Výrok „Existujú tri typy ľudí. Živí, mŕtvi a tí, ktorí sú na mori” sa pripisuje niektorému z antických filozofov. Jedni tvrdia, že za ním stojí Aristoteles, iní, že pochádza od Platóna  a nájdu sa aj historici, ktorí za jeho autora považujú Cicera. Nie je asi také úplne dôležité, kto ho povedal. Dôležité je to, čo tým myslel. Námorníci sú podľa tohto výroku zvláštnou skupinou ľudí: nie sú ani živí - pretože nechodia po zemi, nie sú ani mŕtvi, pretože ich nie možné pochovať do zeme. Takže sú v zvláštnom stave na rozhraní života a smrti. A prečo takýto neštandardný filozofický úvod? Dôvod je jednoduchý - Under The Waves je neštandardná filozofická hra.

Stan je potápač, ktorého pracovnou náplňou je starať sa o podmorské ťažobné zariadenia spoločnosti UniTrench. Prešiel základným výcvikom, takže dokáže samostatne pracovať na rôznych úlohách, či už priamo v potápačskom obleku pri obsluhe ťažkej mašinérie, alebo ako pilot mikroponorky Moon skúmať svet v okolí jeho podmorského výskytu. Na všetky úlohy je sám a aj v základni je miesto iba pre jedného človeka. Už to samo osebe neblaho vplýva na jeho psychiku.

Lenže Stanov mentálny stav, poznačený tým, čo sa stalo nad hladinou, je ešte oveľa ťažší a dusivejší. Pre túto prácu sa rozhodol aj preto, aby unikol realite a mohol sám v sebe usporiadať myšlienky a rozmyslel si, aký život chce viesť. Lenže to má neblahý dopad na to, čo sa deje v jeho práci i čo sa deje v jeho duši.

UndertheWaves je v prvom rade emočnou jazdou, i keď slovo jazda si netreba vysvetliť v zmysle divokej akčnej hrateľnosti. Úplný opak je pravdou. Ide o zážitok z objavovania, možno niekde na úrovni The Journey. Pomalá, ťaživá sonda do psychických stavov utrápeného potápača zaobalená do náznakov klasickej hrateľnosti a štandardných herných mechanizmov, ktoré ale nehrajú prvé husle a slúžia len ako barlička, ktorou sa príbeh posúva dopredu.

Keď už sme spomenuli herné mechanizmy, pristavme sa pri nich na chvíľku. Ako správne tušíte, Stan bude ako potápač bojovať najmä so zásobami kyslíka, ktoré sú limitujúcim faktorom pre pobyt v nehostinnom prostredí oceánu. Paradoxne, hĺbka sa do zoznamu vonkajších vplyvov vôbec nedostala, a tak môžete smelo plávať/kormidlovať, bez ohľadu na fyzikálny tlak, tam, kam vidíte a kam vás mapa pustí. Mapa je dostatočne veľká a umožní vám pohybovať sa po nej voľne, objavovať krásne i tajomné zákutia morského dna. Podmorská flóra i fauna, potopené vraky, ale aj kontajnery vypadnuté z transportných lodí, plastový odpad, unikajúca ropa z potrubia a iné environmentálne anomálie, ktoré svet okolo vás ohrozujú.

Množstvo z dostupných zdrojov sa dá zbierať a na palube základne po získaní patričných „receptov” z nich následne vyrábať výstroj a vybavenie. Kyslíkové bombičky, palivo pre ponorku, opravárenské nástroje atď. K slovu sa dostane aj upgradovanie vybavenia, ale na dohranie hry vám stačí vyrobiť iba jedno jediné z nich a ostatné sú na báze úplnej dobrovoľnosti.

Stanov pobyt na základní veľmi rýchlo skĺzne do rutiny. Ráno sa zobudí, spraví si kávu, z povrchu dostane misie na daný deň, tie splní a odchádza do kajuty. Ak to počasie a sila signálu dovolí, porozpráva sa ešte s manželkou a potom už len nepokojný oddych na prični, plný podivných snov a vízií. Misie sa delia na povinné a vedľajšie, tie povinné posúvajú v maličkých krokoch dopredu príbeh a hovoria o ekologickej katastrofe spojenej s drancovaním prírodných zdrojov, nepovinné smerujú k objavovaniu sveta a jeho zákutí.

Celé to prebieha tak trochu ako Subnautica, ale skutočne iba „tak trochu”. Neplatí totiž, že ak vás bavila Subnautica, budete sa rovnako dobre cítiť i pri hraní Under The Waves. Tu je hrateľnosť oveľa pomalšia, najakčnejším zážitkom je odpaľovať výbušniny na zamknutých dverách. Nebojujete, fauna na vás neútočí, nemusíte bojovať o život, netrápi vás hĺbka ani obmedzené zdroje na výrobu. Stan, jeho príbeh, jebo trápenia a jeho boľavá duša je to, na čo sa potrebujete nafázovať a doslova platí, že potešenie (máme na mysli herné potešenie) pramení z jeho nešťastia.

V predchádzajúcich odstavcoch sme sa už dvakrát odvolali na ekologické a environmentálne témy. Nebolo to náhodou. Digitálny výlet pod hladinu je čiastočne sponzorovaný organizáciou Surfrider Foundation, ktorá sa snaží zvyšovať povedomie o nutnosti ochraňovať oceány a táto problematika dostáva v hre veľký priestor. Pikoška - v nastaveniach grafiky je možné zapnúť EKO režim, ktorý upraví vizuálny štandard smerom nadol, tým zníži potrebný výkon vášho počítača, čo sa pozitívne prejaví na spotrebe elektrickej energie.

Svet pod hladinou dostal slušivý vizuál, nebudete ochkať ani híkať, ale nebude to ani top grafické prekvapenie roka. Príbeh sa odohráva v techno minulosti, okolo roku 1970, ale zároveň za prítomnosti plávajúcich dronov a osobných robotických pomocníkov. Tomu zodpovedaná aj štylizácia a celkový dizajn. Trošku zamrzia niektoré animácie (sprchovanie sa v čiapke) a úplná absencia lipsync technológie, ktorá, našťastie, až tak nevadí, nakoľko Stanovi je málokedy pri rozhovoroch vidieť tvár.

Čo treba vyzdvihnúť, je hudba. Sugestívne a možno až depresívne orientované klavírne skladby nádherne dokresľujú neľahké Stanove mentálne stavy, ale i neľahké stavy sveta v bezprostrednej blízkosti ťažobných strojov UniTrenchu so všetkými ich dopadmi na životné prostredie. A ešte jedna poznámka - ak môžete, určite si podmorský svet užite s gamepadom. Na klávesnici a myši je ovládanie krkolomné a nie úplne intuitívne, ale tie zhruba dva až tri (krátke) večery, ktoré si na dobrodružstvo v oceáne vyhradíte, zvládnete v každom prípade aj takto.

Nechceme, aby to znelo ako klišé, ale Under The Waves skutočne nie je pre každého. Príbeh o bolesti a smútku je síce obalený do plnenia úloh a náznakov výroby predmetov, ale samotným srdcom hry je cesta potápača Stana k akceptácii reality a zmiereniu sa so stavom vecí v jeho osobnom živote. S tým treba k titulu pristupovať a vtedy sa dostaví želaný efekt z emocionálneho zážitku. Pri hraní poteší česká lokalizácia.