Hlavná menu sekcia je v hrách niečím, čo vám prezradí o zvolenom dobrodružstve viac, ako by ste možno na prvé zamyslenie predpokladali. Prvky ako hudba, zvolené pozadie, font písma, celkový tón a vynaložené úsilie resp. vyhradený rozpočet, dokážu pripraviť hráča na skutočne epické momenty už tu. Ani dnes však nie je vo svete veľa herných štúdií, ktoré by dokázali zachytiť esenciu kvanta nadchádzajúcich hodín v tejto ľahko prehliadnuteľnej kapitole a predať ju dostatočne efektívne zmyslom moderného netrpezlivého hráča. Japonskí vývojári zo štúdia From Software však už roky vedia ako na to, a tak ani ich najnovší počin Armored Core VI: Fires of Rubicon nijako z úspešnej formulky nevytŕča.

Ak však očakávate epické tóny a žiariace logo pripravujúce na grandiózny Elden Ring, tu sa tradície autorov výrazne zmenia. Samozrejme, zo začiatku sa celý názov hry mysteriózne vynorí z čiernej obrazovky, no orchester strieda iba ohlušujúce ticho... A to až pokiaľ zrazu nezapočujete jemné sláčiky imitujúce zvuky svištiaceho vetra. Nežné tóny však neštandardne doplní jednoduchá melódia syntetizátora kombinovaná s občasnými údermi klávesov klavíra. Ideológie ľudskosti a mechaniky tu, podobne ako v príbehu, splývajú v jednu bolestivo zatracujúcu áriu, ktorá ani z ďaleka neznie ako jeden z tých veľkolepých príbehov pre ďalšie generácie. Vrchol a poslednú súčiastkou mechanického veľdiela tu však zastáva v slučke hraná ukážka na pozadí, vyobrazujúca jedného mecha a jeho arzenál v celej kráse. Čo v hráčskom srdci zanechá iba dokonale pohlcujúci plameň temnoty a zatratenia nádeje, divoko planúci uprostred tohto brutalisticky-industriálneho sveta!

Smrtiace ohne Rubikonu

V tele cerebrálnym Coral ovládacím zariadením vylepšeného (augmentovaného) pilota s označením C4-621 sa zobúdzame nad atmosférou planéty Rubicon 3. Planéty, ktorá je zdrojom mysterióznej a extrémne cennej substancie Coral, pre ktorú vedú veľké zbraňové korporácie vojny už desiatky rokov. Povrch planéty je v dôsledku takzvaných Ohňov Ibisu, vyvolaných iskrou z Coralu, už polstoročia výrazne pozmenený, zničený a vplyvom neskrotného horenia aj kontaminovaný. Ústredným konfliktom sa teda stáva agresívna politická a vojenská snaha korporácií ako Balam Industries či Arquebus Corporation o nadvládu nad Coralom, ktorý je pre nich najmä pohonnou látkou (a zdrojom nepredstaviteľného bohatstva).

Krátko po ilegálnom vstupe na obežnú dráhu a aktivácii nášho Armored Core, teda obrovského mecha obleku, sme „nečakane“ zostrelení  bezpečnostným satelitom a zrútime sa neďaleko plánovanej destinácie. Náš protagonista, žoldnier v blízkosti stroskotaného plavidla, získa nezávislú licenciu padlého pilota, a tak sa z neho stáva nový člen žoldnierskeho systému Allmind, menom Rb23 „Raven“. Ako „lovecký pes“ nášho vlastníka menom Walter sa vydávame s ukradnutou identitou na cestu naprieč Rubiconom, aby sme získali odmenu, zabezpečujúcu nás na zvyšok života – Coral. Postretneme mnoho spojencov, ako žoldnier pomôžeme každej zo strán, rozpútame vojny a veľa stratíme. Avšak bude len na nás, koľko ľudských zverstiev spoza komfortných plechov znesieme...

Návrat strateného železného kráľa

Ak ste nikdy neprišli do styku so sériou Armored Core (ďalej AC), ktorá, mimochodom, prvýkrát predstavila svoje digitálne plechy svetu hráčov v roku 1997, alebo podobne ako ja ste iba nemali možnosť hrať predchádzajúce tituly, nezúfajte. Napriek absencii mečov a štítov je vlastne Fires of Rubicon titulom dokonale zapadajúcim do nedávneho katalógu hier autorov z From Soft. Extrémne náročná hrateľnosť, bohatý worldbuilding, charakteristicky rozprávané príbehy, škála celého sveta, dych berúca hudba a navyše tentokrát vďaka prívlastku softreboot aj prístupnejšia hrateľnosť, podobnejšia istými prvkami ospevovaným Soulslike titulom. Hra je skutočne titulom pre moderné publikum, a to nielen jej futuristickým zameraním či premiérou na platforme PC.

AC tituly sú 3D TPS akcie, kombinujúce “easy to learn, hard to master” mikromanažment v agilných priestorových súbojoch s montážnym simulátorom v garáži dobre vybaveného mechanika. Po mape misií roztrúsených po celom kontinentálnom Rubicone sa pohybujete so svojím mechom, ktorého si poctivo a „olejopotne" zostavíte za získané kredity. Primárna herná slučka prebieha asi nejako takto: Zostavíte si svojho dostupného vysnívaného mecha za získané či zakúpené súčiastky. Zvolíte si misiu/arénu/tréning a uvedomíte si, že vaša zostava v praxi totálne pohorela. Frflavo sa navrátite do garáže zostaviť lepšie AC. Procedúru opakujete až do úspechu a celý postup nanovo iterujete pre každého nového bossa či inú prekážku v postupe hrou.

Podobne ako ostatné AC tituly, ani tento však nie je iba o babraní sa v olejnatých črevách mechov a následnom udieraní do klávesnice/gamepadu. Hra napríklad na vás na From Soft pomery až priveľmi často hodí aj nejakú tú (naďalej pomerne zašifrovanú) ukážku, a tak budete mať dojem, že nejakú z ich hier trochu konečne chápete aj bez potreby vyhľadávať videá od VaatiVidya. Všetky príbehové linky neobjavíte jedine hraním, nakoľko bude potrebné skúmať tentoraz skutočne obrovské lokácie a, samozrejme, sa nevyhnete ani čítaniu popisov súčiastok v garáži… Všetky elementy najnovšieho AC sa elegantne dopĺňajú, spájajú to najlepšie z predchádzajúcich hier, sú doplnené o elementy moderného herného dizajnu autorov a prinášajú tak veľkolepý návrat skutočne kultovej série. Hra rozhodne nie je pre každého a jej fundamentálne odlišný prístup k hrateľnosti nemusí sadnúť každému. Garantujem vám ale, že ak jej venujete nervy, čas a záujem, objavíte jeden z najuspokojivejších titulov posledných rokov.

Deň v živote radového mecha(nika)

Ako je už azda jasné, minimálne polovicu života strávi každý pilot vo svojej garáži. Pre vás to znamená hodiny strávené v hlavnom menu, nachádzajúcom sa v popredí vami obývaného vagónového transportéru, ktorým protagonista cestuje na výsadky po celom Rubicone. Na pravej strane obrazovky sa nachádzajú sekcie AC DESIGN – pre vyskladanie, vyfarbenie, oblepenie a ukladanie dizajnov vášho AC, PARTS SHOP – pre zakúpenie a predaj súčiastok, OS TUNING – kde si vylepšíte za získané čipy vlastnosti vášho AC, ARENA – kde si po tradičných 1v1 súboj proti AI zvyšujete rank vášho AC, NEST – lobby pre 1v1 alebo 3v3 PVP multiplayer ,no a, samozrejme, SORTIE – teda výsadky na nové misie. Dostanete tu zároveň aj možnosť nanovo odohrať misie na lepšiu známku, vyskúšať si svoje AC po zostavení alebo splniť tréningovú sekciu.

Každé ráno v garáži pre mňa však začalo identicky. Po skončení výsadku identifikujem, aké nové súčiastky sa mi objavili v obchode na zakúpenie, porovnám ich s mojou výbavou (beriem do úvahy stav účtu) a potom už len chronicky nakupujem. Nové súčiastky sa však neobjavujú iba v obchode, niektoré získate v priebehu hrania misií, iné sú zase odmenou za dokončenie istých príbehových sekcií a aj každý tréning vám dá súčiastku, čo odporúčam využiť hneď na začiatku hry. Za každú misiu či súboj v aréne však v prvom rade získavate kredity (označené COAM), umožňujúce nákup spomínanej novej výbavy.

Ak prichádzate zo staršieho AC titulu, môžete nadobudnúť dojem, že úprav mecha je tu o čosi menej, čo je asi aj kvôli snahe o sprístupnenie a zjednodušenie titulu pre nováčikov pravda. Avšak na prvý pohľad je tu toho aj tak až s dvanástimi individuálnymi modulmi na výmenu ohromujúco veľa. Každý hráč si totižto môže z rozsiahlej ponuky súčiastok zvoliť pre svojho mecha štyri individuálne zbrane (dve priamo do rúk a dve umiestnené na ramenách), jeden pár nôh, torzo, jeden pár rúk, hlavu, trysky, generátor, čip pre zameriavanie a ešte OS rozširujúci čip. Nájdete tu desiatky rôznorodých súčiastok, z ktorých každá má nielen individuálny spôsob použitia, ale aj fundamentálne odlišné štatistiky, pri ktorých strávite s kalkulačkou doslova hodiny... V základe však platí, že pri porovnávaní súčiastok máte pre každý atribút svoju základnú hodnotu, ktorá sa pri porovnaní mení buď na modrú (farba lepšej výbavy), alebo červenú (farba horšej výbavy). No a keď si povšimnete, že každá súčiastka má navyše aj ďalšie skryté atribúty okrem základných troch, zabolí vás veru hlava...

Každá súčiastka, ktorú v hre nájdete, si so sebou nesie nielen popis, ale aj meno výrobcu, ktorý vždy patrí na jednu zo strán súperiacich o dominanciu na Rubicone. A vy sa aj s ich výbavou stanete nástrojom hromadného ničenia. Pri zbraniach poteší fakt, že každá jedna má možnosť zobrazenia krátkej video ukážky, aby ste vedeli, čo vás po zložení čaká. Zbraní tu ale nenájdete rozhodne málo. Pištole klasické, laserové, energetické, podobne sú na tom aj brokovnice, pušky, raketomety, bazuky, samopaly a na chrbát nahodíte zase rakety, lasery, po prvýkrát aj energetické štíty a iné výkonné delá. Strelné zbrane dokážu strieľať v režime automat, na dávky, po jednom výstrele, až do prehriatia alebo ich dokážete aj nabiť pre silnejší útok. Pre ľavú ruku je zároveň exkluzívna možnosť využívať zbrane nablízko (ak teda nerátame možnosť udierať päsťami po tom, ako sa vám vyparia náboje), takže či už máte chuť na energetický meč, elektrický bič alebo hydraulický vrták, je tu tá možnosť.

Nech už si však nahodíte akékoľvek zbrane do rúk či na torzo, esenciálnou zostáva potreba sledovania váhy, s ktorou vám pomôžu práve nohy a čiastočne aj ruky. Nohy sa delia na štyri základné typy, teda bipedal (základné dvojnohé zostavy), tank (obludné pásové „nohy“ eliminujúce potrebu boostrov), reverse joint (dve nohy s prevráteným kolenným kĺbom) a tetrapod (zostava štvornohý pavúk). Čím väčšie a ťažšie nohy, tým väčšiu váhu unesú, no zároveň to ovplyvní vašu aj mobilitu, schopnosť používania boostrov, rýchlosť a tak podobne. Ruky sa zase špecializujú na váhu zbraní, ktorú na sebe unesú a taktiež rozdeľujú napríklad atribút špecializácie na strelné zbrane alebo na zbrane na blízko. Okrem váhy si však musíte sledovať aj spotrebu energie a vybrať tak vhodný zdroj. S malým objemom energie či veľkou váhou vás hra zároveň ani nepustí z garáže, takže preťažené úskoky tu nehrozia. Ale ak ste sa obávali prehnanej jednoduchosti, tak rozhodne tu je toho na sledovanie požehnane!

Zamieriť, zamieriť, zamieriť...páľ??

Séria AC je historicky konzolovou exkluzivitou a teda jej premiéru na PC je potrebné poriadne osláviť, a to napríklad faktom, že som sa intuitívne rozhodol hrať s myšou a klávesnicou. Zarytí From Software fanúšikovia ma už dozaista ukrižovali v komentároch, ale práve AC je titulom, ktorý vzhľadom na neustálu potrebu mieriť po myši doslova prahne. Skutočne som sa pokúšal o ovládanie s gamepadom a verte mi, že som ho po zopár úmrtiach, kedy som sa nevedel ani len otočiť, veľmi expresne odložil... Ďalšou historickou súčasťou série je, samozrejme, preslávený štvorec či kruh ovládaný kamerou, určený pre zameranie nepriateľov, ktorých bolo potrebné aktívne udržovať v hraniciach tohto poľa.

Triumfálny návrat sa však nekoná, nakoľko zameriavanie v AC je natvrdo uzamknuté uprostred obrazovky, až kým nenarazíte na nepriateľov. V takom prípade sa aktivuje kruhový automatický zameriavací systém, ktorý realizuje spomínaný čip a „softlockne" vás na nepriateľa. To znamená, že bude aj naďalej potrebné otáčať kameru, ale bude vás stačiť udržať nepriateľa v hraniciach celej vašej obrazovky. To síce môže znieť primitívne jednoducho v porovnaní s predchádzajúcimi titulmi, no s extrémne zvýšenou agilnosťou nepriateľov to aj tak nebude žiadna prechádzka ružovým sadom. Dostanete zároveň možnosť zapnúť aj hardlock, teda aktívne sledovanie cieľa, pri ktorom sa kamera otáča za vás, no toto sledovanie stále nie je na úrovni typického Dark Souls uzamknutia kamery na cieľ, a tak sa môže stať, že vám cieľ jednoducho vykĺzne.

UI je tentokrát veľmi simplifikované, moderné a aj keď môže na prvý pohľad pôsobiť množstvo zobrazených informácií prehnane, celé to je výrazne užívateľsky prívetivejšie ako ostatné diely série. Uprostred máte spomínaný kruhový zameriavač (crosshair), pod ním sa nachádza váš útokmi nepriateľov nabíjaný stagger ukazovateľ, po ktorého naplnení vaše AC nakrátko skratuje a ostanete tak otvorený nepriateľskej salve. Rýchlosť obnovenia systému a celkové množstvo znesiteľného poškodenia, samozrejme, viete ľahko ovplyvniť zvolenými súčiastkami. Pod týmto ukazovateľom uvidíte vašu celkovú energiu, ktorá predstavuje v podstate výdrž vášho AC a spotrebovávate ju letom, využívaním boosterov a výskokmi. Úplný spodok a pravý kraj zdobia dve línie, z ktorých jedna predstavuje typický herný kompas (ukazujúci aj nepriateľov prostredníctvom červených bodiek) a druhá zase výšku. Na ľavej strane zase nájdete výškomeru podobný ukazovateľ rýchlosti. Pravý dolný roh ukazuje stav nábojov a aktuálne prebíjaných/prehriatych zbraní. No a ľavý roh obrazovky si uzurpuje celkové AP – životy, počet dostupných súprav na opravu, ukazovateľ skenovania a OS rozšírenie.

Súbojový systém je z hľadiska ovládacej schémy až prehnane primitívny, nakoľko každá zbraň na vašom AC ma dedikované jedno tlačidlo, jedno tlačidlo je určené na zmenu režimov zamerania, pohyb klasicky do všetkých smerov páčkou alebo WASD, kamera je otáčaná páčkou alebo myšou, a dostanete tlačidlo pre aktiváciu letových posilňovačov, čo znamená ľahké kĺzanie tesne nad zemou pre rýchlejší presun po mape. Na pohybe posilňovačmi stavia ďalšie tlačidlo zabezpečujúce vzlet hore, Quick boosting fungujúci ako mecha verzia uhýbania a Assult boost, teda akési turbo poskytujúce extrémne rýchly presun. A to je vlastne asi tak všetko. Teraz je už len skutočne na vašich prstoch a ich mikromanažmente, aby ste sa dostali vôbec cez prvého bossa prvej misie na Rubicone. Verte mi, že ak máte v pláne vyhrať, zapotíte sa a prsty vás budú bolieť. Každý súboj sa totižto stáva konštantným žonglovaním so štyrmi zbraňami, zdanlivo nekončiacim quick boostom, assult boostom a ešte tam niekde musíte aj otáčať kamerou pre zasiahnutie cieľa či udržanie prehľadu nad bojiskom.  

Vo vzduchu až do poslednej guľky!

Prvé hodiny s AC mi domotali nielen hlavu, ale aj prsty neskúseného pilota natoľko, že som skutočne chvíľu pochyboval, či sa vôbec niekam v hre dostanem. Základný koncept som pochopil veľmi rýchlo a keď som sa konečne dostal cez tutoriálového bossa, bol som presvedčený, že ma už nič nezaskočí. Fatálna chyba. Prvá z piatich kapitol hry ponúkne grandióznu variabilitu misií, ktoré vás však pomerne šetria. Koridorové sekcie cez rozsiahle mapy chcú po vás hromadné vraždenie automatizovaných mechov, no časom vás postavia zoči-voči aj prvým pilotovaným AC alebo dokonca jednoduchším bossom. Otestujete si niekoľko základných typov misie, kedy buď zničíte ciele, vyčistíte mapu od nepriateľov, dopravíte sa do cieľovej stanice, zničíte obrovitánskeho, kráčajúceho ťažobného robota a aj si zahráte s AI spojencami. Tu si aj začnete všímať prvé náznaky recyklácie máp a obsahu všeobecne, nakoľko obťažnosť sa stane medzi levelmi nevyváženou a zatiaľ čo niektoré výsadky zvládnete odohrať za dve minúty, pri iných strávite desiatky.

Napriek drobným nedostatkom je ale prvá kapitola pompézne ohromujúca a celý výjav budete obdivovať s pootvorenými ústami. O tom však neskôr. Tvrdý náraz pre mňa v celom organickom postupe však prišiel na konci prvej kapitoly, kedy som sa postavil hrozivému AC menom Balteus, ktorý sa medzičasom v hráčskej komunite stal akousi legendou na poli obťažnosti. Balteus totižto na tri dni pozastavil akýkoľvek môj progres, precízne otestoval moje nervy aj ochotu nerozlúčiť sa s vlastnou myšou. Je to totižto extrémne agilné a agresívne mechanické stvorenie, ktoré overí, či budú vaše v prvej kapitole nadobudnuté skúsenosti aplikovateľné na zvyšok hry. Moje očividne neboli...

Každou ďalšou misiou si uvedomíte, ako veľmi agilné AC dokážete vlastne v hre vyskladať a ako bude potrebné sa prispôsobovať každému novému scenáru, ktorý na vás hra bez milosti vrhne. Autori sa zároveň pokúsili tradičnú hrateľnosť ozvláštniť aj netypickými misiami, a tak si vyskúšate napríklad stealth misiu, v ktorej je potrebné vyhýbať sa nepriateľským reflektorom, tower defence sekciu, kde je cieľom ochrániť krehké raketové nálože pred vlnami nepriateľov alebo dokonca aj nejakú eskort misu. Každá jedna kapitola istou formou obsah recykluje, ale vždy zakomponuje aj úplne odlišné a nové prvky, ktoré vlastne všetky pochyby veľmi rýchlo zaženú. Časom narazíte napríklad v selekcii misií aj na rozhodnutia, ktoré sú napriek miernej UI neintuitívnosti niečím, čo vám ponúkne vlastne fundamentálne odlišné zážitky. Hra totižto ostatné cesty úplne uzamkne a vy sa budete musieť spoliehať jedine na režim New game+, v ktorom navyše pribudnú ešte aj ďalšie alternatívne misie, ktorými sa celková znovuhrateľnosť aj dĺžka titulu niekoľkonásobne navýši! A presne toto patrí medzi inovatívne prístupy From Soft, ktoré by mali byť v hernej branži častejšie.

Celú jednu kapitolu by som mohol venovať aj nepriateľom a bossom zase ďalšiu, no to by som sa veru nikdy nedopísal. Veď len novinársky manuál k hre mal viac ako 80 dvojstrán!! Radoví nepriatelia siahajú od spomínaných automatizovaných AT-ST robotov, cez drobných mechov so zbrojným nákladom na chrbte, až po ostreľujúce drony, dvojvrtuľové helikoptéry s výsadkom či štvornohé hovädá slúžiace ako forma minibossa. Variantov nepriateľov je hojne a pri tej rýchlosti, s akou ich budete kosiť, si vlastne ani ich vzhľad nestihnete všimnúť. Podstatné však bude pri každom nepriateľovi čo najrýchlejšie naplniť jeho stagger ukazovateľ nachádzajúci sa priamo pod ukazovateľom života, aby vám poskytol vyskratovaný nepriateľ podobne ako v Sekire otvorené okno pre devastujúci útok. A predsa sa niet čomu čudovať, nakoľko režisérom najnovšieho AC bol tentokrát Masaru Yamamura, teda hlavný herný dizajnér zo Sekiro: Shadows Die Twice.

Bossovia na druhej strane predstavujú vrchol kreatívneho vybláznenia autorov. V preview prezentácii som spomenul automatický vysávač chrliaci roztavený kov a oháňajúci sa dvoma rotujúcimi valcami. Ten ma veru potrápil, no rozhodne nie tak ako úvodný Balteus s jeho ozbrojeným rámom, štítmi a všade navôkol poletujúcimi raketami. Gigantický pavúk s laserovými delami, vlajková loď spoločnosti pre ochranu planét (v hre vystupujúca pod skratkou PCA), množstvo AC pilotov, nové AI pokusné obleky a množstvo ďalších...

Pri každom bossovi obťažnosť až neprirodzene narastie a vy sa tak pýtate, či ste vlastne medzičasom hrali úplne odlišný titul. Stráviť niekoľko hodín pre jednom súboji bolo pre mňa bežné a jediný dôvod, prečo môj setup ešte funguje, sú novo implementované checkpointy. Tu sa pomaly začínajú črtať paralely so Soulslike titulmi, nakoľko sú v hre okrem občasných checkpointov v niektorých misiách roztrúsené aj zásobovacie miesta, kam priletí skriňa doplňujúca náboje, život a opravujúce súpravy. Samotná súprava na opravu sa až príliš podobá na Estus flasky zo Soulsoviek, ale tu popravde väčšina podobností končí. Áno sú tu veľkí bossovia a aj postup či ideológia prezentácie má bližšie k ich novším sériám. No v celom Elden Ringu ani inom Souls titule som nikdy nezažil taký uspokojivý pocit, ako keď vyhrám súboj nie vďaka ťažkej memorizácii každého pohybu bossa, ale vďaka môjmu vlastnému návrhu mecha a každej jeho dopodrobna premyslenej súčiastke. Navyše vďaka možnosti predaja súčiastok za ich nákupnú cenu či sekcii pre zmenu výstroja aj pred načítaním posledného checkpointu hra dostáva úplne nový rozmer!

Pompézne brutálny industrializmus alebo ako poprieť relevantnosť hráča

Fires of Rubicon je titulom, ktorý ma ale hneď zo začiatku upútal nielen svojím dystopickým sci-fi zasadením či extravagantne akčnou hrateľnosťou, ale práve svojou hlbokou ohlušujúcou atmosférou. Hra doslova kričí mohutnými elektronickými a hlbokými zvukmi, ktoré sprevádzajú nádherný a detailný vizuál. Umelecké smerovanie autorov sa nezaprelo ani v najnovšej hre, a tak sme dostali napríklad jedny z najexpresívnejších oblôh a prostredí, ktoré autori dodnes vytvorili. Environmentálne rozprávanie príbehu je už dnes na fundamentálne odlišnej úrovni, a tak máte chuť skúmať každé zákutie rozsiahlych levelov. Avšak v momente, keď si uvedomíte škálu okolitého sveta, vtedy začne byť titul skutočne desivým. Drobné autá, schody a dvere pre ľudí sú pri vašom desaťmetrovom stroji hromadného ničenia skutočne zrnkami prachu, ktoré vďaka pomerne rozsiahlej deštrukcii prostredia v každom akčnom strete doslova rozprášite.

Keď však zoberiete do úvahy veľkosť vášho AC vzhľadom na pompézne budovy navôkol, až vtedy pochopíte skutočnú hrôzu Rubiconu. Vy ste totižto iba jedným drobným žoldnierom, ktorý pomáha korporačným frontom vzhľadom na lepšiu finančnú odmenu. Avšak to aký bol Rubicon pred katastrofy prinášajúcim ľudstvom, keď ho ešte obývali mierumilovní Rubiconci, keď Coral pokojne spal pod povrchom a všetko navôkol prosperovalo, nie páchlo zhoreninou. Zo sveta sa nedozviete veľa, pomôžu vám k tomu jedine vraky AC jednotiek, skryté dátové truhlice alebo nepriatelia s dátovou zložkou pri mene. Toto sú totižto útržky dát, z ktorých sa môžete dozvedieť niečo málo o svete, v ktorom ste sa ocitli a nájdete ich náhodne roztrúsené v tých najtemnejších zákutiach veľkých máp. Často však zívajú koridorové stiesnené či otvorené priestory skôr prázdnotou, a tak aj keď skúmate, veľa z toho nezískate. Najrušivejším elementom pre mňa bola červená digitálna línia ohraničujúca dostupnú mapu, ktorá síce tematicky sedela do náplní misie, no moju chuť po prieskume nepríjemne a prehnane efektívne zostrelila..

Hudobná zložka From Soft titulov si vždy zaslúži chválu a nie je to inak ani pri AC6. Hoci soundtrack pôsobí častokrát iba veľmi účelovo pre špecifické úseky titulu, našiel som si v týchto elektronických, ťažkých a nádej zatracujúcich melódiách zopár favoritov. Dokonale podtrhávajú aj s vizuálom a celkovým ozvučením umelecké smerovanie, o ktoré sa hra pokúša a vy sa tak skutočne na Rubicone cítite ako zašliapnutia hodný votrelec, ktorého si medzi neprirodzene obrovskými rekvizitami vlastne ani len nevšimnete. Ste iba drobný červ, ktorého v tomto industriálnym brutalizmom dýchajúcom svete jednoducho nik nechce. A hra veru do industriálnosti zasahuje veľkými strojmi, mechanickými detailmi, priblíženiami na každú súčiastku a ťažkopádnymi zvukmi neustále v priebehu celej hernej doby.

Vyzdvihnutie si zaslúži aj prepracovaný fotomód, ktorý som si ja, nanešťastie, všimol až pri konci hry. Kedykoľvek sa z menu ľahko prepnete do fotomódu a to pokojne aj priamo v garáži, kde si viete priblížiť svojho  mecha (s podobným pohľadom sa ukázala aj zberateľská edícia hry). Detailov, precíznych modelov a údiv vzbudzujúcich pohľadov je tu na rozdávanie a ja by som o nich mohol skutočne rozprávať celé dni. To ako sa pri každej kapitole menia pohľady z vašej garáže, to ako obloha naberá každým ďalším zápalom Coralu nové odtiene, to ako efektívne je vyskočenie z dokonale ozvučenej platformy pre výskok na vyššie vertikálne úrovne, to ako sa dozviete myseľ odpaľujúce fakty z príbehu, to ako vaše rozhodnutia v misii ovplyvnia niektoré dialógy od postáv, to ako...