Metroidvania žáner postupne ožíva a už to nie je len o niekoľkých hrách do roka, ale vychádza toho naozaj veľa. Prichádzajú hry s rôznym zasadením, s rôznou hrateľnosťou a aj v rôznej kvalite. Horšie aj lepšie, krajšie aj škaredšie, moderné aj retro. Každý si vyberie. A jedna veľmi nápaditá prišla aj koncom minulého roka, aj keď pravdepodobne unikla vašej pozornosti. Treba totiž priznať, že vydanie hry Cookie Cutter prebehlo veľmi nenápadne. Hra je vonku bez nejakých veľkých fanfár, čo je asi dôsledok slabšej marketingovej kampane a decembrového vydania. Pritom vašu pozornosť by si zaslúžila.

Nestane sa z vás síce sušienka, ale rezať budete ako o život. Samozrejme, platí to o vašich nepriateľoch, ktorých budete sekať na márne kúsky po stovkách. Ale to asi trochu predbieham. O čom je vlastne Cookie Cutter? Hra vás zavedie do dystopického kybeprunkového sveta, ktorému vládne zlá korporácia. Utópia sa nekoná, korporácia ničí všetok odpor a na zomierajúcej planéte je iba hromada androidov na pokraji rozpadnutia. Je tu ale jedna nádej na záchranu sveta a nájdenie strateného červeného semena. Doktorka Shinji Fallon vytvorila androida menom Cherry. Avšak už nestihla realizovať svoj plány. Zloduch Salem Garbanzos ju uniesol a Cherry zničil. Keď ju mechanik Raz dal dokopy, spolu s vami sa vydáva na cesto rozkopať Salema. Doslova.

Tento žáner preslávili postavy ako lovci upírov či vesmírna lovkyňa odmien. Už na prvý pohľad vidíte, že sú to hrdinovia s poriadnymi schopnosťami a nepriatelia s nimi len tak nezatočia. Aj keď ich teda dokážu poriadne potrápiť. Tu je to však inak. Prvé kroky sú v Cookie Cutter dosť opatrné. Cherry vyzerá ako kombinácia servírky a vodičky kamiónu, nie ako akčný hrdina. Navyše už prví nepriatelia vám naznačia, že tu to sekanie nebude až také hladké. Ale zase o to viac si ho budete užívať, keď sa do toho poriadne dostanete.

Rovnako sú prvé kroky opatrné kvôli neznámemu svetu. Zo svojho domova sa môžete vydať do dvoch strán a potom je to už len o tom, kde narazíte na bariéry, ktoré zatiaľ nedokážete prekonať. Kým začiatok je pomerne komorný a hra vás veľmi prísne drží v určitých koľajach, časom sa to, samozrejme, otvorí. Ale je to takto fajn aj pre nováčikov v rámci žánru, ktorí ešte nevedia, ako to tu chodí. Metroidvania hry sú totiž o postupnom odkrývaní rozsiahleho prostredia, kde vás každá ďalšia schopnosť pustí tam, kam ste sa predtým nedokázali dostať. Má teda zmysel chodiť aj na už navštívené miesta, lebo sa odtiaľ dostanete inam.

Svet sa v Cookie Cutter skladá z 9 častí – každá má vlastný dizajn, vlastné nástrahy a vlastných nepriateľov. Sú to také klasické žánrové archetypy, ale zase spracované veľmi dobre (podzemie, bohatá časť, jedovatá časť...). Pritom už veľká časť z nich je pomerne rozsiahla a veľmi komplexná z hľadiska dizajnu. Ak ich spojíte, dostanete naozaj rozsiahly herný svet na hodiny a hodiny hrania. Niektoré časti sú medzi sebou prepojené výťahmi, takže sa medzi nimi viete presúvať. A aby toho presúvania nakoniec nebolo veľa, postupne si odomknete aj možnosť rýchleho cestovania, aby ste z jedného konca mapy na druhý medzi dvoma už navštívenými lokalitami nemuseli dlho kráčať a skákať.

V priebehu prechádzania herného sveta postupne získate nové schopnosti a to ako bojové, tak aj pohybové. Takže na jednej strane dokážete poraziť silnejších nepriateľov, na druhej strane dokážete doskočiť vyššie a ďalej či nejako inak prekonať prekážky, ktoré vám predtým bránili v postupe ďalej. Budete tak behať po hernom svete, aby ste sa skúsili dostať do kúta, kam to predtým nešlo. Čo tam nájdete? Možno postup ďalej. Možno len skryté miesto, kde na vás čaká nejaký bonus, napríklad nádielka herných kreditov, prípadne nejaké vylepšenie bojových schopností alebo suroviny na upgrade.

Jednak si tu postavu vylepšujete tým, čo v priebehu hry nájdete. Nové schopnosti a napríklad aj nové útoky sa nachádzajú na príbehovo významných miestach, kam vás hra eventuálne dovedie, takže ich vždy musíte získať. Dokážete tam útočiť na väčšiu vzdialenosť a podobne. Sú tu však aj veci, ktoré si budete sami vylepšovať. Jednak si budete inštalovať moduly, no musíte dbať na batériu. Dokážete inštalovať len toľko modulov, koľko energie má Cherry. Ak chcete viac modulov, nájdite viac batérií v hre. No a tiež si budete vylepšovať život a energiu.

Energiu získavate likvidovaním nepriateľov a ak sa vám ich podarí popraviť (keď majú málo života a sú paralyzovaní), tak si dobijete viac energie a aj život. Následne energiu využívate na silné alebo špeciálne útoky, prípadne na využívanie gadgetov – laserovú zbraň, prerazenie podlahy na vybraných miestach a tak ďalej. Alebo si môžete časť energie pretaviť do života, čo si vyžaduje chvíľu pokoja. Najmä v súbojoch s bossmi to bude veľmi dôležité, aj keď je tam málo príležitostí na to, aby ste chvíľu len tak stáli.

Čo sa týka bojov, nie sú navrhnuté zle a sú dosť variabilné, to najmä vďaka variabilite nepriateľov. Bossovia sú v hre vynikajúci a to ako dizajnom postáv, tak aj dizajnom boja. Aj tak ale autori robili podivné rozhodnutia. Napríklad často vytvárajú uzamknuté miestnosti, odkiaľ sa nedostanete, kým nezmlátite všetkých nepriateľov. Ale to je v takýchto hrách zbytočné. Taktiež tempo občas kolíše a nie práve najlepšie. Máte tu napríklad dva súboje s bossmi po sebe. Načo? Tie súboje s bossmi majú byť niečo špeciálne. Niečo, čo si zaslúžite a posunie vás to ďalej. Navyše ak sa takto zreťazí viacero ťažších bojov, skôr vás to frustruje ako baví.

Akoby občas hra chcela byť viac akčná ako je to v skutočnosti nutné a trochu to ťahá dole celkový dojem. Rovnako si hra občas myslí, že nie je metroidvania, ale skôr precision platformer. To sa u nás ťažko prekladá, ale ak poviem Super Meat Boy, už budete vedieť. Akurát, že tak nie je navrhnutá. Vy vidíte, že sa model postavy nedotýka modelu nejakej nástrahy a je tam priestor na to, aby postava dopadla na platformu. Ale hra má tak nastavené collidery, že to aj tak berie ako kontakt a okamžitú smrť. Je tu viacero platformingových pasáží plných pascí a kvôli tomuto sú zbytočne frustrujúce. Niektoré momenty v Cookie Cutter boli pre mňa osobne asi najťažšie z minulého roka, pritom úplne zbytočne, toto je zlý dizajn.

Ak v hre nemám navrhnuté modely tak, aby som tam mal na pixel dokonalé skoky, tak to tam nedám. Rovnako ak v hre nemám responzívne ovládanie, nedám tam boje, ktoré ho vyžadujú. Ovládanie je tu trochu ťarbavé. Úmyselne a aj by to dávalo zmysel, keby tu nebolo niektoré pasáže, ktoré si vyžadujú opak. Hra je krásne animovaná a akcie sa nedajú rušiť, takže ak dáte dash, nedokážete z neho zaútočiť. Musíte počkať, kým skončí jeho animácia, potom je chvíľku pauza a až potom môže ísť animácia útoku. V inej hre by to nebol možno problém, ale tu od vás hra občas chce veci, ktoré sama dobre nezvláda. Pre vás to tak znamená len viacero pokusov, kým dokážete presne bojovať/skákať.

Ale poďme od negatív k niečomu lepšiemu. Napríklad k hernej dĺžke. Čo najrýchlejšie prebehnutie hrou na prvý pokus by vám možno zabralo nejakých 10 hodín. Ale to, samozrejme, nechcete. Chcete objavovať tie skryté kúty, prekonávať pasce, nachádzať bonusy a aj skúmať príbeh skrytý v prostredí. Takže vám to zaberie nejakých 12-13 hodín a to je veľmi slušné. To sú tri Call of Duty kampane. Ak by ste chceli objaviť všetko v hre, bude to cez 16 hodín, ale zase veľa sa nachodíte po tých istých miestach.