Som rád, že sa takýto typ hier dostal do popredia. Všetko nemusí byť nutne iba vážne a cielene na core hráčov. Potrebujeme aj hry, ku ktorým si večer sadnete s polovičkou alebo aj s deťmi, zahráte si dva-tri levely a na deň ju môžete zase vypnúť. Užijete si pri tom kopu arkádovej kooperačnej zábavy, ktorá sa vôbec neberie vážne. Alebo len niekedy s kamošmi pri pive, keď už FIFA či iný šport nemôžete ani cítiť. To je Overcooked, to je Trash Patrol, to je Space Food Truck, to je Good Job a to je aj Moving Out. Jednoduchý koncept, pohľad zhora a povinná spolupráca, kedy sa bez nej nepohnete. Ale bavíte sa už len tým, ako po sebe pred obrazovkou kričíte.

Teraz je tu Moving Out 2, teda pokračovanie kooperačnej hre o sťahovaní až pre štvoricu hráčov naraz, kde musíte hádzať von oknom gauče a práčky rovno na korbu svojho nákladiaka. V skutočnosti neexistuje viac otravných činností ako sťahovanie, ale tu je to zábava a budete si ku nej sadať s radosťou a chuťou. Ale už to možno nebude s takou chuťou ako pred pár rokmi v prípade prvej hry. Hra totiž naráža na niekoľko problémov, ktoré sa s podobnými pokračovaniami vezú pomerne často a autori sa s nimi nevedeli úplne vyrovnať.

Svet Moving Out je podivným miestom. Stále sa niekto niekam sťahuje a potrebuje k tomu vás – F.A.R.T. To nie je prd v angličtine, ale skratka pre Furniture Arrangement Relocation Technician a to ste vlastne vy – špeciálni zamestnanci s ešte špeciálnejšími schopnosťami na presun nábytku z miesta A do miesta B. To je základ a okrem toho môžete byť čím chcete – maki rolkou, kazetou, jednoducho naozaj všetkým možným. Moving Out 2 obsahuje obrovské množstvo netradičných postavičiek a je len na vás, ktorú si vyberiete. Navyše si ich môžete aj upravovať a postupne môžete získať ďalšie, ktoré sú roztrúsené po svetoch a aj leveloch.

Pokračujete tam, kde ste v prvej hre skončili. Teda máte skúsenosti, odhodlanie a už aj peknú zbierku prácičiek, ktoré vás čakajú. Nejaký ten strečing a tréning vám však nezaškodí. Navyše, ak ste jednotku nehrali, takto sa zoznámite s mechanikami a princípmi. Netrvá to dlho a už vám vypisuje váš šéf, že musíte ísť tamto a hentam. Chvíľu sťahujete, narušíte bariéru medzi vaším svetom a alternatívnymi dimenziami a už sa na vás sypú ďalšie problémy. Razom je vaša schopnosť sťahovať nábytok to jediné, čo dokáže svet zachrániť.

Musíte sa tak vydať do týchto alternatívnych dimenzií, presťahovať niekoľko domov (záhrad a rôznych iných miest) a takýmto netradičným spôsobom nájsť dostatočný počet gnómov na to, aby napravili celý tento bordel, ktorý ste nechtiac rozpútali. To vám potrvá peknú chvíľu a hra rozhodne nie je krátka. Takže plníte levely, zbierate hviezdy za splnené úlohy a posúvate sa ďalej. Skáčete z dimenzie do dimenzie práve tam, kde máte na levely dostatočný počet hviezd. Hra takto limituje váš progres a motivuje vás k tomu, aby ste sa k niektorým levelom vrátili a splnili aj nejakú tú úlohu navyše. To všetko za sprievodu trápnučkých vtipov, ktoré už k sérii patria. V angličtine sa tomu hovorí „dad jokes“ a je ich tu niekoľko na začiatku aj konci každého levelu. Ale verte mi, po pár hodinách sa ich prejete a už ich budete len preskakovať.

Máte tu základný svet, ktorý dobre poznáte, ale aj v ňom si stále musíte strihnúť niekoľko fušiek. Niektoré budú klasické, iné trochu netradičné. Potom sa vám ale otvoria už spomínané dimenzie a tam to začína byť zaujímavé – čarodejníci, sci-fi alebo aj cukríkovo. Vaše narazíte na niečo svojské a to znamená aj poriadne svojské sťahovanie. Niekde musíte počítať s futuristickými lietajúcimi ostrovčekmi, inde zase s čarovnými mechanikami, ktoré vám komplikujú život. Všetkému sa musíte prispôsobiť. Na začiatok každého levelu kamera preletí nad hernou plochou, aby ste si mohli naplánovať postup. Aj tak ho potom nedodržíte.

Je to zábava a variabilita levelov je dobrá. Navyše nesťahujete len nábytok a podobne veci. Budete napríklad presúvať aj dobytok či iné veci. A kým niekedy musíte veci z domov vyniesť, inokedy ich zase musíte nasťahovať na správne miesto. Postupne sa to celé komplikuje, prichádzajú komplexnejšie levely a náročnejšie prekážky. Z nejakého dôvodu sú do domov zakomponované mechanizmy, ako napríklad dvere, ktoré sa otvárajú len do jedného smeru. Alebo rôzne platformy, ktoré musíte ovládať. A vy pritom dokážete len skákať a fackovať. Do toho všetkého autori tu a tam skryli aj nejakú debnu s novou postavou alebo novými skinmi, čo sa vám tiež oplatí zobrať so sebou.

Jednu hviezdu dostanete, ak všetky veci správne presťahujete v benevolentnom časovom limite. Druhú hviezdu získate, ak to stihnete aj v prísnejšom limite, čo sa vám len málokedy podarí na prvý pokus, ak vôbec. No a potom môžete získať aj ďalšie hviezdy, keď sa vám po prvom prejdení levelu ukážu vedľajšie úlohy. Napríklad rotujúcimi platformami točte len v smere hodinových ručičiek. Alebo dostaňte niekam sochy plameniakov. Je toho naozaj veľa, veľa z toho nedáva zmysel, ale je to tu na podporu znovuhrateľnosti. Bez toho bude váš progres pomalší. Nie nemožný, akurát naozaj pomalý.

Poďme ale aj na to zlé. Budem stručný a rýchly, lebo hra je kvalitná, sú tu ale aj nedostatky, ktoré sa nedajú prehliadať. A tým najväčším je asi to, že toto ste už raz hrali a za tie roky sa veľa nezmenilo. Máte dojem, e je to len poriadne mäsité DLC pre prvú hru, ale nie úplne plnohodnotné pokračovanie. Kde Overcooked v dvojke priniesol kopu nových mechanizmov, po ktorých vám jednotka prišla zastaraná, tu sú nové prekážky a ďalšie veci, ale nič nové priamo v hrateľnosti. A to je škoda. Chceli by ste niečo, čo by naozaj oživili hrateľnosť, no tu je akurát viac nových vecí, ktoré vám hranie komplikujú. Respektíve komplikujú to, ako dostať predmet z miesta A do miesta B.

Časom začnete mať dojem, že o tom to nakoniec aj celé je. Levely sa snažia byť náročnejšie a komplikovanejšie, nie zábavnejšie. Niekde to prerastá až do frustrácie, dizajn vám nie je zrejmý a musíte hádať, čo vlastne v tejto spleti prekážok máte robiť. Na pomery párty hry sú neskoršie levely veľmi náročné, takže s priateľmi si užijete možno tak prvú polovicu. Potom je to už o tom, že hráte s polovičkou a s hrou ste už zžití a viete, čo robiť. Nepomáha ani to, že fyzika občas zakopne. Respektíve sa niečo niekde zasekne a to vám zbytočne narobí problémy. Takéto menšie problémy vedia trochu pokaziť dojem z herného zážitku.

Aj audiovizuálne to skôr pôsobí ako nejaká nadstavba na pôvodnú hru. Až mám dojem, že by som mohol to mohol rovno celé skopírovať z recenzie prvej časti a každé jedno slovo by platilo. Grafika je stále jednoduchá, ale hlavne účelná. Aj keď teda teraz sú prostredia o niečo bohatšie na detaily a pestrejšie. Stále je to aj bez grafických glitchov, aj keď nejaké zaseknutia sa tu a tam môžu objaviť. Rovnako je jednoduchá aj hudba, ale zase ku hraniu dobre sadne. Stále si však myslím, že by počet skladieb mohol byť väčší, variabilnejší.

Moving Out 2 je rovnaká hra ako prvá časť. A to je aj najväčší problém. Dostanete zase to isté, síce s väčšou porciou obsahu, ale to isté. V rovnakej grafike, s rovnakým zvukom, s rovnakými hernými mechanizmami. Stále je to zábava, ale už by ste chceli niečo lepšie, pestrejšie, variabilnejšie, novšie. Pritom už pri prvej časti som písal, že variabilita herným mechanizmov môže byť časom problém. Rovnaké je to aj tu. Neberte to ako nejakú obrovskú prekážku, kvôli ktorej sa hru neoplatí kúpiť. Je dobrá, masívna, vie poskytnúť výzvu, ale hlavne naozaj chytľavú kooperáciu. Dokonca by som povedal, že ak ste jednotku nehrali, pripočítajte si aj bod k dobru.