou vlastne vôbec váš progres neuloží. Osobne ma na Enclave HD iritovalo nie práve zanedbateľné množstvo detailov, ktoré rapídne uberajú na pocite kvality z tohto portu a ja som tak bol nútený neraz premýšľať, prečo vlastne toto dielo vzniklo...