Tvorenie svetov prepojených medzi jednotlivými titulmi, či dokonca aj rozličnými médiami, je dnes už pomerne rozšírenou praktikou. K tomu navyše tvorenie svetov temných, zatratených alebo akokoľvek poznačených katastrofami, tiež kreatívnym ľuďom už cudzie nie je a podobným smerom sa tak rozhodol vydať aj drobný, ale ambiciózny tím vývojárov z Demagog Studio. V roku 2018 započali tvorbu vlastného univerza s titulom Golf Club Wasteland, predstavujúcim unikátny post-apokalyptický svet, v ktorom prežilo devastáciu planéty vďaka odletu na Mars iba jedno percento ľudskej rasy, konkrétne teda to najbohatšie. Na Zem sa vracali iba hrať golf a následky ľudskej netolerantnej existencie sme ako hráči mohli pozorovať na zruinovanom toxickom povrchu planéty v pozadí. 2D platformovka The Cub je najnovším titulom organicky rozširujúcim nielen žánrové a worldbuildingové ambície autorov, ale aj ich spoločenskú ideológiu. A mne tak iba napadla otázka, či aj samotným menom štúdia autori naznačujú, že  dúfajú v zmenu v myslení ľudí.

Nedomestikované mláďa s rádiom na hlave

Cub hneď od začiatku popiera to, čo sme sa dozvedeli o ľudstve, nakoľko na Zemi aj naďalej žijú „ľudia“, avšak nie takí úplne spoločensky akceptovateľní... Zoberme si ako príklad nášho protagonistu, ľudské mláďa bez mena (ďalej budem referovať ako Cub), ktoré nevie rozprávať, vychovali ho vlci, nohou sa poškriabe až za uchom a, samozrejme, vyje na mesiac. Skutočne tak aj vďaka svojej belavej pokožke a agilnému telu pripomína skôr zdiveného Tarzana a nie ľudskú bytosť. Tento tvor si nepamätá svoju mamu a už v úvode nás oboznámi s faktom, že jedinými preživšími boli siroty a zvieratá, ktoré sa na rozdiel od zvyšku populácie dokázali adaptovať na nové podmienky globálne otráveného prostredia. Jedného dňa sa však po mnohých rokoch izolácie na Marse začnú bývalí pozemšťania vracať napríklad aj za spomínaním golfom, ale predovšetkým preto, aby zistili, ako ľudia žili. Náš nebojácny Cub je, prirodzene, zvedavý, čo za rozruch tieto podivné stvorenia s presklenými prilbami na Zemi chcú vyvolať, a tak započne vlastné pátranie.

Počas potuliek mestom Alphaville natrafí na kostlivca jedného z astronautov a sám jednu z prilieb použije. Prilba však disponuje aj prijímačom pre jedinečné rádio Nostalgia, ktoré vysiela signál nielen na Marse, ale aj priamo do ušníc astronautov na Zemi. Vďaka tomu sa Cub naučí nielen opäť rozprávať ľudskou rečou, ale sa aj dozvie množstvo informácií o ľudstve. Najdôležitejším aspektom tohto rádia však bude jednoznačne hudba, ktorá spríjemňuje navigáciu po rozborenom teréne. A či už sa započúvate do rozličných interview, svet rozvíjajúcich komentárov rádio-hostiteľa, elektro toddler-popu so zvukmi bábätiek alebo akéhokoľvek iného atmosférického podmazu, vždy bude čo počúvať. Predovšetkým sa ale budete rozplývať nad precízne detailnou implementáciou rádia do sveta, kedy audio zmení svoju frekvenciu v blízkosti elektromagnetov, preruší sa signál, ak zájdete pod zem alebo pridá sa množstvo rušivých filtrov vzhľadom na prostredie, v ktorom sa pohybujete (napr. tlmené zvuky pod vodou).

Farebné rozprávky nie sú vždy pre deti

Vzhľadom na farebný vizuál, pripomínajúci akési nostalgické, miestami vodovými farbami tvorené dielo, by ste si pomerne naivne mohli myslieť, že hra je ideálnym rozptýlením pre deti. Samotní vývojári predsa vo svojich inšpiráciách pre ich štylizovane kreslený výtvor citujú Genndy Tartakovskeho, resp. jeho výtvory, ako je Samuraj Jack či Survival, alebo animované filmy 90-tych rokov. Zároveň sa však tieto roky tvorby citujú aj ako inšpiratívne pre parkour hrateľnosť, kedy ešte množstvo Disneyoviek dostávalo poctivo vytvorené platformovky. Tu však akákoľvek podobnosť s titulmi pre tých menších hráčov končí, nakoľko Cub sa zaoberá silnými témami. Popri vyobrazení množstva smrti, ktorá na Zemi vplyvom katastrofy zdobí viaceré lokácie, sa neboja autori zabŕdnuť aj do komplexnejších sociálnych a medziľudských vzťahov, použiť vulgárne vyjadrovanie, ukázať samovraždu a viacero stránok degradácie ľudskosti.

Za zmienku stojí postava Charlieho, ktorého môžete poznať už z Golf Clubu, no tu dostane trochu iný rozmer vďaka jeho prepojeniu so Zemou. Cub bude počas putovania po rozpadajúcich sa budovách a objavovaní kadejakých vrakov nachádzať množstvo kníh, zápisníkov, novín, záznamov z televízie, bohatstvo, ktoré už stratilo zmysel alebo aj macíkov na objatie. Prehľad o všetkých objavených zberateľských predmetoch udržuje vďaka svojej jaskyni, teda tunajšej verzii inventára, ku ktorému sa viete kedykoľvek v menu dostať. Práve v textoch rozosiatych po krajine sa nachádza okrem rádia hlavný zdroj informácií o svete, aký jestvoval pred apokalypsou. Nechýba tu množstvo narážok na našu súčasnú spoločnosť, ako napríklad génius Muskovich, miliardár Bozo alebo hlavné mesto Marsu, teda Edison City. Tieto vtipy však často môžu zanechať pocit akejsi plochosti a je teda otázne, či sú zamýšľané ako skutočná kritika, alebo iba uštipačné poznámky... Minimálne spomenúť si zaslúži aj takzvaný cinematic mód, ktorý po zapnutí pridá hre čierne pruhy a mierne oddiali pohľad.

Parkourová legenda z džungle

Je pravdou, že po audiovizuálnej aj príbehovej stránke hra skutočne ponúka rozsiahly obsah pre podrobné analýzy, ale ako je na tom vlastne hrateľnosť? Protagonista je dieťaťom odchovaným v rozpadajúcom sa svete, a tak musí byť dostatočne agilný aj rýchly, aby to vôbec prežil. Agilný, vďaka možnostiam olympijských skokov a dvojskokov, podliezaniu, šmyku za behu, preskakovaniu prekážok, zhupnutiu sa na liane, zbesilému Naruto behu rozbíjajúcemu krehké povrchy a tlačeniu ťažkých prekážok, rozhodne je! Toto post-apokalyptické mláďa sa tiež naviguje vďaka jednoduchej ovládacej schéme veľmi dobre a navyše to všetko šliape veľmi responzívne. Z technického hľadiska hra bežala v priebehu približne troch hodín hernej doby fantasticky a na glitche, bugy alebo iné problémy som, našťastie, vôbec nenarazil. Dokonca som bezproblémovo odohral celú túto jednohubku na PlayStation Portal handhelde a keď neprotestoval môj internet, nemal som sa na čo sťažovať.

Pokojnejšie časti, v ktorých hlavne skúmate prostredie a nachádzate rozličné útržky bývalej civilizácie, striedali akčné parkourové sekvencie, pri ktorých vás naháňa roj včiel, nejaký ten krokodíl, extrémne vyspelý robot alebo astronaut z Marsu. Narazíte však aj na stealth sekcie, v ktorých sa musíte skrývať za vhodne rozmiestnené ruiny alebo krabice, inak váš zadok postretne otrávenú šípku z Marsu! Samozrejme, platformovanie vo forme vyskakovania na laná, prekonávania dier v zemi, podplávania sutín či lezenia po rebríkoch sa nachádza všade navôkol. Jedinou nevýhodou je fakt, že napriek množstvu naháňačiek je postava Cuba vlastne pocitovo dosť pomalá a osobne mi nejaké tlačidlo pre beh chýbalo. Lokácie sú však väčšinou pomerne malé a checkpointy veľmi štedro udeľované. Veľa sa tak nenabeháte. K príjemnému zážitku z hrania prispeje aj fakt, že akékoľvek načítania sú extrémne rýchle a navyše tie po smrti neprerušia obsah vychádzajúci z rádia + sú doplnené akousi infantilnou animáciou vyobrazujúcou presný druh smrti.