Dlho som po večeroch rozjímal nad tým, ako pripraviť recenziu na túto zlodejskú hru. Ako ju definovať tak, aby som pre seba čo najskôr ukradol vašu pozornosť. Hlavou mi pri hraní svišťali rôzne myšlienky na túto tému, túto náročnú otázku. A odpovedí mi v hlave vysvitlo hneď niekoľko. Je to starý dobrý Thief, ale akoby vám dorazil z Wishu, hra z Tesca kúpená neznalými rodičmi, ktorá je však dobrá. Je to diamant, ktorý vám Ježiško priniesol pod stromček ešte ako uhlie. Dalo by sa ísť v tomto do nekonečna a ešte ďalej, ale aj tak už je úvod recenzie príliš dlhý a referencií na kradnutie príliš málo.

Začnime príbehom. Ten je stereotypný a až ironicky vykráda klasické príbehy o zlodejovi, ktorý sa zadlžil mafií a musí preto splatiť svoj dlh. Je nezaujímavo rozprávaný cez hlasové telefonáty, kedy vás niekoľko postáv len kibicuje a káže vám, čo máte ukradnúť. Nie je to vyslovene zlý spôsob rozprávania, ale je to napísané veľmi nezáživne, až som čakal, že mi na obrazovke mobilu začnú prehrávať Subway Surfer.

Ako by nestačilo, že koniec hry je tu v podobe primitívnej filmovej scény, ktorú dokonca vývojári po patchoch mierne zmenili. Táto drobná zmena však vôbec neovplyvnila skutočnosť, že ide stále o veľmi neuspokojivý koniec, ktorý len okradol o čas. Aby som však iba nekrivdil, tak rádio v hre celkom humorne komentuje, ako mesto čoraz viac okrádate. Len je škoda, že takýchto dialógov nie je príliš veľa a opakujú sa. Ale áno, kto už hral prvý diel kvôli príbehu, všakže? Rovnako ako jednotka, aj Thief Simulator 2 je postavený hlavne na hrateľnosti a dizajne levelov. A hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, oboje zvláda dosť solídne.

Predtým než začnete hru, máte možnosť vybrať si jednu z troch obťažností, ktoré ovplyvňujú hlavne vnímavosť umelej inteligencie, spôsob ukladania a množstvo skúseností, ktoré získate za krádež. Ja som si zvolil najťažšiu obťažnosť. Po zatknutí políciou alebo chytení ozbrojenými civilistami prídete o ukradnuté veci a o polovicu svojich peňazí, ktoré následne musíte získať naspäť vo väzení. Jednotlivé obťažnosti sú v zásade pomerne vyvážené, hoci mi pri najťažšej pripadalo, že AI občas vyslovene podvádzala, ale k tomu sa ešte dostanem. Hra ponúka okrem príbehového režimu aj voľný režim, kde v podstate len kradnete voľne veci. Oba režimy ale zdieľajú nešťastnú prítomnosť iba jedného slotu na ukladanie progresu. Hráči si preto musia manuálne zálohovať svoje staré save súbory pri tvorbe novej hry.

Ako naznačuje názov recenzie, základným jadrom hry je okrádanie domov, sídiel a špeciálnych stredísk, zatiaľ čo sa vyhýbate uhrančivým pohľadom NPC postáv. Prakticky jediný majetok, ktorý v hre skutočne vlastníte, je vaša výbava. Všetko ostatné, klincom neprikované, kradnete - od tradičných amerických bankoviek, cez elektroniku, osobné cennosti, domáce spotrebiče, až po autá. Následne tieto veci predávate obchodníkom alebo priamo u seba doma. Za úspešný lup si nakupujete a vylepšujete svoje zlodejské náčinie. Ide o klasiky, ako páčilo, obušok, rôzne typy šperhákov, stetoskop na odpočúvanie trezorov, kruhová rezačka skla, ale aj špeciálnejšie hračičky, ako nočné videnie, pištoľ na omračovanie, laptop na hackovanie elektroniky a mnoho ďalšieho. Hra vám, bohužiaľ, ale často nepovie, čo dané vybavenie alebo jeho vylepšenie presne robí. Máte tiež možnosť vylepšovať svoje auto, v ktorom jazdíte po meste, pretáčate čas dňa a veziete v ňom väčšiu korisť. 

Za peniaze ďalej nakupujete informácie o slabých stránkach jednotlivých domov, o dennom a nočnom rozvrhu ich majiteľov a o tom, čo všetko v nich viete ukradnúť. Na to, aby ste zistili o dome a jeho domovníkoch všetko, musíte ich buď vy, alebo váš lietajúci dron pozorovať a označiť. Alebo dať do schránok ich domov skrytú mikro kameru. Aj dron si pritom môžete v hre zlepšovať, podobne ako auto. V hre máte možnosť kúpiť si aj spotrebné veci priamo v teréne za vyššie ceny, napríklad pakľúče, mäso na odlákanie psov, rýchle cestovanie k autu a podobne. Od určitého bodu hry si môžete privolať aj spoločníka, ktorý vám pomáha. Prijíma však len pár povelov od vás, z ktorých je užitočný iba ten, po ktorom vám pomôže zobrať veľký objekt priamo do vozidla.

Keby bola hra len o kradnutí, rýchlo by sa stala nudnou. Avšak Thief Simulator 2 je nevídaným spôsobom komplexný vďaka zábavným stealth mechanikám a bohatému obsahu, ktorý ponúka. Hoci by sa všetko v hre dalo opísať ako široké ako more, no hlboké ako kaluž, je to dávkované tak dobre, že vám nikdy nebude pripadať, že robíte v podstate to isté. 

V rámci stealthu tak môžete nielen kradnúť, ale aj schovávať sa v skriniach, otvárať okná domov pomocou sklenej rezačky, šplhať po potrubí a rímsach alebo sa plaziť cez ventilácie do vnútra domov. Môžete obuškom, plynom alebo uspávacími šípkami omračovať nepriateľov, brať im peniaze a veci priamo z vreciek. Dokážete vzdialene alebo aj priamo v domoch manipulovať s elektronickými zariadeniami, poplašnými systémami a kamerami a buď ich deaktivovať, alebo omylom spustiť. V hre sú aj dve minihry na páčenie zámkov, podobné tým od Bethesdy. Máte k dispozícii aj špeciálne časované schopnosti, kedy môžete uniesť viac, bežať a otvárať veci bez toho, aby to niekto počul, a vidieť drahé predmety cez steny. 

Všetky tieto možnosti stealthu postupne odomykáte cez strom zručností. V tomto strome získavate nielen aktívne schopnosti, ale aj možnosť nakúpiť novú a lepšiu výbavu v obchode. Strom obsahuje aj špeciálne zručnosti, ktoré môžete odomknúť len po nájdení vzácnych cenností. Ide o vlastnosti, ako tichší stealth, lepšie šprintovanie, viac peňazí z predaja a podobne. Ironicky sú práve tieto špeciálne najmenej zaujímavé.

Autori neskôr do hry pridali aj perky za separátne skúsenosti. Tieto perky sú väčšinou len percentuálne a nie príliš hlboké, čo platí najmä pre tie najdrahšie. Postavu môžete vylepšovať aj zvýšenými percentami, a to plnením špeciálnych úloh a výziev. 

Aby maximalizovala svoj potenciál v stealth mechanikách, hra používa prvok herného dizajnu, ktorý je starší ako sám čas. Do mixu pridáva výzvy a prekážky. Čím ďalej ste v hre, nielenže vy ste silnejší, ale aj domy, sídla a inštitúcie, do ktorých sa vkrádate, majú lepšie bezpečnostné systémy. Musíte si vtedy začať dávať pozor na ukryté lasery, detektory dymu, kamery, poplašné systémy na autách, dverách a oknách a tiež na zvýšený počet strážnikov a podobne.

Titul na obsahovej úrovni zahrňuje rôzne mechaniky, ako je ukladanie peňazí do banky na zabránenie ich straty pri chytení, predávanie ukradnutých predmetov v rámci výnosnejších kolekcií a rozoberanie áut na cenné súčiastky. Môžete tiež upravovať svoje hlavné sídlo, z ktorého sa vydávate do mesta kradnúť, rozoberať ukradnuté klenoty, hackovať v minihre počítače a zamknuté mobily, aby sa dali predať. Okrem toho môžete plniť špeciálne výzvy alebo robiť susedskú neplechu na pozemkoch, ako ničenie vecí, fotenie súkromných priestorov a ďalšie. Hra obsahuje aj špeciálne úlohy cez verejné telefóny, kde musíte ukradnúť niečo z domov do určitého času. Avšak tieto vedľajšie misie bývajú často opakujúce sa a nezaujímavé. Hra má tiež wanted systém s políciou, hľadanie skrytých pokladov a nutnosť platiť nájom a za benzín. Autor tu v jednoduchosti zobral prvý diel a obohatil ho o väčšie množstvo obsahu.

Zábavu v rámci stealth hier vytvárajú ešte tri podstatné faktory: AI, level dizajn a zvuky. AI v tejto hre je svojou kvalitou nesmierne kontroverzná. Na jednej strane je veľmi pôsobivo naprogramovaná. AI reaguje ostražitejšie, keď necháte dvere v domoch otvorené. NPC mimo budov môžu napríklad zavolať políciu, ak vás uvidia robiť niečo podozrivé na cudzom pozemku, alebo keď blokujete cestu či chodník autom. Každá NPC v budovách má svoju dennú a nočnú rutinu, individuálnu úroveň zraku a sluchu a vlastnú momentálnu náladu. Niektoré z týchto faktorov ovplyvňujú aj určité dni kalendára, kedy sú napríklad všetci pozornejší alebo nepredvídateľnejší. Hráč preto musí taktizovať a správne si naplánovať, kedy a v akom čase niektoré domy vykradne. 

A tu začínajú problémy. Stalo sa totiž nemožné. V jednej hre sa skombinovala dementná a podvádzajúca AI polície zo starého Cyberpunku s ľudskou demenciou NPC postáv z hry Payday 2. V preklade, AI postavy v hre vás buď vôbec nevidia, alebo vás vidia zo 100 metrov a za sekundu privolajú aj políciu. Keby táto samozvaná „polícia", mimochodom, nemala funkciu okamžitého zabitia, asi by vás nikdy v živote nedokázala dobehnúť, aj keby ste mali všetky tri hviezdičky. Smutne som sa vždy zasmial nad tým, keď som bol následne bez čiernej masky jediný podozrivý medzi miliónmi plešatých NPC. Aj staré babky vtedy po mne začali pozerať, ako keby som im chcel ukradnúť nielen majetok, ale aj ich dôchodky.

Aby som sa ale vrátil k pozitívam, musím sa vyjadriť k level dizajnu. Ten je veľmi solídny a umožňuje hráčovi rôzne postupy, ako sa dostať napríklad do vnútra domov a ako v nich následne postupovať. Silný dizajn úrovní je badateľný najmä v špeciálnych lúpežiach, ako sú banky, obytné sídla, dom hrôzy, obrovské sklady alebo futuristické múzeum.

Lepšou stránkou titulu je taktiež aj zvuk, hoci nie je ničím revolučný. Zvláda byť decentný a hlavne veľmi uspokojivý pri kradnutí vecí do tašky. Inak ale nečakajte niečo v zmysle starých Thiefov, kde vydávate rôzne zvuky podľa toho, na akých povrchoch chodíte. Hra však pekne využíva zvuk ako mechaniku počas otvárania dverí a rôznych objektov. Musíte ich totiž otvárať potichu, aby sa o vás AI nedozvedela. Hudba v hre je tiež pomerne solídna a môže byť buď relaxačná z rádia, alebo napínavejšia, kradmejšia a preplnená tikajúcimi a napätými ambientmi pri stealth postupe.

Toto prirovnanie tu padlo už niekoľkokrát, ale nedokážem si vnútorne pomôcť. Táto hra skrátka vyzerá graficky tak, akoby ste ju naozaj vedeli kúpiť iba v Tescu. Thief Simulator 2 jednoducho vyvoláva svojím vzhľadom podobne lacný efekt, ako aj iné hry vydávané pod PlayWay. Lacná grafika je pritom badateľná hlavne pri pohľade na postavy a ich tváre. Nie je to však všade rovnako zlé, a štylizácia jednotlivých domov a sídiel vie byť veľmi pekná a rozmanitá. Navyše aj ten najhorší vizuál prestane byť problém v noci, keď skoro nič nevidíte. Grafické nastavenia tiež nie sú bohvieaké a nemáte príliš veľa možností úprav. Ale na titul vyvíjaný jedným človekom to pomerne stačí. Hoci aspoň ten obmedzovač fps tam mohol dať.

V rámci technického stavu chcem ďalej poznamenať, že titul je pomerne dobre optimalizovaný a bugy som časom prestával objavovať. Vývojár sa o hru očividne stará a pridáva do nej nielen obsah, ale aj opravy. Jediné, čo by som mu ale technicky vytkol, je nemožnosť rýchleho načítania, občasný prepad fps, alebo keď mi rýchle uloženie neukladá to, že som už raz hackol všetky bezpečnostné systémy domu. Chcem tu inak veľmi oceniť originálnu mechaniku, kedy si počas úvodného nahrávania môžete zahrať takú malú minihru s klikaním na predmety.

Posledné body, ktoré z hry ukradnem a zhodnotím, sú HUD a UI. HUD v hre množstvom informácií, čo ukazuje, pôsobí ako tie obrázky od hráčov, ktoré sa vysmievajú prekombinovanosti HUD v otvorených svetoch od Ubisoftu. Nie každá informácia v HUD je ale nedôležitá. Vždy sa napríklad hodia tie, ktoré opisujú stav určitých budov a ich obyvateľov. Miestami to ale trochu protirečí dizajnovému rozhodnutiu, dávať vám niektoré z týchto údajov prostredníctvom vznášajúcich sa symbolov v prostredí. A to na miestach, kde je práve taká informácia dôležitá. Jednoducho hra až príliš veľmi vedie za ručičku. Je to o to smutnejšie vzhľadom na fakt, že oproti prvému dielu niekedy horšie ukazuje tie najdôležitejšie informácie, ako napríklad koľko zvuku práve vydávate.

Mapa, čo je tiež novinka, taktiež neukazuje očnú víziu ľudí na ulici, ale to môže byť aj tým, že autor nechcel, aby to hráči mali ľahšie. Vo všeobecnosti je inak mapa ale prehľadnejšia oproti jednotke a môžete si ju dokonca zväčšiť v reálnom čase. UI je, našťastie, na tom o niečo lepšie, hoci je pomerne zvláštne vyzerajúce, ale nebral by som to úplne ako mínus. Hra by si ale mohla zapamätať, ktorú ulicu mesta a jej domy som si naposledy v menu prezeral.

Thief Simulator 2 sa neľahko hodnotí. Jeho mechaniky sú veľmi plytké, vizuál má škaredý a vyvoláva gýčovitý pocit. Na druhej strane ale ponúka za nízku cenu neskutočne dobre dávkovaný obsah, zábavný stealth, prepracovanú AI, unikátne mechaniky a mnohé ďalšie veci. Navyše to zvládol jeden jediný človek, čo je viac ako obdivuhodné. Ide o hru, ktorá tak zvládla za krásnych 20 hodín ukradnúť nielen moju peňaženku, ale aj moje srdce.