Môžete mať odvážne prehlásenia o simulátoroch od Playway, ale určite ste niektorý z nich hrali. Sú absolútnym dnom herného sveta a nikdy o ne ani pohľadom nezavadíte. To vám tak uveríme... Na desať nudných a generických kúskov pripadá jeden zaujímavý, ktorý vás pohltí. Až tak, že sa oplatí hodiť manufaktúre na kadečo mrzký peniaz. Môžete sa zasmiať nad základnou myšlienkou (tu kladivo a karboška, tam vrak lode, bum a tresk, suroviny roztriediť a predať), ale len do momentu, kedy sa na vrakovisko vyberiete vy sami.

Pri Ship Graveyard Simulator 2 môžem zodpovedne prehlásiť, že ide o titul, ktorý má prostú myšlienku, priemerné prevedenie, ale ono to akosi človeka baví a drží za montérky, takže sa do zablateného vrakoviska vracia takmer každý večer, kedy sa domácnosť konečne ponorí do pokojného ticha a nemusíte riešiť tabuľky z práce, rodinné strasti alebo čo sa zase na dome dohihňalo. Len vezmete do rúk kladivo a ten obrovský kolos pred vami rozmlátite na cimpr-campr. Nič viac a ani nič menej, veď ani v Diablo IV vlastne nejde o nič iné ako o klikanie.

Spomínal niekto Hardspace: Shipbreaker? Áno, ide o kráľa deštrukcie. Lebediac si na svojom imaginárnom tróne pozerá zhora aj na Ship Graveyard Simulator 2. Dnes recenzovaný produkt sa ako podlízavý mopslík snaží votrieť do priazne hráča, ktorý je zhyčkaný kvalitou a má už predsa len nejaké nároky. Novému titulu od Games Incubator (Animal Shelter, Monuments Flipper, Car Detailing Simulator) sa to darí. Hoci nejde o také orgie ako pri Powerwash Simulator, House Flipper či ďalších úchylnostiach, ktoré zdobia knižnicu recenzentovu, no na rozdiel od iných generických klikacích orgií (jachty a tanky a zbrane a ktovie čo ešte) vás to bude baviť.

Tá neviditeľná mrška, zábava jej budeme hovoriť, proste dokáže chytiť pod krkom a nepustiť až tak, že prestanete vnímať čas. Len musíte hranie správne dávkovať, pretože robíte to isté dokola, no hodinku dve tým zabijete jedna radosť. Máte rôzne vraky lodí, respektíve zo začiatku skôr ich časti a tie máte rozobrať. Na železné skrutky musíte použiť kladivo, zvary ako súčasti trámov či vinklov zas odstránite karbobrúskou, inokedy vytiahne autogén, zavoláte si žeriav (ten vám pekne odnesie domenkov obrovské palety, motory, kontajnery) alebo pripevníte na dvere nálož a vyhodíte to vzduchu. A to je všetko priatelia. Teda nerátajúc lano, ktorým sa môžete pritiahnuť vyššie, ale ani za nič na svete sa s tým nešikovný recenzent nenaučil robiť, tak sa naň úplne vykašlal.

Mohli by sme aj skončiť, pretože grafika je nič moc, zvukov je presne asi tak šesť, ale aspoň to teda nepadá ako hnilá hruška a ovládanie nie je zbytočne krkolomné. Ale to by uni nebol veľmi rád a prestal by ma zásobovať podobnými kúskami. Tak prečo je Ship Graveyard Simulator 2 iný? V prvom rade ide o deštrukciu. Nie najlepšie zvládnutú, pretože fyzikálny model je všetko, len nie reálny, nech vám vývojári tvrdia čokoľvek, ale na jednom tráme sa tri paluby určite neudržia. V rade druhom môžete okolo seba búchať a mlátiť, ale bude vám to trvať dlho, takže sa snažíte loď demontovať čo najefektívnejšie. To znamená, že ju rozkutáte zdola (ale najprv vyrabujete interiéry) a ono to už nejako popadá. A v neposlednom rade tu je nejaký progres.

Na začiatku sa totiž oháňate kladivom z výpredaja a musíte tresnúť niekoľkokrát, aby tie skrutky povolili. Rovnako máte v rukách božku-karbošku, poškodenú viac než trošku a to rezanie trvá až nepríjemne dlho. V rukách odnesiete len niekoľko kilogramov materiálu a zo zeme ho vyzobávate holými rukami. Akonáhle dačo pozbierate, odveziete na zberný dvor (vložka s autom je arkádová a vlastne aj zbytočná, ale na auto môžete nahadzovať tony materiálu, tak to prejdeme taktným mlčaním), roztriedite, pretože separovať treba a dostanete zopár drobných s materiálom, ktorý môžete predať. Žiadne tisícky eur, ale pekne skromne, preto naši niektorí spoluobčania nechodia s kúskom plechu, ale rovno sa terigajú s koľajnicou.

Dostanete teda finančnú odmenu a hybaj ho kupovať plány s vylepšením, ktoré následne aktivujete v inom stánku za finančný obnos a nejaké suroviny k tomu. Nemôžete teda všetko predávať hlava-nehlava. Inak by ste nemali na nové rukavice (zrazu vezmete viac vecí naraz), kladivo ozembuch (stačí jedna rana a skrutky lietajú vzduchom) a božku ste vymenili za superskú mašinku s diamantovým kotúčom, určite to má aj wifi a závideli by vám ju aj tí ujovia z reklamy na nemenovaný reťazec, s ktorým to zvládnete). Odnesiete naraz viac materiálu, jednotlivé činnosti vám trvajú menej a efektívnosť sa zvyšuje. Upgrade je vykúpený vašim potom a krvou.

Takto sa predierate prvými torzami vrakov, hodinka strieda hodinku a demolovať vás baví. Potom prídu náročnejšie misie – odomknete si celé lode a vám spadne hrebienok: zistíte, že materiály sú silnejšie a pevnejšie, takže znovu musíte investovať do vylepšenia. Najhoršie na tom všetkom je, že tento primitívny kolotoč má svojské a príťažlivé čaro. Tak ako striekate vodu v Powerwashi, sa aj tu oháňate kladivom a je to vlastne príjemný relax, ktorý vám zabezpečí to potrebné po náročnom dni v reálnom živote. Ťažko zdôvodniť ako to je vlastne možné, avšak v momente, kedy potrebujete vypnúť, vám pomôže skôr nenáročný simulátor ako AAA pecka so skvelou grafikou, príbehom, otvoreným svetom a kadečím iným.

Jediným problémom brániacim vám v hraní je smutný fakt, že samotné lode majú takmer rovnakú štruktúru a repetitívnosť z totožného obsahu sa jednoducho dostaví skôr, než by ste očakávali. Triedenie odpadu prostredníctvom minihry je otravné (volíte farebný kontajner, do ktorého musí spadnúť odpad rovnakej farby), samotné prostredie, v ktorom sa demolácia odohráva je od začiatku rovnaké, bez života a možnosti úprav. Ani obrázok si do svojej chajdy uložiť, ani len kúsok plechu zo zberu doniesť. Ale inak vás od Ship Graveyard Simulator 2 môže odradiť iba to, že podobný typ hier nemáte v láske. Alebo máte v knižnici jednotku.

Na Ship Graveyard Simulator 2 sa nepozerá zle, hoci sú grafické možnosti hry značne obmedzené. Mŕtvy svet nikomu vadiť nebude – predsa len má pred sebou vrak lode. Len tá pestrosť a trochu viac prepracovanejšia fyzika by hre neuškodili. Rovnako sú zvuky striktne obmedzené na práve vykonávanú činnosť, no chcelo by to vŕzganie namáhaných spojov, lietajúce čajky alebo čokoľvek znejúce do ticha, ak do ničoho netrieskate. V budúcnosti by sme privítali aj prítomnosť módov: komunita by sa o nový obsah istotne postarala. Takto sa na vrakovisku lodí poprechádzate radi a radi sa doň budete vracať, avšak budete vedieť, čo presne vás čaká.

Oproti predchodcovi je pokrok minimálny, v niektorých prípadoch vývojári dokonca možno ubrali nohu z plynu. V pokračovaní si nemôžeme najímať pomocníkov, komplexnosť materiálov pri predaji sa zúžila na primitívne kategórie (kovy, nekovy, tekutiny...) a nie je tu žiadny progres v dolovaní materiálov s novými úlohami. Ide len o masívny grind, ktorý sa od predchodcu stal omnoho primitívnejším. Ak máte v knižnici predchodcu, je investícia do dvojky na vašom prísnom zvážení. Až toľko nového tu nenájdete, inak mierny nadpriemer.