Na Marse som bol už toľkokrát, že by som tam mohol robiť sprievodcu aj Mattovi Damonovi. Red Faction, Doom, Destiny, Call Of Duty: Infinite Warfare, Surviving Mars alebo aj Mass Effect 3. To sú niektoré z tých známejších hier, ktoré nás zobrali na výlet na červenú planétu. Boli prípady, keď to bolo idylické, ale zväčša sa tam niečo pokazilo a museli sme to napraviť, bojovať o život, prípadne aj o prežitie ľudskej rasy (to je tak, keď niekto na Marse otvorí teleport do pekla). A teraz tu máme novinku Fort Solis. Podarí sa aj jej preraziť do tohto prestížneho klubu alebo skončí po pár mesiacoch zabudnutá?

Jack a Jessica pracujú ako výskumníci na Marse a je to už pre nich rutina. Opravujú komunikačné zariadenie na svojej základni, rozprávajú sa o zombie filme, ktorý predtým pozerali. Keď tu zrazu príde poplach z banskej stanice Fort Solis. Sami sa čudujú, čo má poplach znamenať, keďže Solis už nemal ani fungovať. Je to stará haraburda z doby dávnej kolonizácie Marsu. Ale niekto to aj tak musí ísť vyšetriť. Aj tak to pravdepodobne bude len planý poplach, ktorý vyvolal niekto z tých pár ľudí, ktorí tam ešte zostali.

Ako Jack tak nasadáte do kokpitu parádneho marsovského vozidla a vydávate sa preskúmať, čo sa vlastne deje vo Fort Solis. Navyše sa musíte poponáhľať, prichádza piesočná búrka a už z Marťana veľmi dobre viete, že to nie je nič príjemné a dokáže narobiť poriadne problémy. Z vonkajška vyzerá Solis normálne, akoby sa nič ani nedialo. Je tu ale globálny lockdown, nikto sa nedokáže dostať dnu a ani von. Ten ale mohol spustiť len niekto z obsluhujúceho personálu. Chcete ísť dnu? Musíte byť vynaliezaví a skúsiť to inak ako dverami. Našťastie sme v budúcnosti, takže existuje viacero možností. Fungovať ale bude len jedna, no nájdete ju rýchlo.

Dostanete sa dnu cez airlock, konečne si zložíte tú otravnú (aj keď povinnú) prilbu a zisťujete, že všetko vyzerá byť v poriadku. Akurát teda nikde nikto nie je, všetko je zamknuté a nikam sa nedá poriadne dostať. Bez hlásenia pre velenie sa vrátiť nemôžete, tak sa s Jessicou dohodnete, že to bude len rýchla kontrola a valíte preč, kým da búrka ešte viac zhorší. To je asi prvých 15 minút hry. Tušíte tak, že ide po klasických sci-fi hororových trópoch a aj tá forma nie je nijako revolučná, ale zase v tomto žánri často nepotrebujete revolúciu. Len dobrý horor.

Túlate sa tak opustenou stanice a už čakáte, z ktorého rohu na vás skočí nejaký bubák. Ale hráte hodinu a bubáci neskáču.  Začnete si pomaly uvedomovať, že toto je iný druh hororu a skôr ako po ľakačkách ide po psychológii postáv. Nie tej vašej, vy ste tu skôr ako vonkajší pozorovateľ a svedok. Ale postupne sa ponárate hlbšie do toho, čo sa na stanici stalo, prečo sa odmlčala, prečo vyslala poplach a prečo je celá uzamknutá. Čaká vás ale veľa chodenia, aby ste sa k pravde dostali. Nečakajte akčnú jazdu, toto bude skôr komorná hororová adventúra. Príbehovo nie je zlá, aj keď ten záver už trochu nedáva zmysel. Respektíve vám úplne nesadne to, prečo sa muselo stať až to, čo sa stalo. Logika správania postáv ide trochu bokom. Ale to na druhú stranu tiež patrí k hororom.

Čo ste vlastne od hry čakali z videí? Atmosféra v nich bola úplne od začiatku, ale hrateľnosť pôsobila tajomne. Akčná adventúra? Iba adventúra? Teraz už vieme, že sa autori skôr priklonili k tomu druhému a Fort Solis je third person adventúra s QTE. Teda niečo podobné ako napríklad Life is Strange séria, akurát s tým rozdielom, že tu nemáte slobodu. Je to lineárny zážitok postavený na atmosfére, takže vás ženie rovno pred tesnými chodbami, kde stále neviete, čo vás čaká za rohom. Ak tam aj pribudne telo, kde je ten, kto túto postavu zabil? Môže ohroziť aj vás?

Takže chodíte, zbierate veci a takto si doplňujete obraz o tom, čo sa stalo. Zbierate pamäťové karty, kde sú záznamy personálu – emaily, hlasovky, videá a podobne. Taktiež sa dostávate do počítačov, aby ste otvorili zamknuté dvere. Prípadne nachádzate prístupové karty členov personálu, ktoré vám tiež odomknú zamknuté dvere. No a potom sú tu tie QTE. Bez nápadu, na vykonávanie jednoduchých sekvencií, pokojne aj akcií. Pritom ani neviem, aký majú zmysel. Snáď väčšinu z nich som nestihol a keď šlo o nejaký ten boj, nezdalo sa mi, že by to mohlo viesť k inému výsledku. Ak máte skončiť na zemi, skončíte tam bez ohľadu na to, či to X stlačíte včas alebo nie.

Veľmi skoro zistíte, čo je leitmotívom tejto hry. Fort Solis je festival premárnených príležitostí, kde narazíte na prvky, ktoré sú síce dobré, ale nie dosť. Napríklad už opísaný príbeh. Je dobrý, napínavý, zaujímavý, akurát to na záver do seba nezaklapne práve uspokojivo. Potom hrateľnosť. Je prístupná každému, nenáročná, čo je tiež len dobre, ale niečo tu chýba. Ak sú tu už QTE, nech majú nejaký zmysel. Nie iba „stlač takúto kombináciu, aby si sa pohol z bodu A do bodu B“. trošku to kazí aj fakt, že sú interakcie sekvenčné. Napríklad tušíte, že panelom hentam vzadu otvoríte tieto dvere. Ale ešte panel nie je interaktívny, musíte skúsiť prvú interakciu, aby ste zistili, že tie dvere naozaj potrebujete otvoriť. Až potom je interakcia dostupná aj na paneli.

No a potom je tu ešte hrateľnosť, ktorá je tak zhruba 4 hodiny a to je veľmi málo. Keby to boli aspoň poctivé 4 hodiny, bolo by to ešte v poriadku, ale máte dojem, že je to umelo naťahované. V prvom rade pohybom. Prisahám, že som mal celú dobu dojem, že ak by postava mohla bežať, tak by bola herná doba polovičná. Tu len chodíte a to veľmi pomaly. Teda okrem  prestrihových scén, tam sa už zrazu dá aj bežať. No a potom druhá polovica tak trochu recykluje prvú – navštívite tie isté miesta, budete robiť veľa podobných vecí. Príbehovo to síce dáva zmysel, ale toto ste už raz hrali a tu ste už raz boli, tak prečo znova?

Nepomáha ani ovládanie, ktoré občas pôsobí trochu kostrbato, minimálne teda na gamepade. Postava má dlhú animáciu otočenia, veľký polomer otáčania, môžete sa niekde za sekundu zaseknúť, čo trochu kazí dojem z inak filmovej atmosféry. Ale aspoň chodíte po naozaj zaujímavých prostrediach. Povrch Marsu je spracovaný dobre, ale potom vás čaká samotný banský komplex, kde nájdete futuristické verzie bežných lokalít – jedáleň, kancelárie, chirurgia, a podobne. A možno aj niečo, čo tam nečakáte. Je tu badať cit pre detail a aj prostredia sú pekné.

Hra za to vďačí aj využitiu Unreal Engine 5.2. Vizuálne nie je najdokonalejšia, ale funguje dobre. Vidíte ako technickú kvalitu, tak aj dobrú štylizáciu. Pekne to spolu funguje, efekty v prostredí sú tiež dobré, výborné je nasvietenie a vo veľkom z toho ťaží atmosféra. Postavy sú trochu slabšie, tváre by tiež mohli byť detailnejšie hlavne v oblasti mimiky. Taktiež občas vidíte divné farebné artefakty. Akoby duchov, keď postava hráča pred pozadím istej farby. Divné je, že sa to týka vždy len týchto situácií, iné farby problém nie sú. Ale aj tak to vyzerá dobre. A aj to dobre znie. Herecké obsadenie je naozaj hviezdne a v kvalite výkonov sa Roger Clark, Troy Baker a Julia Brown neustále predbiehajú.

Fort Solis je príjemný komorný sci-fi horor, ale mohol byť aj viac. A to je problém hry. Všetko je tu dobré, ale nie dosť. Príbeh mohol byť lepšie vypointovaný, herná doba mohla byť dlhšia, hrateľnosť mohla byť variabilnejšia. Len tá atmosféra tu funguje na výbornú. Vďačí za to pekným detailným prostrediam, kvalitnému audiovizuálnemu spracovaniu a aj skvelým hereckým výkonom. Keby boli aj ostatné aspekty hry na takejto úrovni, bavili by sme sa o úplne iných číslach.