Poznáte biblický mýtus o vzniku jazykov? Babylončania sa rozhodli dokázať, že ich moc je už porovnateľná s božskou. Chceli tak postaviť vežu, ktorá by siahala až do neba, za čo ich Boh potrestal tým, že im pomiatol jazyky a odvtedy ľudia začali hovoriť rôznymi. Príbeh odkazuje na babylonské zikkuraty a je to vyslovene hlúposť, lebo mnohé jazyky (sumerčina, akkadčina...) boli výrazne staršie ako tieto zikkuraty. Ale rozprávka je to pekná a zjavne inšpirovala aj autorov z indie štúdia Rundisc.

Tí nám priniesli netradičnú adventúru Chants of Sennaar, v ktorej na tento biblický príbeh odkazujú a zároveň sa inšpirujú aj históriou. Už len názov je napríklad odkazom na región južnej Mezopotámie. Ale nebojte sa, nebudete to žiadna nudná hodina dejepisu a ani otravná nedeľná kázeň. Bude to netradičný herný zážitok postavený na jazyku a jeho pochopení, ktorý vás občas poriadne potrápi, ale zároveň si o to viac budete vážiť a užívať tie chvíle, keď prekonáte nejakú náročnú pasáž. A čo mňa osobne ešte oslovilo, autori do celého mixu pridali aj trochu sci-fi. A ja mám sci-fi rád.

To, že sa zobúdzate a nemáte poňatia o tom, kto ste, je už dosť prevarené herné klišé. Narazíte naň aj tu, avšak samotný úvod je tým posledným miestom, kde na nejaké takéto fádne klišé narazíte. Od neho sa pred vami rozprestiera už len svieži zážitok, ktorý dlhodobo dokáže prekvapovať niečím novým. Neviete kto ste, neviete kde ste, no a pred vami je len jedna cesta vpred. Takže sa ňou vydáte. Dovedie vás až do podzemia, kde vám v ceste stoja kanály a aj niekoľko prekážok. Hlavne si ale začnete všímať nápisy na stenách, ktorým ale vôbec nerozumiete. Prvých pár prekážok dokážete prekonať aj sami, potom ale už potrebujete pomoc.

No a našťastie sa tu objaví niekto, kto vám pomôže a z kanálov vás nakoniec vyvedie. Musíte spolupracovať, aby ste sa odtiaľto dostali spoločne. Pritom nejde len o riešenie jednoduchých hádaniek. Hra vám takto pod kožu dostáva svoj najvýraznejší aspekt – lúštenie neznámych jazykov. Po stenách sú nápisy, ostatné postavy na vás hovoria, no aj keď im nerozumiete, všetko toto vidíte vo forme znakov. Keď sa vám určité znaky začnú v niektorých situáciách opakovať, začnete si domýšľať, čo by asi mohli znamenať. Hra v tomto ohľade prináša skvelý systém písania vlastných poznámok. Ak máte dojem, že viete, čo nejaký znak znamená, tak si to jednoducho poznačíte.

Toto vám tiež pomôže pri riešení niektorých hádaniek. A ak sa aj náhodou mýlite v tom, čo niektorý znak znamená, aspoň sa o tom priamo presvedčíte a môžete skúsiť hľadať iný význam. Nové znaky sa vám postupne pridávajú do zápisníka a keď dospejete do nejakej konkrétnej situácie, vaša postava si sama vytiahne zápisník a nechá vás určiť významy konkrétnych slov, ktoré ste zatiaľ videli. Napríklad na dvojstránke zobrazí 4 obrázky a ku každému máte priradiť jeden z dajme tomu 10 znakov. Ak všetky 4 naraz určíte správne, získate ich preklad a začnete rozumieť reči okolo seba.

Drobný tip k hraniu: hra vás občas pustí v rámci prostredia dosť ďaleko, ale nesnažte sa skúmať veľa zo sveta bez toho, aby ste dešifrovali jazyk. Aby ste sa nedopracovali do situácie, že máte priradiť význam k slovám na 8 stranách a v zápisníku máte už 20 neznámych slov. Autori tak chcú, aby ste hrali skôr pomalšie a rozumnejšie. Chcú, aby ste pri hraní premýšľali, všímali si detaily a aj to, čo robia postavy v prostredí. Ak niekde v pozadí pochodujú vojaci a niečo pri tom kričia, niektoré znaky budú asi pre militaristické slová. Ak je nad obchodom s nápojmi symbol, asi to bude slovo pre nápoje. Majte otvorenú myseľ a aj oči.

Príbeh Babylonskej veže je o mnohých jazykoch a rovnako je to aj tu. Prechádzate malebným prostredím, riešite hádanky, dešifrujete jazyk a keď už ho máte celý a prechádzate poslednými dverami, čakáte, že prídu záverečné titulky. Ale omyl. Prechádzate len do ďalšej časti sveta, ďalšej časti gigantickej veže. Nie je už tak malebná a keď vás niekto zbadá, rozbehne sa za vami s mečom , sekne a...vy sa vraciate na predchádzajúci checkpoint. Tu už obyvatelia nie sú takí priateľskí a navyše hovoria iným jazykom. Celé vás to tak čaká od začiatku – riešiť hádanky, dešifrovať jazyk a posúvať sa ďalej. Ich jazyk má ale iné pravidlá, slová vyzerajú úplne inak, takže vám narobí ťažkosti. Ale možno vám pomôže nejaká zabudnutá tabuľa, ktorá ponúka aspoň pár základných slov preložených do predchádzajúceho jazyka.

Hra tak naznačuje, že má tento svet bohatú históriu, ktorá je už dávno zabudnutá. Prečo? Aj na to časom prídete. Teraz sa musíte viac zakrádať a aj hádanky sú viac o tom, ako prejsť cez rozum ozbrojenej stráži. Ani po tomto prostredí to ale nekončí a nájdete ďalšie dve. Každé prostredie obsahuje vlastnú civilizáciu s vlastným jazykom, ktorý má opäť trochu iné pravidlá (niektoré herné jazyky pracujú napríklad trochu inak so záporom alebo plurálom). Akurát teda máte šťastie, že ďalšie dve civilizácie už nie sú také militantné. Síce vás nechcú hneď rozsekať, ale čakajú tu na vás iné nebezpečenstvá.

Každé prostredie je nielen jazykovo, ale aj tematicky a vizuálne úplne iné. Celkovo tu vlastne narazíte na 5 civilizácií. Prvé štyri sú prostriedkom k tomu, aby ste sa dostali k záverečnej, ktorá to celé uzavrie príbehovo. Z jazykového pohľadu vás ale zaujímajú len tie prvé štyri. Už pri návšteve ich časti veže zistíte, čo sú vlastne zač. Ale postupne sa dozviete, čo sa tu stalo v minulosti a čo je vašou úlohou v tomto svete. Jazyk je totiž mocný nástroj a, ako sa hovorí, koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Hra je tak veľmi pestrá prakticky v každej svojej rovine.

Nedá sa však povedať, že by nezačala občas nudiť. Navrhnutá je dobre, mechanizmy sú fajn, jadro hrateľnosti je tiež super. Akurát sa niekedy trochu príliš ťahá. Chants of Sennaar nie je krátka hra a strávite v nej nejakých 10 hodín, pričom herná doba možno o dve hodinky kratšia by jej pristala viac. Vystrihnúť niektoré opakujúce sa prvky, trochu backtrackingu a možno aj nadbytočné časti záveru. Hneď by to malo lepšie tempo a vy by ste pri hraní nemali pocit, že sa to teraz už trochu zbytočne ťahá. Napríklad samotný koniec.

Filozoficko-jazyková rovina je skvelá. Hru som prešiel už pred nejakou dobou, no stále na ňu myslím, lebo sa mi tento koncept tak strašne páči. Samozrejme, oceníte ho o to viac, ak máte v oblasti filozofie jazyka alebo dokonca post-štrukturalizmu. Od minulosti a biblických motívov sa hra plynulo presúva k virtuálnej realite a vy v hre pomaly až vidíte odkazy na filozofov ako Apel, Russell, Wittgenstein, Derrida, v istých smeroch dokonca aj Baudrillard. Aj ak ich ale nepoznáte, stále hra dokáže podnietiť vašu zvedavosť aj myslenie nad tým, čo ste vlastne videli a hrali. No a v konečnom dôsledku tu nad tým všetkým visí myšlienka, že ľudstvo je postavené na spolupráci, nie na rozdeľovaní. A to je vec, na ktorú sa teraz veľmi zabúda.

Sú tu však aj nejaké neduhy a nie je to teda len o naťahovaní niektorých častí. Napríklad tu nemáte mapu, čo možno nie je problém, keď časti sveta prechádzate prvý raz, ale pred koncom sa z absencie mapy možno aj rozplačete, keďže musíte behať po celom svete. Môžete si to skrátiť teleportmi, ale aj tak to hru zbytočne komplikuje. A celkovo kým pri 4 kmeňoch hra vie jasne naznačiť, čo od vás chce a kam vás chce dostať, pred koncom už neviete čo a prečo vlastne máte robiť. A tak začnete skúšať rôzne veci, rôzne kombinácie, rôznu komunikáciu. Veľa vecí by vyriešilo, ak by sa ten herný zápisník používal lepšie – napríklad na kreslenú mapu, na záznam konverzácií, na nejaké určovanie cieľov. Pritom hra nie je náročná, akurát neskôr budete mať dojem, že strašne dlho trvá, kým sa niekam dostanete a niečo vyriešite.