Bud Spencer a Terence Hill, táto známa komediálna dvojica dlhé roky lákala k obrazovkám obrovské davy fanúšikov, ktorí si radi dookola užívali ich eskapády. Boli to Taliani, ktorí sa presadili aj vo svete a ich filmy si získali srdcia aj filmových divákov u nás. Po prvý raz spolu hrali už v roku 1959, posledný raz si spolu zahrali v roku 1994 vo filme Blb a blbec. Za tie roky spoločne nakrútili 18 filmov, v ktorých rozdávali facky, kopance, no hlavne radosť. Bohužiaľ ich už v žiadnom ďalšom filme spolu neuvidíme, no to neznamená, že s tým rozdávaním radosti skončili. Posledná spoločná vec, ktorej sa upísali, je totiž herná značka Slaps and Beans. Pomenovaná podľa dvoch vecí, ktoré boli pre mnohé ich filmy typické.

Prvá časť mala za sebou pomerne dlhú a komplikovanú cestu. Najskôr sme sa v roku 2015 dočkali neoficiálneho dema. Rok nato prišli vývojári s úspešnou crowdfunding kampaňou. No a v roku 2017 hra vyšla na PC, pričom o ďalší rok prišli porty pre ostatné platformy. Hra bola úspešná, takže pokračovanie bolo len otázkou času. Dvojka mala veľa vecí jednoduchších, no náročnejších zároveň. Hráči už od hry majú určité očakávania a aj samotní autori sa musia posunúť ďalej. Podarilo sa im to s Bud Spencer & Terence Hill - Slaps And Beans 2?

Dvojka nasleduje v stopách prvej časti hneď na niekoľkých frontoch. V prvom rade je to príbehovo, takže nadviažeme tam, kde naši hrdinovia pred niekoľkými rokmi skončili. Sú na mori, bez zlata, ale zato aspoň s konzervami fazule. Ich nerovnomerné rozdelenie medzi dva hladné krky síce vyvolá dočasné vášne a agresiu, avšak to všetko je zažehnané, keď sa na horizonte objaví pevnina. Dvojica hrdinov tak uzavrie dočasné prímerie, avšak to sa kvôli situácii začne meniť na permanentné. Nepotrvá dlho a zase bok po boku rozdávajú jednu facku za druhou.

Príchod do neznámej africkej krajiny rozbehne kolotoč udalostí, ktoré vás poriadne povodia po svete, kde budete čeliť rôznorodým protivníkom, ktorí sú vždy posluhovačmi nejakého „bossa“, ktorého akurát tak musíte poriadne prefackovať. Príde rad aj na zámenu identity, nejaké to pašovanie a ďalšie veci, ktoré už poznáte z filmov tejto dvojice. No a na koniec si autori pripravili aj nejaké to prekvapenie, kde trochu popustili uzdu svojej fantázii a priniesli dosť nečakaný zvrat o tom, čo sa vlastne deje. Možno to je podľa mňa až trochu príliš a nesedí to celkovému tónu. Čiastočne to čerpá inšpiráciu z filmu Šerif a mimozemšťan.

Z jednej nepríjemnej šlamastiky tak idete do ďalšej, presne ako tomu bolo kedysi vo všetkých tých známych filmoch. Ale nebojte sa, aj na vás na záver čaká happy end. Hra síce prichádza s vlastným príbehom a postavami, levely, scény a dokonca aj nepriatelia ale vychádzajú zo známych filmov. Tak napríklad úvod vám jasne pripomenie komédiu Banánový Joe z roku 1982, rovnako tu nájdeme scény a odkazy z filmov Dvaja policajti, Dvojníci alebo aj asi ich najväčšej klasiky – Ak sa nahneváme, budeme zlí. Hra tak jasne cieli hlavne na fanúšikov týchto filmov, ale okrem toho dokáže osloviť aj fanúšikov scrolling beat' em up žánru. To je ten druhý front, kde dvojka nasleduje prvú časť.

Opäť hra čerpá z minulosti a to hlavne teda zo 16-bitových akcií. Ako vizuálne, tak po stránke hrateľnosti. Na druhej strane ale neprináša iba druhý raz to isté, čo sme tu už mali. Autori sa rozhodli hrateľnosť rozšíriť, priniesť úplne nové prvky a aj niektoré tie pôvodné prepracovať. Stále je to teda rovnaká 2D side-scrolling akcia ideálna na kooperáciu vo dvojici, ale teraz je o niečo pestrejšia, zaujímavejšia a aj v niektorých ohľadoch bohatšia.

Rovnako ako filmy tejto dvojice vychádzali z kontrastov medzi ústrednou dvojicou hrdinov, hry na tom stavajú tiež. A teda kým Bud je obrovský hromotĺk, ktorý dokáže nepriateľov zbierať a hádzať, rozdávať buchnáty zovretou päsťou po lebke, prípadne chytiť dvoch nepriateľov a hodiť ich o seba, tak Terence je atletický a rýchlejší. Nie je taký silný, ale dokáže skákať, loziť a robiť akrobatické kusy. Aj prekonávanie prekážok tak stojí na tom, že jeden dokáže jednu vec, druhý ďalšiu a musíte ich správne skombinovať. Pritom, samozrejme, všetky tieto údery, facky, kopance, skoky a neviem čo všetko ešte spoznáte presne z filmov. Vyzerá to dobre a presne ako filmy. Rovnako z filmov vychádzajú aj nepriatelia.

Útokov je viac, rovnako aj druhov nepriateľov, pri ktorých musíte viac premýšľať nad tým, ako sa s nimi pustíte do boja. Ale na druhú stranu sa nedá povedať, že by ste časom nezačali pociťovať nástup istého stereotypu. Náročnosť hry postupne rastie, nepriateľov prichádza čoraz viac a vy sa tu tak naozaj dosť nafackujete. Našťastie je hra spestrená celkovo až osmičkou minihier, ktoré postupne vyskúšate v rámci kampane a môžete ich hrať aj mimo nej v rámci párty režimu (až vo štvorici lokálne). Tie sú naozaj rôznorodé a spestrujú hrateľnosť. Musíte uniknúť pomedzi spevácky zbor pri známej piesni, musíte jesť všetko na stole, zahráte si šport a podobne.

A aj keď je na hre veľa vecí, ktoré môžem chváliť, asi už tušíte, že sa blížia nejaké tie negatíva. Trochu repetitívne boje sú jedna vec. Potom je tu ale napríklad aj herná dĺžka. Tá je prinajlepšom nejaké 3 hodiny, čo je dosť málo. V rámci žánru je to síce štandard, ale tie 3 hodiny sú aj s povinným absolvovaním minihier v kampani a nejakými tými reštartami, lebo však nebudete hrať na najľahšej úrovni. Taktiež chýbajú online možnosti, takže si kooperáciu zahráte len vo dvojici. To by ešte nebol taký problém, ale párty režim s minihrami by si naozaj vyžadoval aj nejaké tie online možnosti, lebo 4 ľudí naraz asi tak často nenájdete.

No ale ani to nie je ešte to najhoršie. Najväčším negatívom hry sú bugy. V hre ich nie je málo a nie sú ani ľahké. Samozrejme, nájdete nejaké neškodné, možno len vtipné. Potom ale narazíte aj na také, ktoré vám narobia problémy a napríklad musíte reštartovať celý level, čo vám na nálade teda nepridá. Postavy vychádzajú z prostredia niekam mimo, niekde sa niečo zasekne, s niečím sa nedá interagovať a podobne. Dojem z hry je aj napriek nejakým negatívam dobrý. Je škoda, že ho takéto bugy ťahajú dole.

Graficky je to ale veľmi pekné. Pekne to vystihuje estetiku 16-bitovej éry a zároveň jasne napodobňuje vizuály a témy známych filmov. To všetko je tiež veľmi dobre rozanimované a dobre sa to aj hýbe. Hudba je skvelá. Bodaj by aj nie, keď vychádza zo skladieb, ktoré poznáme z týchto legendárnych filmov. No a potom je tu ešte dabing. Výhodou je, že je profesionálny a v niekoľkých jazykoch. Ak ste tak filmy tejto dvojice pozerali napríklad v nemčine, tu si užijete rovnaký. Problém je trochu v réžii, minimálne v angličtine. Herci sú dobrí, ale v niektorých situáciách to neznie najlepšie. Väčšinou v takých, kde jeden herec naraz dabuje dve postavy a trošku to kazí dojem, keď používa dva veľmi podobné hlasy. Bohužiaľ sa to týka aj hlavných postáv.

Bud Spencer & Terence Hill - Slaps And Beans 2 nie je zlá hra a osobne som si ju veľmi užil. Patrím ale do cieľovky a je jasné, že toto je hra pre fanúšikov legendárneho talianskeho dua. Ale to, že som fanúšik, neznamená, že by som mal prehliadať negatíva a bohužiaľ ich tu je viacero. Pri niektorých veciach by sa ešte dali privrieť oči. Pri niektorých je to ale nemožné – bugy hru trápia a niektoré vám zážitok dokážu dosť pokaziť, keď musíte reštartovať level, lebo druhá postava sa v rámci herného enginu nejako prepadla a nedokáže sa presunúť po plošine. Je to hlúpa chyba a nemala by tu vôbec byť. No je tu a tomu zodpovedá aj známka.